Proces s katolíckymi biskupmi na Slovensku

Prezentace na téma: "Proces s katolíckymi biskupmi na Slovensku"— Transkript prezentace:

1 Proces s katolíckymi biskupmi na Slovensku

2 10.-15. január 1951 „Cez kríž ku svetlu.“
Blahoslavený PAVOL PETER GOJDIČ – sídelný biskup gréckokatolíckeho prešovského biskupstva * Ruské Pekľany † Leopoldov JÁN VOJTAŠŠÁK –sídelný biskup spišskej diecézy *14. november 1877 Zákamenné † 4. august Říčany  „Anjelom prikázal o tebe.“  „Boh je láska, milujme ho.“ MICHAL BUZALKA  - svätiaci biskup trnavskej apoštolskej administratúry * 18.september 1885 Svätý Anton  † 7. december 1961 Tábor

3 Príprava 1949 - IX. zjazd KSČ - schválená generálna
línia výstavby socializmu, ráznejší boj proti triednym nepriateľom, teda i proti cirkvi izolovať cirkev, hlavne katolícku a odtrhnúť ju od Vatikánu, vytvoriť národnú cirkev podriadenú štátu, politické procesy s duchovnými + následné amnestie prípravná fáza k závažnému útoku proti Vatikánu a vyradeniu hierarchie zo správy cirkvi, potreba úplnej izolácie biskupov- mali mať ako dohľad vládneho zmocnenca a stráž zloženú z orgánov ŠtB

4 Zo spomienok pomocného biskupa Vasiľa Hopku na biskupa Gojdiča:
„Začalo sa to ešte na konci roku 1949, keď slovenský komunistický úrad pridelil otcovi biskupovi Pavlovi dozorcu, ktorý bol prítomný pri každom rozhovore, keď niekto navštívil otca biskupa. Ešte aj na prechádzky chodil s otcom biskupom. Biskup na znak protestu prestal chodiť na prechádzky ulicami mesta, ale prechádzal sa len vo svojej biskupskej záhrade.“ Výpoveď jedného z dozorcov: „Mňa z neho porazí! Mňa z neho určite porazí! Mám služby pri biskupovi. Striedame sa po štyroch hodinách. Už sa to nedá vydržať. Keď vojdem do jeho izby, či je ráno alebo večer, on len kľačí a modlí sa. Po celý čas, čo som tam, nevstane z kľakadla. Už som zúfalý. Nadávam mu, ale on nič. Keby ma aspoň opľul, alebo mi čokoľvek povedal. Nakoniec ešte uverím tomu, že on je svätec a ja vinný a že to on stráži mňa...“

5 Charakteristika procesu
proces so slovenskými biskupmi bol po procese s Jozefom Tisom, pokiaľ ide o prípravy, propagáciu, dosah na vnútornú a zahraničnú politiku najvýznamnejším procesom v povojnovom Slovensku, z medzinárodného hľadiska je unikátny tým, že v žiadnej krajine vo sfére vplyvu ZSSR po roku 1945 neboli v jednom procese súdení traja biskupi – dvaja sídelní- a jeden svätiaci, poukázal na obludnosť režimu, ale i silu a statočnosť súdených a mnohých veriacich stojacich za nimi, je upozornením toho, že náboženské práva a slobody boli u nás tvrdo vykúpené aj utrpením týchto troch veľkých mužov nášho národa

6 väčšina procesov proti cirkvi bola účelová, pripravená cirkevnou komisiou ÚV KSČ- tzv. cirkevnou šestkou-členovia: Alexej Čepička, Vladimír Clementis, Viliam Široký, Zdeněk Fierlinger, Jiří Hendrych a Václav Kopecký, procesu s biskupmi predchádzal proces s predstaviteľmi mužských reholí v Prahe 31. marca - 4. apríla 1950 ( vynesené 1 doživotie, ostatní dlhoročné väzenie, spolu 132 rokov), apríl následná príprava a organizácia akcie K - útok proti mužským reholiam v Československu

7 Internovanie a uväznenie
ako prvý z biskupov internovaný gréckokatolícky biskup Pavol Gojdič, v máji jeho svätiaci biskup Vasiľ Hopko, ich internácia sa spájala s akciou P –likvidáciou gréckokatolíckej cirkvi v apríli 1950 biskup Pavol Gojdič biskup Vasiľ Hopko

8 jún 1950 - cirkevná komisia ÚV KSČ dala pokyn k uväzneniu gréckokatolíckeho biskupa Pavla Gojdiča,
Michal Buzalka- 19. júla - prevezený do Valdíc, kde bol už i biskup Gojdič, 15. septembra 1950 do Ruzyni prevezený biskup JánVojtaššák, od 18. septembra v Ruzyni všetci traja biskupi, neľudské vyšetrovacie metódy, nasadenie spolupracovníkov ŠtB do cely, nočné budenie, stále chodenie, bitka, vyhrážky smrťou, lámanie prstov medzi železnými prútmi, rozhodnutie o dvoch procesoch: českom a slovenskom, v slovenskom ako prokurátor Ján Feješ, predseda senátu K. Bedrna, svedkovia často vyberaní ŠtB, z výkonu trestu či odsúdení,

9 Trstenský,V.: Sila viery, sila pravdy
„Vyšetrovacie väzenie trvalo bezmála štyri mesiace. Považujem za zbytočné- viedlo by to ďaleko - opisovať podrobnosti takého vyšetrovacieho väzenia. Stačí, keď poviem vo všeobecnosti, že je gniavením človeka a ľudskej dôstojnosti pod čiernu zem. Často spojené so sadistickými atrocitami, trýzneniami až do telesného ožobračenia a duševného zničenia.“ Biskup J. Vojtaššák „Pán biskup Vojtaššák bol ruzyňskými mučeniami taký vyčerpaný a zničený ( i keď pred procesom ho začas kŕmili surovou pomletou pečienkou...keďže od surovej pečienky organizmus trochu priberie na váhe), že ledva vážil 49 kg a lomcovala ním zimnica a horúčka striedavo, keďže nevládal stáť na nohách.“ Trstenský,V.: Sila viery, sila pravdy

10 Bola to malá izba, bez svetla, bez okien, bez postele, len malý slamník. Dozorca dával pozor, aby sa väzeň neustále, s výnimkou času jedla, prechádzal po tejto izbe. Chôdza bola ťažká, lebo pre nízkosť cely väzeň nemohol chodiť vzpriamený. Strava bola minimalizovaná, spočívala v 20 gramoch chleba a k tomu trochu vody. Ráno sa muselo vstávať už o piatej hodine. „Po sedemmesačnej vyšetrovacej väzbe nervove som už bol natoľko vyčerpaný, že už som nemal tej sily a odolnosti, akej som potreboval, aby som znášal následky, ktoré ma čakali, keď odopriem podpis protokolu. Temnú izbu- deň a noc chodiť alebo stáť som viac ráz skúsil, a to mi stačilo, aby sama spomienka na tmavú izbu a vyhrážka s ňou, urobila ma poslušným nástrojom vôle vyšetrujúceho referenta... Pod takým nátlakom som podpísal protokol.“ biskup P. Gojdič

11 Obžaloba

12 biskupi J. Vojtaššák, M. Buzalka a P
biskupi J. Vojtaššák, M. Buzalka a P. Gojdič boli obvinení zo zločinov vojenskej zrady, velezrady a vyzvedačstva podľa zákonov 50/1923 Zb. a 231/1948 Zb. J. Vojtaššáka a M. Buzalku navyše obvinili zo zločinu úkladov proti republike. v prípade biskupov M. Buzalku a P. Gojdiča išlo o údajnú činnosť namierenú proti ZSSR, čo sa prejavilo i v rozsudku. boli všetci traja prevezení do Bratislavy

13 Rozsudok do cely biskupa Gojdiča nasadený spolupracovník ŠtB,(predtým už pôsobil u biskupa Vojtaššáka) aby ho udržal pri naučených priznaniach“, hlavné súdne pojednávanie pred senátom Štátneho súdu v Bratislave, rozsudok vynesený : Ján Vojtaššák odsúdený na 24 rokov väzenia, konfiškáciu majetku, peňažný trest ;Kčs, Michal Buzalka odsúdený na doživotie, konfiškáciu majetku, peňažný trest ; Kčs, Pavol Gojdič – odsúdený na doživotie, konfiškáciu majetku, peňažný trest ; Kčs, všetci traja –strata občianskych práv, presun na samotky, do väzníc(Valdice, Leopoldov, Ruzyň, Ilava, Pankrác)  

14 Politická kampaň obžalobnú reč , ukážky z pojednávania vysielal rozhlas, miestne i závodné rozhlasy, k slovenskému procesu dostali úrady 2483 súhlasných rezolúcií požadujúcich vysoké tresty, existovali však i prejavy nesúhlasu s procesom- Spišský Štvrtok, Jablonov, Dravce, 60% študentov žilinského gymnázia nepodporilo pripravenú súhlasnú rezolúciu, podobne na obchodnej a hospodárskej škole v Piešťanoch aď., niektorí kňazi sa napriek riziku modlili so svojimi veriacimi za biskupov a slúžili za nich omše, 25 osôb poslalo anonymné nesúhlasné listy

15 Anonymné prejavy nesúhlasu
„Veľmi zle ste to divadlo nacvičili... Tí ľudia, ktorí prešli vašimi mučiarňami, tí vás už dávno usvedčili a medzi svetom objavili, akí ste vy majstri na mučenie nevinných ľudí, koľko ľudí už prešlo vaše mučiarne, koľko dobrých Slovákov ste už odsúdili a popravili.“ Juraj Jánošík ...Sudca má byť objektívny a tu je kameň úrazu, že kto počuje z rozhlasu (ovšem, keď v bezmocnej zlosti nerozrúbe rádio) alebo číta v tzv. ,Pravde’ o terajšom procese proti pp. slovenským biskupom, hneď zbadá odkiaľ vietor fúka, kam majú terajší diktátori namierené...Je aj smiešne počúvať, že obžalovaný sa zodpovedá za zverstvá na sovietskom obyvateľstve. Predsa obžalovaný neviedol vojnu so sovietmi a nemôžete mu pripísať takéto veci na vrub...Lenže aké zverstvá páchali sovietski vojaci na Slovensku, ktorí vraj sú najväčší priatelia- to sa nehovorí a nehovorí sa ani o o koncentrákoch v Rusku, kde sa tým istým spôsobom ničili ľudské životy... Mária Podhorská

