2. Svetová vojna 1943-1945 BB GsM PO 2011.

Prezentace na téma: "2. Svetová vojna 1943-1945 BB GsM PO 2011."— Transkript prezentace:

1 2. Svetová vojna BB GsM PO 2011

2 Obsah 1943 – východný front Sicília, Taliansko Konferencia Spojencov - Teherán Deň D Operácia Valkýra Konferencia Spojencov - Jalta Bombardovanie Drážďan Kapitulácia Nemecka Konferencia Spojencov - Postupim Hirošima, Nagasaki Kapitulácia Japonska Zdroje

3 II. svetová vojna v Európe 1943 – 1945

4 1943 východný front totálna vojna - vyhlásená Hitlerom po porážke pri Stalingrade - žiaden ústup, nasadenie všetkých materiálnych i ľudských zdrojov, marec bitka pri Sokolove – po prvýkrát bojoval i čsl. prápor pod vedením L. Svobodu, júl Kursk -najväčšia tanková bitka 2. svetovej vojny, Nemci utrpeli ťažké straty, prešli do ústupových bojov.

5 13. októbra 1943 nová vláda vypovedala Nemecku vojnu
júl vylodenie anglických a amerických vojsk na Sicílii, zatknutie Mussoliniho, nastupuje vláda Pietra Badoglia 13. októbra 1943 nová vláda vypovedala Nemecku vojnu

6 21. 11.- 1. 12. 1943 konferencia Spojencov Teherán
Stalin, Roosvelt, Churchill stanovenie otvorenia 2. frontu v Európe vo Francúzsku na máj 1944 otázky budúceho usporiadania sveta ZSSR sa zaviazal, že po porážke Nemecka vstúpi do vojny proti Japonsku usporiadanie pomerov v JV Európe Stalin žiadal východnú časť Pruska, Kaliningrad

7 6. jún Deň „D“ Vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii = otvorenie 2. frontu v Európe, najväčšia obojživelná operácia v dejinách ľudstva- Overlord- 3 mil vojakov, 7000 lodí, lietadiel, veliteľom bol gen. Eisenhower

8 DEŇ D

9 1944 20. júl 1944- atentát na Hitlera (operácia Valkýra)- neúspešný
Dukliansky priesmyk- Sovietska armáda a čsl. armádny zbor sa prebojovali na územie ČSR.

10 4.-11. 2. 1945 konferencia spojencov Jalta
Churchill, Roosvelt, Stalin „veľká trojka“- kooperácia vojenských akcií, povojnové usporiadanie sveta potvrdenie záverov z Teheránu – Nemecko bude rozdelené na okupačné pásma, určené západné hranice Poľska sféry vplyvu ZSSR do troch mesiacov po kapitulácii Nemecka vstúpi do vojny proti Japonsku, Stalin presadil rámcovú demarkačnú čiaru v Európe demokratické vlády v Európe budú utvorené na základe slobodných volieb otázka OSN- súhlas ZSSR

11 Bombardovanie Drážďan 13. - 15. 2. 1945
Letecké bombardovanie britským  Royal Air Force (RAF) a americkým United States Army Air Force (USAAF) počas druhej svetovej vojny. V štyroch náletoch zhodilo 1 300 ťažkých bombardérov vyše 3 900 ton výbušných a zápalných bômb na Drážďany, ktoré boli preplnené utečencami unikajúcimi pred postupujúcimi sovietskymi vojskami. Následná ohnivá búrka zničila 39 km2 centra mesta. Nezávislé vyšetrovanie, ktoré zadala mestská rada v roku 2010, hlásilo najmenej 22 700 a najviac 25 000 obetí.

