NA CESTE Z DEDINY DO HORY LEŽAL GAŠTANKO. ZRAZU ZADUL O GAŠTANKOVI, ČO NEMAL KOŽUŠTEK HANA ZELINOVÁ NA CESTE Z DEDINY DO HORY LEŽAL GAŠTANKO. ZRAZU ZADUL VIETOR A GAŠTANKA ZOBUDIL. „FÚÚÚÚ, ĽAHNI SI INDE, BO ZIMA IDÉÉÉÉ“. „ALE KAM?“ „DO POLÍÍÍÍÍ.... DO POLÍÍÍ
GAŠTANKO SA TEDA ODGÚĽAL NA POLE A ZASTAL PRED ZAJAČIKOVOU JAMKOU. „ČO TU CHCEŠ, GAŠTANKO?“ „IDE ZIMA A JA NEMÁM KOŽUŠTEK. ZAJKO, SKRY MA, PROSÍM DO SVOJEJ JAMKY.“ „NEMÔŽEM, MÁM V NEJ KAPUSTU A MRKVU“
ODGÚĽAL SA TEDA GAŠTANKO ĎALEJ A DOGÚĽAL SA K MYŠACEJ DIERKE. „ČO TU CHCEŠ, GAŠTANKO?“ „IDE ZIMA A JA NEMÁM KOŽUŠTEK. MYŠKA, SKRY MA, PROSÍM, DO SVOJEJ DIERKY.“
„NEMÔŽEM, DOMČEK MÁM PLNÝ PŠENIČKY.“ GÚĽAL SA TEDA GAŠTANKO ĎALEJ, AŽ SA DOGÚĽAL K VEVERIČKINEJ SKRÝŠI. „ČO TU CHCEŠ, GAŠTANKO?“ „IDE ZIMA A JA NEMÁM KOŽUŠTEK. VEVERIČKA, SKRY MA, PROSÍM VO SVOJEJ SKRÝŠI.
„NEMÔŽEM, SKRÝŠU MÁM PLNÚ LIESKOVÝCH ORIEŠKOV.“ GAŠTANKO UŽ NEMAL SÍL GÚĽAŤ SA ĎALEJ. A PRÁVE VTEDY ZAČALO HUSTO SNEŽIŤ. GAŠTANKO ZAČAL NARIEKAŤ. „JAJ, JAJ, JAJ! KAM SA SCHOVÁM PRED HUSTÝM DAŽĎOM,ZIMOU A MRAZOM?“.
GAŠTANKA ZAČUL KRTKO. VYSTRČIL HLAVU ZO SVOJHO KRTINCA. „NIČ INÉ NECHCEŠ? IBA SA SKRYŤ PRED ZIMOU?“ „LEN TO. NIČ INÉ.“ „TEDA POĎ KU MNE. U MŇA JE TEPLÚČKO AKO PRI PIECKE. KEĎ PRÍDE JAR A SLNIEČKO UŽ BUDE SVIETIŤ A KVIETKY KVITNÚŤ, TY MÔŽEŠ ÍSŤ SVOJOU CESTOU.“
A TAK SA GAŠTANKO UKRYL PRED ZIMOU DO KRTKOVHO DOMČEKA. ZABORIL SA HLBOKO DO ZEME A ZASPAL. O NEJAKÝ ČAS HO SLNIEČKO ZOBUDILO A POVEDALO: „GAŠTANKO, VSTÁVAJ, UŽ JE JAR!“ „UŽ IDEM SLNIEČKO!“ ALE ČO TO....HALÓ! HALÓ! KDE SOM TO?“
„NA POLI, PRI CESTE Z DEDINY DO HORY A MEDZI DOBRÝMI ZVIERATKAMI. KEĎ PEKNE NARASTIEŠ, BUDE Z TEBA VYSOKÝ A MOCNÝ STROM. POTOM PRINESIEŠ ÚŽITOK NÁM VŠETKÝM.
POROZPRÁVAJ PRÍBEH PODĽA OBRÁZKOV.