Vývin drámy do r. 1945 Štefan Kohári.

Prezentace na téma: "Vývin drámy do r. 1945 Štefan Kohári."— Transkript prezentace:

1 Vývin drámy do r. 1945 Štefan Kohári

2 Dráma neprítomnosť rozprávača
dej prebieha priamo pred divákmi  na divadelnej scéne. vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv boha Dionýza. spoločné s epikou – dej, spoločné s lyrikou – vyjadrenie pocitov a nálad postáv dramatické diela sa predvádzajú na javisku, nazývame ich divadelné predstavenia. Prvé predstavenie – premiéra, opakovanie – repríza, posledné – derniéra vonkajšia stavba: najväčšie úseky – dejstvá. Dejstvá sa členia na obrazy, scény (zmeny na scéne) a výstupy (zmena počtu postáv na javisku)  vnútorná stavba: expozícia (úvod) konflikt (zápletka) kríza (zauzlenie) peripetia (vyvrcholenie) rozuzlenie (záver)

3 monológ – prehovor jednej postavy,
dialóg – prehovor viacerých postáv, replika – jeden prehovor postavy, scénické poznámky = sú určené pre hercov, opis činnosti, ktorú vykonávajú počas jazykového prejavu, prípadne náznak emócií (mimiky, gestiky, posturiky)

4 Humanizmus a renesancia
Pavel Kyrmezer Komedie česká o bohatci a Lazarovi Komedie nová o vdově renesančné pôvodné divadelné hry, spracúvajú biblický motív a odsudzujú chamtivosť, poukazujú na príčiny biedy Juraj Tesák Mošovský Komedie... Ruth divadelná hra, ktorá spracúva biblický príbeh o statočnej neveste, ktorá sa obetavo starala o svoju svokru

5 Barok uvádzajú sa zväčša latinské školské divadelné hry
zvýšená alegorickosť, rétorickosť hercov, skvalitnenie dekorácií a javiskových efektov katolícke aj evanjelické hry existuje aj ľudová dráma – dramatické výstupy, obrady, bábkové hry (najmä počas sviatkov) Eliáš Ladiver Tragoedia, neb Hra smutná, prežalostná Autor bráni evanjelické vierovyznanie, vystupujú tu alegorické postavy (napr. Pravda, Lož, Smelosť).

6 Klasicizmus Ján Chalupka 1791 – 1871
Venuje sa najmä písaniu divadelných hier, v ktorých chcel priblížiť literatúru životu. Najvýznamnejšie veselohry: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali (1830) veselohra zobrazujúca prostredie slovenského malomesta, cez komiku kritizuje spoločenské pomery a správanie sa ľudí, zápletkou je príchod nového učiteľa Slobodu a úsilie Tesnošilovcov získať ho pre svoju dcéry Starúš plesnivec alebo Štyri svadby na jednom pohrebe v Kocúrkove (1837)

7 Od romantizmu k realizmu
Bachov absolutizmus poi revolúcii 1948/49 cenzúra, prísny tlačový zákon, maďarizácia uvoľnenie až v 60.rokoch – vznik troch slovenských gymnázií: Revúca (1862) - jediné vyššie, Martin (1864), Kláštor pod Znievom (1869) – nižšie 1863 založenie Matice slovenskej – aj preto 60. roky nazývame matičným obdobím zhoršenie nastalo po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 (v 70. rokoch zavreté gymnáziá aj Matica) autori drámy, zväčša veselohier: Jonáš Záborský – Najdúch Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch Inkognito Drotár

8 Realizmus Jozef Gregor Tajovský
patril do kritického realizmu a ako dramatik bol zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Národná tematika ustupuje, v popredí je sociálna problematika, kritika nedostatkov v spoločnosti, verne zobrazuje život najnižších ľudových vrstiev. Jeho hry sa v divadlách hrávajú dodnes Najvýznamnejšie: Ženský zákon (1900) Statky-zmätky (1909) – obraz chamtivosti, túžbe po majetku, ktorá zapríčiní zničenie životov dvoch mladých ľudí, ktorí neostávajú spolu, hoci majú spoločné dieťa

9 Slovenská medzivojnová dráma
Počet drám sa rozširuje najmä po vzniku ČSR, kedy postupne vznikajú tri slovenské divadlá Slovenské národné divadlo v Bratislave, 1920, prvé predstavenie (Hana od M. Rázusa) v Košiciach Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, 1924 Slovenské ľudové divadlo v Nitre Starší autori (Tajovský, Kukučín, Timrava) zobrazovali ešte dedinské a malomestské prostredie, alebo národnú históriu, tí mladší sa sústreďujú na aktuálnu spoločenskú situácie a konflikty z nej prameniace. Najvýznamnejší predstavitelia: Peter Zvon, Ivan Stodola a Július Barč-Ivan.

10 Ivan Stodola – počas 1. svetovej vojny vojenský lekár, písať začal po vojne, vysmieval slovenské malomeštiactvo, ponúkal obraz života obyčajných ľudí, nadviazal na Tajovského Bačova žena (tragédia) Jožko Púčik a jeho kariéra (komédia) Náš pán minister (komédia) Július Barč-Ivan – zobrazuje slovenské dedinské prostredie, sociálnu tematiku, využíva satiru, nadväzuje aj na J. Chalupku (Ťuťotín = moderné Kocúrkovo) Matka Mastný hrniec Peter Zvon – vl.m. Vladimír Sýkora, pôvodne divadelný kritik, ironizuje, satirizuje súčasný svet a dáva ho do protikladu s minulým, ktorý v konečnom dôsledku nebol o nič lepší Tanec nad plačom

11 satirická hra Jožko Púčik a jeho kariéra
satirická hra Jožko Púčik a jeho kariéra. Je to „satira na falošne chápaný humanizmus“ so znakmi tragikomédie. Je to príbeh čestného a skromného Jožka, ktorý sa stáva obeťou bezcharakterného človeka – úradníka Rohatého, ktorý je, na Jožkovo nešťastie, jeho nadriadeným a presvedčí ho, aby vzal na seba jeho „pôžičku“ 3000 korún a neskôr práve Rohatý ukradne 40 tisíc a sudca donúti k „priznaniu“ Jožka. tragédia Matka - príbeh matky a jej dvoch synov, Jana a Paľa, ktorí sa nenávidia. Paľo sa nemajetný vracia z Ameriky, znovu si začne s Katkou Tomkovie, ktorá medzitým chodila s Janom. Matka napokon obetuje vlastný život, aby zabránila bratovražde.  činohra Tanec nad plačom - – obraz príchodu historických postáv na maškarný ples súčasnosti, kontrast sveta minulosti a budúcnosti. Cez sluhu Barnabáša odkrýva, že svet sa stále delil a delí na pánov a chudobu, autor poukazuje na fakt, že hoci veky plynú, menia sa spoločenské zriadenia, vždy sú tí hore, ktorí si život užívajú a vždy sú tí dole, ktorí musia znášať svoju biedu a ktorých plač nikoho nedojíma (hoci sluha Barnabáš žalostne spieva, obviňuje pánov a prosí ich o porozumenie, páni – gróf Alfréd, gróf Richard, markíza Silvia - tancujú a smejú sa).