ČLOVEK, ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A RIEŠENIA ENVIRONMENTÁLNYCH PROBLÉMOV

Prezentace na téma: "ČLOVEK, ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A RIEŠENIA ENVIRONMENTÁLNYCH PROBLÉMOV"— Transkript prezentace:

1 ČLOVEK, ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A RIEŠENIA ENVIRONMENTÁLNYCH PROBLÉMOV
Radovan Kazda Tréningový program: Vzdelávanie pre život

2 I. Poškodenie životného prostredia – vymedzenie, definícia a príčiny ich vzniku
Problematikou ochrany životného prostredia – teda skúmaním príčin a dôsledkov a hľadaním riešení problémov poškodenia životného prostredia – sa zaoberá ekonomická a právna veda. Environmentalistika a iné prírodné vedy sú len dodávateľom informácií pre ekonomickú a právnu vedu. V štruktúre environmentálneho vzdelávania na školách existuje pomerne veľký dostatok informácií z oblasti prírodných vied, ale sa prejavuje vysoký deficit informácií (učebníc), ktoré by poskytli základné ekonomické a právne súvislosti riešenia problémov ŽP. To vedie často k dezinterpretácii problémov ŽP, resp. nemožnosti predkladať problematiku ŽP tak, aby neviedla k tvorbe mylných záverov (napr. čo je poškodenie, či kto je škodca). Cieľ prednášky: poskytnúť základné ekonomické a právne súvislosti ochrany ŽP. DEFINÍCIA TERMÍNU „POŠKODENIE (ZNEČISTENIE) ŽP“ Čo sa považuje za životné prostredie? vody, ovzdušie, príroda (biodiverzita), pôda atď. Čo sa považuje za poškodenie? (zvieratá vs. človek) subjekt (človek) „A“ sa cíti byť poškodený konaním subjektu (človeka) „B“ V akom vzťahu je „znečisťovateľ B“ k „poškodenému A“? obvykle nepriame konanie „B“, ktoré nie je úmyselným konaním proti „A“

3 I. Poškodenie životného prostredia – vymedzenie, definícia a príčiny ich vzniku
DEFINÍCIA TERMÍNU „POŠKODENIE (ZNEČISTENIE) ŽP“ Z EKONOMICKÉHO POHĽADU V druhej polovici 19. storočia začali výrazne narastať spory o využívanie krajiny (prejav: demonštrovaný nesúhlas ľudí so znečisteným ovzduším, vodami atď.). Tieto spory vyplývali z rastúceho dopytu po využívaní rôznych prírodných zdrojoch v krajine (vlastníci nehnuteľností, podnikatelia). Ekonómia: Spory vznikali výhradne v dôsledku poškodenia tzv. tretej strany, to znamená, že subjekt A (vlastník územia) mal uzavretú zmluvu so subjektom B (napríklad na dodávku dreva alebo rekreačných služieb), kvôli ktorej využíval svoj prírodný zdroj (napr. les, pôdu, nerastné suroviny - fabriky, alebo hotel), pričom však neuzavrel dohodu s ďalšími účastníkmi tohto vzťahu, ktorých táto dohoda ovplyvňovala (napr. s okolitými vlastníkmi, ktorí boli poškodení hlukom z ťažby/návštevníkov). (Ne)započítanie nákladov tretej strany je podstatou teórie externalít, ktorá je základom prakticky všetkých súčasných opatrení vlády v environmentálnej politike

4 II. Nástroje environmentálnej politiky
- regulácie („internalizácia externalít“) Tento jav, z ktorého sa postupne vyvinula teória externalít, popísal britský ekonóm A. C. Pigou: The Economics of Welfare. Macmillan and Co., London, Fourth Edition, 1932. Pigou rozlišoval tzv. súkromné a spoločenské medzné náklady, pričom spoločenské náklady (napríklad na odstraňovanie „spoločenských“ škôd, spôsobených priemyselnou výrobou – pozn. aut.) je potrebné uhrádzať z daní. Pigou obhajoval i potrebu ďalších vládnych intervencií, najmä rôznych spôsobov regulácií cien. Pigouov koncept riešenia vedie ku „command and control“ riešeniam súčasných vlád („Pigou Club“ - Greg Mankiw

5 II. Nástroje environmentálnej politiky
- regulácie („internalizácia externalít“) NEGATÍVNE externality (súkromné a spoločenské náklady) P S = MCS (spoločenské medzné náklady) D – dopyt (demand) m e d z n é n á k l a d y S = MCP (súkromné medzné náklady) t - daň Q (množstvo) Spracované podľa: Holman (2005)

6 II. Nástroje environmentálnej politiky
- regulácie („internalizácia externalít“) ZÁKLADNÉ PRINCÍPY ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY dane a poplatky pokuty a iné sankcie limity produkcie VEDĽAJŠÍ PRINCÍP ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY (úloha škôl) environmentálne vzdelávanie: dopytová krivka