12 Bombardovanie Drážďan nebolo najhorším počas druhej svetovej vojny
Bombardovanie Drážďan nebolo najhorším počas druhej svetovej vojny. Avšak zostáva jedným z najhorších príkladov utrpenia civilistov, ktoré spôsobujú nálety a stalo sa známym príkladom kontroverzného útoku v druhej svetovej vojne. Povojnové diskusie polemizujú o tom, či bombardovanie Drážďan bolo oprávnené a či jeho výsledok možno označiť ako vojnový zločin. Drážďany boli siedmym najväčším nemeckým mestom a podľa záznamov RAF boli najväčším, zatiaľ nebombardovaným zastavaným územím. Podľa správy a oficiálnej príručky z roku 1942 bolo mesto „jedným z najdôležitejších priemyselných centier Tretej ríše“ a v roku 1944 najdôležitejším výrobcom zbraní. Nachádzalo sa tu 127 stredne veľkých a veľkých tovární a dielní, ktoré zásobovali nemeckú armádu vojenskou technikou.

13 Ako reakciu na medzinárodné obavy z bombardovania napísalo americké letectvo správu, ktorá bola utajená až do decembra 1978. Písalo sa v nej, že v Drážďanoch bolo 110 tovární a 50 000 robotníkov. Podľa tejto správy sa v meste nachádzali fabriky na výrobu leteckých komponentov, továrne na výrobu jedovatých plynov (Chemische Fabrik Goye and Company), protilietadlová a delostrelecká továreň Lehman, továreň na výrobu optických zariadení Zeiss Ikon a tiež továrne na výrobu elektrických a röntgenových prístrojov (Koch & Sterzel), prevodoviek a diferenciálov (Saxoniswerke) a elektromerov (Gebrüder Bassler). V správe sa tiež písalo, že sa tu nachádzali kasárne, stanové tábory a muničné sklady.

14 1945 7. máj podpísanie všeobecnej kapitulácie v Remeši (gen. Jodl a gen. Bedel- Smith, I. Susloparov, gen. Savéz), do platnosti vstúpila 8. mája 1945, Stalin však trval na tom, aby bola kapitulácia podpísaná i v Berlíne z 8. na 9. mája 1945 –poľný maršal Kaitl = koniec 2.svetovej vojny v Európe.

15 Jurij Levitan ohlasuje koniec vojny

16 17. júl- 2.aug.1945 - KONFERENCIA POSTUPIM (POSTDAM)
Vodcovia veľmocí na Postupimskej konferencii (zľava: Clement Attlee,  Harry Truman,  Josif Stalin)

17 17. júl- 2.aug.1945 – konferencia Postupim (Postdam)
program 4 „D“ - demilitarizácia, denacifikácia, demokratizácia, dekartelizácia Nemecko malo byť spravované v štyroch okupačných zónach – Bizonia- anglo-americká okupačná zóna - dec. 1946, v r sa pridalo Francúzsko  Trizonia Spojenecká kontrolná komisia stanovenie hraníc na Odre a Nise odsun nem. obyvateľstva z ČSR, Poľska, Maďarska - nedemokratické riešenie problematika vojnových zločincov, vojnovej koristi, plavba čiernomorskými úžinami a európskymi vodnými cestami

18 1945 6. aug zhodenie atómovej bomby na Hirošimu ( vyše mŕtvych, ranených, ožiarených) „Little boy“- uránová bomba 9. aug silnejšia plutóniová bomba - „Fat Man“ zhodená na Nagasaki, mala byť zhodená na Kokuru - stredisko zbrojnej výroby - mraky spôsobili zmenu plánu...

19

20 Koniec 2. svetovej vojny   8. august 1945 vstúpil ZSSR do vojny proti Japonsku  2. sept Japonci podpísali kapituláciu na americkej lodi Missouri = koniec 2. svetovej vojny Japonský minister zahraničných vecí Mamoru Shigemitsu podpisuje 2. septembra 1945 kapituláciu

21 Použité zdroje http://sk.wikipedia.org/wiki/Jaltsk%C3%A1_konferencia
Aldebert J. a kol. :Dejiny Európy, Mladé letá 1995 , Bratislava Kodajová D., M.Tonková: Dejepis svetové dejiny pre 3. ročník gymnázií ,SPN 2006 Kuklíkovi Jan a Jan, Dějiny 20. století, Práce s.r.o. 1995, Praha Pečenka M., Luňák P. a kol.: Encyklopedie moderní historie, Libri, Praha 1995 Dejiny sveta a Európy na mapách, DMD, učební pomůcky ww.aktuality.sk/clanok/192667/top-10-najdolezitejsie-bitky-historie/