16 Vykonštruovanosť procesu
otázky a odpovede, ktoré na súde zazneli zostavili vyšetrovatelia ŠtB, obžalovaní sa ich museli naučiť naspamäť, odriekavať bez zakoktania, žiadne z obvinení nemalo reálny základ, závery nevyplývali zo zhromaždeného dôkazového materiálu bol účelovo vybratý, obvinenie biskupov Buzalku a Vojtaššáka z úkladov proti republike i z účasti na rozbití ČSR v r sa nezakladalo na vecných dôkazoch, podporu gréckokatolíckych utečencov z územia Ukrajiny koncom vojny i po nej v prípade biskupa Gojdiča zmenila žaloba na podporu „banderovských teroristov“,

17 správy biskupa Gojdiča o situácii gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine sa pokladali za špionáž,
za špionážne sa vyhlasovali i návštevy biskupov na apoštolskom nunciáte v Prahe, otvorený a odmietavý postoj biskupa Gojdiča k deportáciám bol známy list vatikánskemu chargé d′ ffaires G. Burziovi 16. mája 1942, Michal Buzalka ako vojenský vikár svoju činnosť nesmeroval propagandisticky a politicky, ale zameral sa na apoštolát medzi vojakmi, podal i správy o krutom zaobchádzaní Židov a sovietskych zajatcov v nemeckých koncentračných táboroch do zahraničia, biskupi Buzalka a Vojtaššák nepatrili k zástancom radikálneho riešenia židovskej otázky

18 Zmiernenie trestu 1953 smrť Stalina – kríza režimu,
prezidentská amnestia zmiernenie trestov biskupom Michalovi Buzalkovi a Pavlovi Gojdičovi na 25 rokov, biskupi požadovali revíziu nespravodlivého súdneho rozhodnutia, ale ich perzekúcia pokračovala, biskupi Ján Vojtaššák a Michal Buzalka mali po rozhodnutí najvyšších straníckych orgánov z roku 1956 prerušený výkon trestu, žili v úplnej izolácii v charitnom dome v Děčíne

19 biskupa J. Vojtaššáka opäť v r. 1958 ŠtB zatkla, opäť výkon trestu do r. 1963,
krátky pobyt u synovca v Oravskej Lesnej, opäť Charitný domov v Senohraboch pri Prahe, zomrel v roku v Říčanoch, pohreb v roku v Zákamennom sa stal veľkou manifestáciou za náboženskú slobodu, exhumované pozostatky biskupa Jána Vojtaššáka uložili v r v kaplnke Zápoľských v katedrále v Spišskej Kapitule

20 biskup Buzalka po zaistení biskupa Vojtaššáka v roku 1958 premiestnený do Charitného domova v Tábore, kde v roku 1961 zomrel, jeho pozostatky mohli pochovať až tri roky po smrti - ostali neporušené, boli prenesené do rodiska vo Svätom Antone, v roku 2000 začal proces jeho blahorečenia, telesné pozostatky biskupa Michala Buzalku sú momentálne uložené v krypte Katedrály sv. Martina v Bratislave

21 biskup Pavol Gojdič zostal až do smrti vo väzbe, bol hrozbou pre vládnu moc ako pastier gréckokatolíkov, zomrel v leopoldovskej väznici v deň svojich narodenín 17. júla 1960, telesné pozostatky mohli byť prevezené do gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu v Prešove až v roku 1968, za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. v Ríme v roku 2001, súdna rehabilitácia odsúdených bola až na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach

22 Pamätník pripomínajúci bl
Pamätník pripomínajúci bl. Pavla Gojdiča na mieste jeho bývalého hrobu na leopoldovskom cintoríne Prešov Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa – hrob bl. biskupa P. Gojdiča

23 Blahoslavený Pavol Peter Gojdič získal in memoriam titul Spravodlivý medzi národmi . Rozhodla o tom Komisia pre menovanie Spravodlivých medzi národmi - Yad Vashem v Izraeli, ktorá ocenila biskupovu pomoc pri záchrane židovských občanov počas holokaustu. Biskup tak konal aj za cenu ohrozenia vlastného života.

24 Zdroje KAPLAN, K., PALEČEK, P. Komunistický režim a politické procesy v Československu. Brno: Barrister &Principal , 2008 ŠTURÁK, P. Otec biskup Pavol Gojdič, OSBM. Prešov: Vyd. Michala Vaška, 1997 PETRANSKÝ I., LETZ, R. a kol. Boli traja. Bratislava: Zväz protikomunistického odboja, 2001   BB GsM PO 2011