7 II. Nástroje environmentálnej politiky - vlastnícke práva
Súčasné environmentálne riešenia sú založené predovšetkým na „command-and-controll“ riešeniach ochrany ŽP, spomenutých v predchádzajúcich častiach. Veľmi málo však zohľadňujú ďalšie fundamentálne ekonomické a právne poznatky, týkajúce sa najmä dôležitej úlohy vlastníckych práv. (Prečo?) COASE alebo „NA ČO PIGOU ZABUDOL“ Frank Knight (1924) – externality vznikajú najmä vtedy, ak nie sú jasne vymedzené a rešpektované vlastnícke práva (ovzdušie, voda) Ronald Coase (1960) – ak sú jasne vymedzené vlastnícke práva, budú vznikať súkromné vyjednávania o kompenzácii škôd bez zásahov vlády (pr.: vlak) predpoklad: vlastnícke práva predpoklad: vymáhateľnosť práva (common law vs. kontinentálne právo – desiatky príkladov z USA) predpoklad: jasne definované práva (pravidlá) predpoklad: nízke transakčné náklady ZÁSADNÝ PROBLÉM S TEÓRIOU EXTERNALÍT „spoločenské náklady“ sa nedajú vypočítať (pr.: chránené územia) nezapočítavajú sa pozitívne externality (pr.: fabrika – príjem pre región)

8 II. Nástroje environmentálnej politiky - vlastnícke práva
Pigou – súkromné a spoločenské náklady – POZITÍVNE externality P D = MUS (spoločenský úžitok) S m e d z n ý ú ž i t o k s D = MUP (súkromný úžitok) Q Spracované podľa: Holman (2005)

9 Environmentálne zhodnotiť
II. Nástroje environmentálnej politiky - vlastnícke práva VLASTNÍCKE PRÁVA – PRÍKLAD ZLYHÁVANIA OBECNEJ PASTVINY Kam umiestniť odpad zo živočíšnej výroby? Environmentálne zhodnotiť náklady!!! POLE súkromný vlastník NIE! NIE! 1 2 MOČOVKA ÁNO! 3 NIE! 4 POLE štátny vlastník POTOK (jarok) štátny vlastník

10 II. Nástroje environmentálnej politiky - vlastnícke práva
VLASTNÍCKE PRÁVA – PRÍKLAD ZLYHÁVANIA OBECNEJ PASTVINY

11 II. Nástroje environmentálnej politiky - vlastnícke práva
VLASTNÍCKE PRÁVA – PRÍKLAD ZLYHÁVANIA OBECNEJ PASTVINY Hardin (1968) „The Tragedy of the Commons“

12 II. Nástroje environmentálnej politiky - vlastnícke práva
VLASTNÍCKE PRÁVA – PRÍKLAD ZLYHÁVANIA OBECNEJ PASTVINY Hardin (1968) „The Tragedy of the Commons“

13 II. Nástroje environmentálnej politiky – „cap-and-trade“
„Klasické“ opatrenia na ochranu životného prostredia sa potýkajú s viacerými negatívnymi dôsledkami na hospodárstvo, ktoré v konečnom dôsledku môžu pôsobiť na kvalitu ŽP kontraproduktívne: „zahlcovanie“ a „bludný kruh“ regulácií (regulácia cien  podkapitalizovanosť  dotácie (ďalšia regulácie) (pr. ÚRSO a vody) – neefektívne riešenie „cez štát“ administratívne zaťaženie – vládni úradníci, nepreukázané pozitíva regulácií – otázka: nie sú regulácie skôr „spomaľovačom“ rastu kvality ŽP? (preukázateľná demotivácia a nespokojnosť vlastníkov, obchádzanie noriem atď. – vytínanie stromov) dopad na ekonomiku (neprirodzené vytvorenie konkurencie lacnejších produktov zo zahraničia) korupcia predlžovanie (neúmerné časové preťahovanie) uzavretia dohôd: územné plánovanie, zonácia chránených území atď. dôsledok: napriek tomu, že vo viacerých prípadoch existuje dobre identifikované vlastníctvo, vlastnícke práva nemajú jednoznačný obsah Nevýhody „klasických“ opatrení v ochrane ŽP viedú k hľadaniu takých nástrojov, ktoré by boli lacnejšie a nespôsobovali „trhové deformácie“ v takom rozsahu. Jedným z nich je práve „cap-and-trade“ systém obchodovania s kvótami, ktorý sa presadzuje najmä v ochrane ovzdušia.

14 II. Nástroje environmentálnej politiky - nepredbiehanie vývoja
ENVIRONMENTÁLNA KUZNETSOVOVA KRIVKA Kvalita životného prostredia rastie komplementárne s príjmom na obyvateľa (po určitej hranici) – zvyšuje sa úroveň legislatívy, ale i dopyt verejnosti po lepšom ŽP Zdroj: Wikipedia

15 II. Nástroje environmentálnej politiky - nepredbiehanie vývoja
ENVIRONMENTÁLNA KUZNETSOVOVA KRIVKA Zdroj: David I. Stern: The Environmental Kuznets Curve. 2003

16 III. Najvýznamnejšie problémy životného prostredia v súčasnosti
ŠABLÓNA RIEŠENÍ PRE OCHRANU ŽP Vlastnícke práva: ako sú identifikované? Ako je možné zlepšiť ich identifikáciu? Aký je súčasný stav a charakter (mechanizmus) opatrenia? Ako sa dá zmeniť opatrenie v prospech trhovo konformných riešení? Nepredbieha súčasné opatrenie ekonomické možnosti krajiny? NAJVÝZNAMNEJŠIE PROBLÉMY ovzdušie – globálne otepľovanie, znečistenie SO2, NOx, TZL príroda – biodiverzita (ochrana druhov), poškodenie porastov voda – znečistenie povrchových vôd (rieky, oceány) pôda (environmentálne záťaže)

17 ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ! Ing. Radovan Kazda ***************************** Kontakt: Konzervatívny institút M. R. Stefánika Medená Bratislava tel.: web: CV + archív printových textov: Poznámky a komentáre: