Röntgenové žiarenie Sabína Vasiľová III.D.

Prezentace na téma: "Röntgenové žiarenie Sabína Vasiľová III.D."— Transkript prezentace:

1 Röntgenové žiarenie Sabína Vasiľová III.D

2 OBSAH CHARAKTERISTIKA RTG VLASTNOSTI VYUŽITIE RTG DIAGNOSTIKA ZDROJE

3 Charakteristika RTG elektromagnetické žiarenie
Vznik- prudké zabrzdenie a prechod elektrónov na nižšie energetické hladiny v atóme Zdroj- hviezdy, rádionuklidy RTG je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 10 nanometrov do 100pikometrov. Vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov (brzdné žiarenie) alebo prechodom elektrónov na nižšie energetické hladiny v atóme (charakteristické žiarenie). Jeho prirodzeným zdrojom sú najmä hviezdy Jeho ďalšími zdrojmi sú niektoré rádionuklidy, z umelých napríklad urýchľovač

4 RTG žiarenie: –>TVRDÉ - vysoká frekvencia, prechod cez silné vrstvy látok, menej sa pohlcuje, využitie v medicíne pri diagnostike –>MÄKKÉ - nízka frekvencia, viac sa pohlcuje, využitie v röntgenovej terapii → s vysokou frekvenciou sa nazýva TVRDÉ (s vlnovou dĺžkou menšou než m): Prechádza aj cez značne silné vrstvy látok a menej sa pohlcuje. Použitie nachádza v defektoskopii a v diagnostike. →s nižšou frekvenciou sa nazýva MÄKKÉ( s vlnovou dĺžkou väčšou než m): Viac sa pohlcuje ako tvrdé RTG. Používa sa v röntgenovej terapii, svojimi účinkami vyvoláva v ľudskom tele potrebné fyziologické zmeny. Využíva sa aj na zistenie skrytých chýb materiálu

5 Objaviteľ- Wilhelm Conrad Röntgen Röntgenka- prístroj slúžiaci k premene elektrickej energie na RTG žiarenie Wilhem Conrad Röntgen (1845 – 1923)) s katódovými trubicami dňa 8. novembra Do katódy hruškovitého tvaru viedol z jednej strany katódový drôt, ústiaci do malého dutého zrkadla. Anóda bola umiestnená bokom na skle. Z dôvodov, ktoré si ani sám nevedel vysvetliť, zabalil trubicu do čierneho papiera a potom zapol Ruhmkorffov induktor s vysokým napätím. Prúd elektrónov, koncentrovaný dutým zrkadlom, začal žiariť proti dnu trubice. V tom okamihu zažiarilo neďaleko položené lepenkové tienidlo natreté špeciálnou hmotou akoby samo od seba zelenkastým svetlom. Že to neboli katódové lúče, vedel Röntgen celkom presne, pretože tie nedokázali preniknúť ani len sklenou stenou. Nemohlo to byť ani viditeľné svetlo, nakoľko to by bolo zadržané papierovým tesnením. Röntgen chcel vypátrať pôvod žiarenia a tak začal pohybovať tienidlom smerom k trubici. Svetlo silnelo a na tienidle zbadal kosti svojich prstov, ktorými ho držal. Objavil niečo neuveriteľné a úžasné – lúče, ktoré dokážu preniknúť ľudským telom, niečo, o čom sa neskôr v mnohých vedeckých prácach hovorilo ako o “priesvitnej ruke”.  Röntgenová trubica je najčastejším spôsobom „výroby“ röntgenového žiarenia. Stavba röntgenky: 1. rotujúca anóda, 2. elektromotor roztáčajúci anódu, 3. žeravená katóda,  4. elektróny vyletujúce z katódy,  5. RTG lúče, 6. sklená nádoba,  7. a 8. prívody. 

6 Vlastnosti 1. Priamočiare šírenie: správa sa rovnako ako svetlo
2.Prenikanie: prenikavosť závisí od jeho energie 3.Ionizačné účinky: nežiadúce, poškodenie DNA 4.Rozptyl: nevýhodný pre diagnostiku, rozmazáva obraz 5.Fotochemický účinok: schopnosť vytvoriť obraz na fotografickom materiále priamočiare šírenie - rtg žiarenie sa správa rovnako ako svetlo: šíri sa z miesta vzniku všetkými smermi (čo je pre diagnostiku neúčelné) a jeho intenzita klesá so štvorcom vzdialenosti. Platia preň zákony optiky. prenikanie hmotou - prenikavosť rtg žiarenia závisí na jeho energii: čím má kratšiu vlnovú dĺžku, tým má väčšiu energiu a tým viac a hlbšie preniká do tkanív. V rádiológii sa niekedy namiesto energie používa termín „tvrdosť“ žiarenia odlišná absorpcia tkanivami - podstata samotného zobrazenia. Rôzne tkanivá ľudského tela pohlcujú rtg žiarenie rôznou mierou a práve zobrazenie týchto rozdielov je konečným cieľom jeho diagnostického využitia. luminiscencia - pri dopade rtg žiarenia na niektoré chemické zlúčeniny vzniká viditeľné žiarenie, ktorého intenzita závisí od množstva dopadajúceho žiarenia. Najintenzívnejší je tento efekt pri zlúčeninách vzácnych zemín (gadolínium, lantán a pod.). Využíva sa v zosilovacích fóliách, ktoré umožňujú výrazne znížiť potrebnú dávku rtg žiarenia. fotochemický účinok - schopnosť spôsobiť v zlúčeninách striebra filmu po vyvolaní trvalé zmeny, ktorých výsledkom je snímka daného predmetu. Využíva sa viac-menej len pri snímkach zubov, kde sa nepoužívajú zosilňovacie fólie. S postupujúcou digitalizáciou ustupuje táto technika do úzadia. rozptyl - pre diagnostiku je nevýhodný, pretože rozmazáva obrysy a znižuje kontrast. ionizačné účinky - nežiaduce, pretože spôsobujú poškodenie organizmu, najmä jeho DNA.

7 Využitie SKIASKOPIA- metóda na zobrazenie pohybu orgánov

8 SKIAGRAFIA- základná rádiologická zobrazovacia metóda
-podstata- fotografia časti ľudského tela za pomoci RTG žiarenia Skiagrafia alebo snímkovanie je základná rádiologická zobrazovacia metóda, ktorej podstata je fotografia časti ľudského tela s pomocou röntgenového (rtg) žiarenia. Je metódou, s ktorou sa pacient stretáva najčastejšie, napríklad skiagrafiou je rtg snímkahrudníka.

9 TOMOGRAFIA - vyšetrenie orgánu po jeho vrstvách
-počítačový tomograf- prístroj, ktorý zobrazuje tomografiu Je rádiologická vyšetrovacia metóda, ktorá pomocou röntgenového žiarenia umožňuje zobrazenie vnútra ľudského tela. Metóda sa využíva najmä v oblasti medicíny, kde slúži na diagnostiku širokého spektra poranení a chorôb. Prístroj, ktorý takéto zobrazenie umožňuje, sa nazýva počítačový tomograf

10 RTG diagnostika Röntgen hrudníka - vyhodnocuje stav pľúc, srdca, rebier a pohrudnice Röntgen kostry - pomáha pri diagnostikovaní zlomenín, zápalu kostí, kontrola hojenia Rontgen hrudníka: Slúži na vyhodnotenie stavu pľúc, srdca, rebier a pohrudnice. Podľa záznamu je poukázateľný napr. zápal pľúc, nepravidelná činnosť srdca alebo krvná zrazenina. Vyšetrenie netrvá viac ako pol hodinu. Rontgen kostry: Metóda slúžiaca na odhadnutie stavu kostí. Pomáha pri diagnostikovaní zlomenín, zápalu kostí, kontrola hojenia. Röntgen hrudníka Röntgen nohy

11 ZDROJE

12 Ďakujem za pozornosť  Kontakt: