Dýchacia sústava Dýchanie je proces, pri ktorom organizmus získava a spotrebúva vzdušný kyslík a vylučuje CO2 . V tkanivách nastáva oxidácia organických.

Prezentace na téma: "Dýchacia sústava Dýchanie je proces, pri ktorom organizmus získava a spotrebúva vzdušný kyslík a vylučuje CO2 . V tkanivách nastáva oxidácia organických."— Transkript prezentace:

1 Dýchacia sústava Dýchanie je proces, pri ktorom organizmus získava a spotrebúva vzdušný kyslík a vylučuje CO2 . V tkanivách nastáva oxidácia organických látok, získaných z potravy, pritom sa uvolňuje energia. Po oxidácii v tkanivách zostáva voda a CO2 . Vodu vylučujú z tela predovšetkým močové orgány, koža (pot) a pľúca (vodná para). Oxid uhličitý sa vydychuje.

2 Dýchacia sústava Dýchaciu sústava ľudí a zvierat môžeme rozdeliť na dve funkčne odlišné časti. Prvá, prívodná časť má za úlohu ohrev, zvlhčovanie a prečisťovanie vzduchu vstupujúceho do pľúc. Druhá, dýchacia časť, má za úlohu výmenu kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a vzduchom. K ďalším dôležitým funkciám patrí udržiavanie rovnováhy vnútorného prostredia (pH), a vydávanie zvukov (u človeka tvorba reči).

3 Dýchacia sústava Prívodná časť
nosová dutina (cavum nasi) hrtan (larynx) priedušnica (trachea) prieduška ( bronchi) priedušnička ( bronchioli) Dýchacia alebo respiračná časť (z lat. spiro = dýchať) pľúca (pulmones) alveoly ( alveoli) Ostatné časti popľúcnica ( pleura pulmonalis, alebo visceralis)

4

5 Dýchacia sústava Nosová dutina
Nosová dutina (lat. cavum nasi) je zložito konfigurovaný priestor v tvárovej časti lebky nad ústnou dutinou a pod prednou a strednou lebečnou jamou, ktorý patrí k horným dýchacím cestám. Týmto priestorom prechádza vzduch, ktorý do ľudského tela vstupuje nosom, a pokračuje ďalej nosohltanom cez hrtan do dolných dýchacích ciest a pľúc. V nosovej dutine sa vzduch ohrieva a zbavuje ďalších väčších cudzorodých čiastočiek, ktoré môže obsahovať.

6 Stavba nosovej dutiny

7 Nosná dutina Ústna dutina HRTAN

8 HRTAN Hrtan je umiestnený v krku cicavcov. V smere od pľúc je hrtan spojený s priedušnicou. Z druhej strany je spojený s hltanom. V prednej časti hrtanu sa nachádza štítna chrupavka (cartilago thyreoidea), ľudovo nazývaná aj ohryzok. Nad hrtanom sa nachádza kosť jazylka (os hyoideum), ktorá hýbe hrtanom, napríklad počas prehĺtania.

9 HRTAN Primárnou funkciou hrtanu je chrániť pľúca pred poškodením a umožniť prístup vzduchu do a von z pľúc. Hrtan pri prehĺtaní zatvára prístup do pľúc, čím ich chráni pred poškodením, ktoré by mohlo nastať vdýchnutím potravy, alebo nečistôt. Ďalšou funkciou hrtanu je tvorba zvuku (hlasu). Hlas vzniká prechodom vzduchu cez hlasivky umiestnené v hrtane. Vzniknutý zvuk je potom u ľudí pomocou zubov, jazyka a pier upravený na reč.

10 Hrtan

11 Dýchacia sústava Trachea
Priedušnica alebo trachea (trachea) je trubica, ktorá je súčasťou dýchacích ciest. Je pokračovaním hrtanu, nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená pred pažerákom, hneď na začiatku ju obopínajú laloky štítnej žľazy. Je dlhá asi 12 cm a široká 1,5 cm. Vystužená je chrupavkami tvaru "C". Vnútro je vystlané rriasinkovým epitelom. Končí rozdvojením (lek. bifurkácia) na dve priedušky (lat. bronchi).

12 Dýchacia sústava Priedušky
Priedušky alebo bronchy (j.č. bronchus; lat. bronchus) sú priamym pokračovaním priedušnice, ktorá sa rozvetvuje na dve priedušky vo výške hrudníkového stavca. Vstupujú do pľúc, kde sa ďalej rozvetvujú na priedušničky. Stavbou a funkciou sú totožné s priedušnicou, teda sú vystužené chrupavkou a vnútro je vystlané riasinkovým epitelom. Ich funkciou je prečistiť vzduch a priviesť ho do pľúc.

13 Dýchacia sústava Priedušničky
Priedušničky alebo bronchioly (j.č. bronchiolus; lat. bronchiolus) sú najtenšie (asi 1 mm hrubé) dýchacie cesty, ktoré sa v pľúcach mnohonásobne vetvia. Celá sieť priedušničiek tvorí bronchiálny strom. Nie sú vystužené chrupavkou. Zakončené sú pľúcnymi mechúrikmi (alveoly), v ktorých prebieha vlastná výmena dýchacích plynov.

14

15 Dýchacia sústava Pľúca
Ľudské pľúca sú rozdelené na ľavú a pravú časť. Ľavá časť sa skladá z dvoch a pravá z troch pľúcnych lalokov. Pľúca dospelého človeka sa skladajú z približne 300 miliónov alveol, ktoré spolu zaberajú plochu okolo 140 m2. Obsah ľudských pľúc je priemerne litrov. Je to ovplyvnené viacerými faktormi ako napríklad telesná konštrukcia (vyšší ľudia majú obyčajne väčšie pľúca), telesná kondícia (športovci majú väčšie pľúca), alebo pohlavie (ženské pľúca sú o 20 – 25% menšie než mužské).

16 Pľúca Ľavé pľúca – 2 laloky Pravé pľúca – 3 laloky

17 Vetvenie priedušnice

18 Dýchacia sústava Pľúca
Pľúca sú umiestnené v hrudníku a sú chránené hrudným košom. Na povrchu pľúc sa nachádza tenká priľnavá blana, nazývaná popľúcnica (lat. pleura pulmonalis, alebo pleura visceralis). Na vnútornej strane hrudného koša sa nachádza podobná blana, ktorej hovoríme pohrudnica (lat. pleura parietalis). Medzi týmito blanami sa nachádza malé množstvo mazľavej tekutiny - pleurálnej tekutiny, ktorá zabezpečuje ich hladké vzájomné kĺzanie. Ľavá strana pľúc je menšia ako pravá, čím vzniká priestor pre srdce .

19 Dýchacia sústava Popľúcnica - Pohrudnica
Popľúcnica (pleura visceralis) a pohrudnica (lat. pleura parietalis) sú tenké lesklé blany pokrývajúce vnútornú časť hrudnej dutiny a vonkajšiu časť pľúc.

20

21

22 Dýchacia sústava Mechanika dýchania
Vonkajšie dýchanie je prvá fáza, v nej nastáva výmena plynov medzi atmosférou a krvou. Uskutočňuje sa iba v pľúcach. Rozvod dýchacích plynov medzi vnútorným povrchom pľúc a bunkami tkanív zabezpečuje krv. Rozvod plynov je obojstranný Vnútorné (tkanivové) dýchanie zabezpečuje výmenu plynov medzi krvou a tkanivovými bunkami ako aj oxidačné procesy, prebiehajúce vo vnútri buniek.

23 Mechanika dýchania Mechanizmus vdychu Vdych a výdych, ktoré sa periodicky striedajú, asi 16-krát za 1 min., vzniká roztiahnutím alebo stiahnutím pľúc. Pretože pľúca nemajú svoju vlastnú svalovinu, rozširujú a sťahujú sa pomocou hrudníka a dýchacích svalov. Pľúca sú uložené v hrudníkovej dutine vzduchotesne a s atmosférou súvisia len pomocou dýchacích ciest. Povrch pľúc pokrýva jemná väzivová blana – popľúcnica. Popľúcnica bez prerušenia prechádza na vnútornú stenu hrudníka, ktorú vystiela, a nazýva sa pohrudnica. Pohrudnica a popľúcnica priliehajú tesne na seba, ale nezrastajú. Medzi nimi je trocha slizkej tekutiny, ktorá slúži na to, aby sa pohrudnica a popľúcnica pri dýchaní ľahko po sebe kĺzali. Pri rozširovaní hrudníka ťahá pohrudnica popľúcnicu, lebo sa nemôžu od seba oddialiť, a tým sú pľúca donútené rozširovať sa. Pri rozšírení pľúc poklesne tlak v pľúcach, preto otvorenými dýchacími cestami sa tlačí vzduch zvonku, kde je väčší tlak.

