Príslovky Adverbiá.

Prezentace na téma: "Príslovky Adverbiá."— Transkript prezentace:

1 Príslovky Adverbiá

2 Príslovky s prísudkom (odišiel domov, hlasno číta) slovný druh
plnovýznamový - majú funkciu vetného člena neohybný - nedajú sa skloňovať ani časovať vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja väčšinou sa viažu na sloveso a rozvíjajú ho tvoria určovací sklad s prísudkom (odišiel domov, hlasno číta) s prídavným menom (veľmi pekný, dosť dobrý) s inou príslovkou (celkom pomaly) zriedkavo s podstatným menom (cesta späť)

3 Rozdelenie prísloviek
1 .miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?) vysoko, dole, vpravo, okolo, zhora, potiaľ, uprostred 2. času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?) zrána, včera, zvečera, oddnes, dozajtra, stále 3. spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?) dozlata, dobre, hlasno, plynulo, skvele, trochu 4. príčiny (Prečo? Načo? Začo? Z akej príčiny?) náročky, nadarmo, zámerne, zato, náhodne Rozdelenie prísloviek

4 STUPŇOVANIE PRÍSLOVIEK
príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien, môžeme stupňovať podobne ako akostné prídavné mená príslovky stupňujeme : 1. pravidelne 2. nepravidelne 3 . opisom

5 1. Pravidelné stupňovanie
1. stupeň: o/ y pomaly, rýchlo, krátko 2. stupeň: -šie/ -ejšie pomalšie, rýchlejšie, kratšie 3. stupeň: naj stupeň najpomalšie, najrýchlejšie, najkratšie

6 2. Nepravidelné stupňovanie
dobre – lepšie – najlepšie zle – horšie –najhoršie málo – menej – najmenej veľa – viac – najviac pekne – krajšie – najkrajšie veľmi – väčšmi – najväčšmi ďaleko – ďalej – najďalej skoro – skôr/skorej – najskôr/najskorej

7 3. Stupňovanie opisom stupeň teplo 2. stupeň: viac/ menej + 1. stupeň
viac teplo, menej teplo 3. stupeň: najviac/ najmenej + 1. stupeň najmenej teplo, najviac teplo

8 Písanie prísloviek 1. Vždy krátka prípona
slovotvorná prípona príslovky je vždy krátka, napr. pekne, dobre, slovensky, maďarsky, anglicky zdravo, teplo, draho, rýchlo pomaly

9 Písanie prísloviek 2) Písanie spolu
spolu sa píšu príslovky, ktoré vznikli zo spojenia predložky (alebo iného slovného druhu) a podstatného mena: s-, na-, nad-, málo-, dolu- + podstatné meno: Darí sa nám iba sčasti. Stál naprostriedku. Prišiel až nadránom. Tvrdil to donedávna. Padol doluznačky. spolu sa píšu aj niektoré príslovky, ktoré vznikli zložením dvoch prísloviek: Zriedkakedy sa objaví. Svätosväte jej to sľúbil Vidí ho dennodenne.

10 Písanie prísloviek 3) Písanie aj spolu aj osobitne
spolu aj osobitne sa píšu príslovky vyjadrujúce farbu a niektoré príslovky vyjadrujúce od akých čias veku (vzrastu), prednosť dávame písaniu spolu: Vydrhla ju dobiela / do biela. Zafarbila ju načerveno / na červeno. Od mlada/i / Odmlada/i ho má rada. Radosť rozdávala odmala / od mala.

11 Písanie prísloviek 4) Písanie osobitne
osobitne sa píšu príslovky vyjadrené slovesami hovorenia: hovoriť, rozprávať, písať, poznačiť si, zaznamenať, spájajú sa s predložkou po: hovoriť po francúzsky, písať po taliansky osobitne sa píšu aj niektoré príslovkové výrazy: na nerozoznanie, na nepoznanie, na neuverenie, do zúfania, do omrzenia, bez prestania

12 Písanie prísloviek 5) Písanie prísloviek so spojovníkom
so spojovníkom sa píšu príslovky typu: široko-ďaleko, zôkol-vôkol, sem-tam, hore-dole, chtiac-nechtiac, zoči-voči, voľky-nevoľky, krížom-krážom, raz-dva (niečo urobiť)