JEDOVATÉ RASTLINY

Jedovaté látky v rastlinách a ich klasifikácia ALKALOIDY – organické dusíkaté látky zásaditého charakteru - iritačné – atropín (ľuľkovyté rastliny) - sedatívne – morfium (mak) - s účinkom na nervový systém - s účinkom na rozne orgány GLYKOZIDY – zložité organické zlúčeniny - náprstníkové (srdce) - kyanidové - iné SAPONINY – bezdusíkaté glykozidy, rozpustné vo vode, expektoračný a emetický účinok (konopnica, kúkoľ, prvosienka

Jedovaté látky v rastlinách a ich klasifikácia SILICE - prchavé olejové tekutiny charakteristickej vône (šafrán, rozmarín) ŽIVICE – bezdusíkaté látky s typickou arómou (mliečník, pupenec roľný) HORČINY – bezdusíkaté látky s typickým aromatickým zápachom (rododendron, šalát) TOXALBUMÍNY – látky bielkovinovej povahy, prudko jedovaté (ricín, agát biely)

Adsorbancia – látky pohlcujúce iné látky Symptomatická liečba Adsorbancia – látky pohlcujúce iné látky Adstringencia – ovplyvňovanie vylučovania i prijímania Analeptika – dráždenie CNS, povzbudenie činnosti dôležitých orgánov (analeptín, efedrín) Diuretika – zvýšenie vylučovania moča (pilokarpin) Emetika – prostriedok na zvracanie (emetin, pilokarpín) Kardiotonika – stimulujúce činnosť srdca Mucilaginóza – ochrana slizníc, vytvárajú hlien

Jedovaté rastliny 85 čeľadi - vývojovo nižšie (huby – plesne), - vývojovo vyššie Prasličkovité – Praslička močiarna, riečna, zimná Sladičovité – Papradie obyčajné, orličie Makovité – Vlčí mak Silenkovité – Kukoľ poľný Vikovité – Štedrec ovisnutý Mliečnikovité – Mliečník chvojka

Jedovaté rastliny Aralkovité – Brečtan popínavý Ľuľkovité – Ľuľkovec zlomocný, Blen čierny, Durman obyčajný Krtičnikovité – Náprsník veľkokvetý Astrovité – Starček jakubov, Vratič obyčajný Ľaľiovité – Kýchavica biela, Jesienka obyčajná Amarilkovité – Snežienka jarná, Bledula jarná, Narcis žltý Iskernikovité – Záružlie močiarne, Orlíček obyčajný, Sasanka hájna, Iskerník, Plamienka plotná

Rastlina mäso mlieko Čemernica čierna, smradľava + + Ľuľkovec zlomocný + + Blen čierny + + Durman obyčajný + + Horčica roľná, biela + + Blen škvrnitý + + Prilbica modra - - Rozpuk jedovatý - - Kýchavica biela - + Jesienka obyčajná - + Krkoška mámivá - - Mak vlčí - -

Prilbica modrá Aconitum napellus

Celá rastlina je prudko jedovatá. Alkaloid - akonitín, najjedovatejší. PRILBICA MODRÁ, Aconitum napellus čeľaď: iskerníkovité — Ranunculaceae Trváca bylina, hľuzovitý koreň, priama stonka, striedavé listy. Strapec modrých prilbicovitých kvetov. Výskyt - tienisté háje, listnaté lesy, pôdy bohaté na N, pastviny, potoky. Celá rastlina je prudko jedovatá. Alkaloid - akonitín, najjedovatejší. Účinok - na CNS, akútna otrava, spomalenie srdcovej činnosti z podráždenia blúdivého nervu (nervus vagus), zrýchlenie a nepravidelná činnosť, fibrilácia. Bledosť slizníc. Dýchanie - prerušované, kŕčovité a arytmické. Zreničky rozširené. Meteorizmus, hnačka zápcha. Trizmus čeľustných svalov, škrípanie zubov, zvýšená exkrécia, nauzea, zvracanie. Pat. anat. - krvácaniny, hyperémia mozgu — sú dôsledkom asfyxie, gastroenteritída a zápal pečene, obličiek a sliznice ústnej dutiny. Močový mechúr býva prázdny. Liečba - symptomatická – emetiká, kardiotoniká, analeptika. Antidotum neexistuje. Odstrániť zvyšky krmiva pomocou sondy.

Iskerník prudký - Ranunculus acris

Iskerník prudký - Ranunculus acris Výskyt – lúky, pasienky, okraje polí, lesov, ciest, chodníkov Trvalá bylina – kvitnutie máj – október, kvet – zložitý, žltý Celá rastlina jedovatá – účinná látka protoanemonín Účinky - koliky, ataxia - chvenie tela až obrny končatín, hnačky, zápal čriev, obličiek, krv v moči, centrálna stimulácia, dráždenie alebo ochrnutie, zastavenie dýchania – exitus. Silne dráždi pokožku – pľuzgieriky, zápal kože až vredy ťažko a zdlhavo hojiteľné Protoanemonín (laktón kyseliny gamahydroxyvinilakrylovej) – olejovitá, žltá, ostro páchnuca látka Sušením – polymerizuje na – dimér anemonín netoxický

