dôležitosť partnerstva

Prezentace na téma: "dôležitosť partnerstva"— Transkript prezentace:

1 dôležitosť partnerstva
° Tatra banka Banka a klient dôležitosť partnerstva v krízovom období

2 ° Historické pozadie krízy

3 ° Liberalizácia legislatívy v USA
Okruh osôb, ktoré boli schopné získať úver, sa liberalizáciou legislatívy rozšíril Konkrétne kroky: ° Umožnenie účtovať vyššie úrokové sadzby dĺžnikom s nižším skóre (The Deregulation and Monetary Control Act of 1980) ° Umožnenie používania pôžičiek s variabilnou sadzbou a „baloon payments“ (The Alternative Mortgage Transaction Parity Act of 1982) ° Zrušenie možnosti odpočtu úrokov zo spotrebných úverov z daňového základu, pri ponechaní tejto možnosti pri hypotékach (The Tax Reform Act of 1986)

4 ° Vývoj sadzieb ° Od júna 2003 do júna 2004 boli krátkodobé sadzby na historicky najnižšej úrovni 1.00% ° Dôvody znižovania sadzieb Fedom: Pokračujúce spomaľovanie americkej ekonomiky po prepade akciových trhov v roku a teroristických útokov z 11. septembra 2001, obavy z deflácie

5 ° Dopyt po hypotékach ° Silný rast hypoték bol podporený: - Liberalizáciou legislatívy - Obdobím nízkych úrokových sadzieb - Finančnými inováciami (napr. úvery s odloženou splatnosťou) - Snahou o zvyšovanie podielu vlastníctva domov

6 ° Dôsledky úverového boomu

7 ° Začiatok / priebeh krízy
° Znižovanie sadzieb pre klientov v snahe o získavanie trhového podielu ° Nový cyklus zvyšovania sadzieb Fed, od druhej polovice 2004 ° Zvýšenie sadzieb pre klientov ako reakcia poskytovateľov na pokles marží ° Uvoľňovanie úverových štandardov v snahe vyhnúť sa poklesu záujmu nových klientov ° Zvýšený počet žiadostí od rizikovejších klientov ° Rastúci objem nesplácaných úverov ako výsledok rast rizikového profilu klientov spolu s ďalším rastom úrokových sadzieb centrálnej banky a spomaľovaním rastu ekonomiky ° Otrasenie dôverou v systém a sťaženie získavania likvidity pre celý sektor ako následok bankrotov prvých spoločností

8 ° Hlavné dôvody krízy ° Vysoký podiel úverov s finančnými inováciami (v počiatočnom období sa výška istiny nespláca vôbec / čiastočne, v dôsledku čoho po istej dobe dochádza k výraznému nárastu pravidelnej splátky úveru) ° Výrazný nárast trhových sadzieb ° Neadekvátne uvoľnenie úverových štandardov ° Predaj bez dostatočne obozretného sledovania rizík

9 ° Následky krízy

10 ° Finančný sektor ° Dosah krízy prekročil hranice poskytovateľov subprime úverov ako aj hranice USA, z dôvodu vysokého objemu sekuritizovaných hypoték, ktoré boli aj v portfóliách zahraničných bánk a fondov (sekuritizácia – zmena úveru na cenný papier) ° Zlé (toxické) hypotéky kupované bankami na celom svete boli stratovou investíciou ° Nedostatok likvidity viedol k nárastu obozretnosti bánk v obchodovaní na medzibankovom trhu a nárastu sadzieb na peňažnom trhu, napriek extra dodávanej likvidite zo strany centrálnych bánk a očakávaniam znižovania kľúčových sadzieb ° „Flight to safe heaven“ – nárast dopytu po bezrizikových cenných papieroch (štátnych dlhopisoch) ° Najväčší prepad akciových trhov od roku 2002 ° Negatívny vplyv na emerging markets

11 ° Vplyv na Slovensko – finančný sektor
° Slovensko sa nachádza v podstatne inej situácii ako USA: ° Podiel hypotekárnych úverov na HDP 7% vs. 73% v USA ° Konzervatívnejšia politika komerčných bánk ° Podstatne nižší objem využívaných finančných inovácií (sekuritizácia vôbec nie) ° Nižšia priemerná výška loan-to-value