24 Mechanika dýchania Mechanizmus výdychu
Výdych môže obsahovať niektoré pasívne prvky. Váha hrudníkového koša i elasticita rebrových chrupiek, ktoré sa upínajú na prsnú kosť, vracajú hrudník z vdychovej polohy do výdychovej. Až na dokončení výdychu sa zúčastňujú aj výdychové svaly – vnútorné medzirebrové svaly, ktoré majú opačný priebeh než vdychové svaly. Pri ich zmrštení sa hrudníkový kôš zmenšuje, pľúca sa stláčajú a vytlačia zo seba vzduch von.

25 Vonkajšie dýchanie- nádych a výdych
Pľúca Rebrá Bránica

26 Mechanika dýchania Osobitné dýchacie pohyby
Okrem zvyčajne prebiehajúceho vdychu a výdychu, ktoré sa u dospelého človeka opakujú asi krát (u novorodenca až 40- krát) za minútu, vyskytujú sa občas aj zmenené formy dýchania ako kašeľ a kýchnutie. Sú to obranné reakcie, ktorými sa organizmus bráni vniknutiu rozličných škodlivín do pľúc,

27 Mechanika dýchania Rozvod dýchacích plynov
Úloha krvi pri dýchaní Krv je pre dýchanie veľmi dôležitá, pretože viaže, prenáša a odovzdáva kyslík a oxid uhličitý. Väzba kyslíka na krv Tmavá žilová krv ide z pravej komory do pľúc, kde sa okysličuje. Kyslík sa viaže na krv chemickou väzbou, a to tak, že sa zlučuje s červeným krvným farbivom hemoglobínom na zlúčeninu zvanú oxyhemoglobín. Okysličená krv uvoľňuje pri pretekaní cez kapiláry kyslík v tkanivách

28 Mechanika dýchania Rozvod dýchacích plynov
Väzba oxidu uhličitého na krv Kým kyslík je viazaný na krv jednoducho, len chemickou väzbou, oxid uhličitý sa viaže na krv zložitejším spôsobom: fyzikálne i chemicky. Množstvo fyzikálne rozpusteného oxidu uhličitého v krvi závisí od jeho parciálneho tlaku v krvi. Parciálny tlak oxidu uhličitého závisí najmä od jeho množstva a zvyšuje sa telesnou prácou. Oxid uhličitý sa zlučuje s hemoglobínom aj priamo, a to chemickou väzbou, a vytvára s ním zlúčeninu zvanú karbhemoglobín.

29 Mechanika dýchania Rozvod dýchacích plynov
V pľúcach sa oxid uhličitý z krvi uvoľňuje; prechádza do alveolárneho vzduchu. Ani oxid sa nevylučuje z krvi všetok. Teda kyslík a oxid uhličitý sa nachádzajú v krvi vždy.

30 Mechanika dýchania Vnútorné dýchanie
Kyslík aj oxid uhličitý difundujú cez stenu vlásočníc vždy v smere nižšieho tlaku príslušného plynu. V tkanivách prebiehajú mnohé spaľovacie pochody, pri ktorých sa spotrebúva kyslík. Preto aj tlak kyslíka v tkanivách je nízky, čo umožňuje prechod kyslíka z krvi do tkanív. U oxidu uhličitého je situácia opačná, preto prestupuje z tkanív do vlásočníc. Množstvo kyslíka odovzdaného krvou tkanivám bude tým väčšie, čím viacej kyslíka sa v tkanivách spotrebovalo. To preto, lebo parciálny tlak v tkanivách poklesol a zväčšil sa rozdiel, teda hnacia sila prechodu kyslíka, medzi parciálnym tlakom kyslíka v krvi a tkanivách.

31 Vnútorné dýchanie

32