12 ° Prudký pád slovenskej ekonomiky
Silný výpadok externého dopytu dostal slovenskú ekonomiku do recesie v 1.Q 2009 Slovenská ekonomika a najmä priemysel nemali žiadnu imunitu voči vývoju v zahraničí Reálny rast HDP % 20 15 10 5 -5 -10 III.96 III.98 III.00 III.02 III.04 III.06 III.08

13 ° Pohľad do budúcnosti

14 ... Iba mierne oživenie ekonomiky v budúcom roku, viac optimistický výhľad pre rok 2011
Vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2010 bude v najväčšej miere závislý od vývoja zahraničného dopytu Priemysel by mal otočenie trendu zaznamenať už v budúcom roku, výraznejší rast však očakávame až v roku 2011

15 Úrokové sadzby a kurzy

16 °Prognóza vývoja úrokových sadzieb
end of period Eurozone XII.09 III.10 VI.10 IX.10 XII.10 XII.11 ECB key rate 1,00 1,50 2,00 3,50 EUR 1M 1,0 1,1 1,6 2,1 3,6 EUR 3M 1,3 1,4 1,9 2,4 3,7 EUR 6M 1,5 2,6 3,8 EUR 12M 1,8 2,0 2,8 3,9 EUR 2Y 1,7 2,2 3,0 4,0 EUR 5Y 3,1 3,5 4,2 EUR 10Y 4,3

17 ° Pohľad do budúcnosti ° Celkové rozmery krízy ešte nepoznáme, keďže negatívne efekty sa v časti úverov ešte nepremietli (podiel zlých úverov v ekonomike SR tento rok stúpol z 3,4% v januári na súčasných takmer 6%) ° Zvýšená úroveň úrokových marží (zvýšené riziko) sčasti zotrvá aj po upokojení situácie ° Sprísňovanie štandardov na všetky úverovové produkty (t.j. nie len hypotéky) ° Napriek očakávanému zastaveniu prepadu ekonomiky (medziročne cca 6%) a predpokladanému miernemu oživeniu v prvom polroku 2010 bude mať kríza dopad naďalej na sféru zamestnanosti

18 Zhoršovanie na trhu práce bude pokračovať pomalším tempom

19 Najväčšie riziká – v oblasti verejných financií
° Dobrá východisková situácia ekonomiky a verejných financií umožňuje odďaľovanie nepopulárnych riešení a môže predĺžiť dobu konsolidácie verejných financií ° Neochota k systémovému obmedzovanie výdavkov verejných financií zvyšuje riziko zvyšovania daní a odvodov po voľbách 2010 (zvyšovanie nákladov a cien – zhoršenie konkurencieschopnosti)

20 ° Partnerstvo banka a klient

21 Čo sa zmenilo? Faktory ovplyvňujúce banky stratégia partnerstvo
obozretnosť riziko pravidlá likvidita kvalita úverového portfólia kontrola

22 možnosť vzájomného „profitu“
Banka = partner Dôležitosť pravidelná vzájomná komunikácia analýzy hrozieb a varovných signálov nutná otvorenosť a korektnosť prehľad vo vývoji ekonomiky prehľad v odvetviach a trendoch individuálny prístup a poradenstvo prostredníctvom RM možnosť vzájomného „profitu“

23 Firemné centrá poskytujú produkty a služby pre segment SME
Segment SME vnímame ako: Najpružnejší, najefektívnejší, najprogresívnejší Najdôležitejšia súčasť ekonomiky 95% všetkých podnikov vo vyspelých ekonomikách, 60-70% podiel na zamestnanosti, produkuje 40-60% HDP v EÚ existuje cca. 23 mil. mikro, malých a stredných podnikov v EÚ poskytuje 75 miliónov pracovných miest

24 Kontakt Firemné centrá:
FC Bratislava Hodžovo nám 3 FC Bratislava Černyševského 50 FC Bratislava Račianska 62/B FC Bratislava Kaštielska 1/A FC Trnava Študentská 10 OZ Trenčín FC Nitra Štefánikova trieda 65 OZ Nové Zámky FC Banská Bystrica Dolná 2 OZ Prievidza, OZ Lučenec FC Žilina Jána Milca 5 OZ Martin FC Košice Štúrova 28 OZ Poprad, OZ Prešov, OZ Humenné

25 Ďakujeme