Čemerica čierna

ČEMERICA ČIERNA, Helleborus niger čeľaď: iskerníkovité — Ranunculaceae Trváca, 15-30 cm vysoká, zhrubnutým, mohutným zväzkom koreňov. Z podzemku vyrastajú stopkaté, vždy zelené listy a krátke stonky, zakončené bielym kvetom. Rastlina kvitne v zime a skoro na jar. V prírode - zriedkavo na miestach s vápenatým podkladom. Väčšinou sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina. Odporná, štipľavá horká chuť, omamujúci nepríjemný zápach, zvieratá sa jej vyhýbajú. Celá rastlina je prudko jedovatá. Obsahuje jedovaté glykozidy helleboreín, kyselinu akonitovú a saponín heleborín. Veľmi citlivé — kone, HD, ošípané, mäsožravce, ovce, kozy. Klinické príznaky - účinok na nervovú sústavu a na srdcový sval. Príznaky podobné ako pri otrave náprstníkom. Celková slabosť, hnačka, sťažené dýchanie, nepravidelná srdcová čin. Prognóza otravy je vážna. Zápal žalúdka a čriev, krvácaniny, degeneratívne zmeny srdcového svalu a pečene. Liečba symptomatická. Je potrebné pomocou sondy odstrániť zvyšky krmiva z bachora. Vhodné je aplikovať adstringenciá a adsorbanciá Jed čemernice prechádza do mlieka i do mäsa, môže škodiť aj v potr.

Mak vlčí

čeľaď: makovité - Papaveraceae MAK VLČÍ, Papaver rhoeas čeľaď: makovité - Papaveraceae Jednoročná bylina s priamou, rozkonárenou stonkou. Výška do 90 cm. Dlhé kvetné stopky, previsnutý puk, potom veľký červený kvet. Plodom je nažka, makovica. Celá rastlina je slabo jedovatá. Alkaloid - roeadín. Narkotické jedy. Najviac v nezrelých makoviciach. Semená nie sú jedovaté. Do času kvitnutia, aj po odkvitnutí, je nejedovatá celá rastlina. Klinické príznaky - akútneho zápalu mozgu, ustrašenosť, agresivita, excitácia. Kŕče epileptického charakteru, zášklby lícnych svalov a kŕčovité otáčanie hlavy a šije. Nervové príznaky sprevádza salivácia, tympania, počiatočná zápcha neskoršie profúznych krvavých hnačiek. Dýchanie sa spomaľuje, telesná teplota klesá. Zapadnutie tretieho viečka, exoftalmus a hyperémia slizníc. Úhyn v kŕčoch. Silná   hyperémia mozgu a jeho obalov; prejavy katarálneho zápalu tráviaceho traktu. Venostáza, zlá zrážanlivosť krvi. V niektorých prípadoch sa pozoruje nefritída, krvné výrony a hyperémia pľúc.

Ľuľkovec zlomocný

čeľaď: ľuľkovité — Solanaceae ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ, Atropa bella-donna čeľaď: ľuľkovité — Solanaceae Trváca rastlina so široko rozkonárenou stonkou, mohutný repovitý koreň. Listy - striedavé, mäkké, oválne. Kvety - stopkaté, zvončekovité, červenohnedé. Rastie na okrajoch lesov, na rumoviskách a na úhoroch. Celá rastlina je silne jedovatá. Najväčší podiel tvorí hyoscyamín a menší atropín.10% obsahu alkaloidov-skopolamín,beladonín a pod Veľmi citlivé — hydina, mačky a psy, Menej citlivé — HD, kone, ošípané, králiky, ovce, kozy. Príznaky otravy - suchý mulec, zvýšený pulz, zastreté dýchanie, rozšírenie zreníc, oslepnutie, nepokoj, delírium a tremor svalstva. Po excitačnej fáze nasleduje pokles teploty, kŕče, senzorický a motorický útlm, sťažený predĺžený dych a uvoľnenie sfinktérov. Úhyn - zastavením dýchania. Liečba - odstránenie zvyškov krmív z bachora alebo zo žalúdka (ak je to možné) podávať stimulanciá. Ako symptomatické antidotum účinkujú preparáty pilokarpínu a fyzostigmínu.

Blen čierny

čelad: ľuľkovité — Solanaceae BLEN ČIERNY, Hyoscyamus niger čelad: ľuľkovité — Solanaceae Jednoročná alebo dvojročná bylina s priamou stonkou a striedavými, zúbkatými a lepkavými listami. Kvety - sivožlté, fialovo žilkované. Plod - tobolka s mnohými hnedými semenami. Nepríjemne zapácha a má horkú chuť. Sušením a silážovaním sa toxicita neznižuje. Celá rastlina silne jedovatá (hyoscyamín, atropín a skopolamín). Menej citlivé — pes, mačka. Klinické príznaky - rozšírenie zreničiek, sťažené dýchanie s intenzívnym chrčaním, tremor svalstva, v začiatočnom štádiu svalstva šije a lícneho svalstva. Zrýchlenie pulzu. Silná salivácia, sťažené prehltávanie, smäd, celkový nepokoj, triaška, slabosť, búrlivé kŕčovité záchvaty a celková paralýza. Teplota býva normálna. U HD silný meteorizmus, penový výtok z ústnej dutiny, výskyt hnačky. U ošípaných a psov silné zvracanie. Patologicko-anatomický nález -  charakteristické zmeny nebývajú. Liečba - adstringencia, kardiotoniká

Durman obyčajný

DURMAN OBYČAJNÝ, Datura stramonium čeľaď: ľuľkovité — Solanaceae Jednoročná, nepríjemne páchnuca rastlina s veľkými bielymi pretiahnutými kvetmi. Semená dozrievajú v ostnatých nažkách, pripomínajúcich plod gaštana. Byľ je priama, jednoduchá. Listy sú jednoduché, striedavé, dlhostopkaté, vajcovité až vajcovito pretiahnuté, zašpicatené, chobotnato zubaté, nerovnako veľké. Rastie na rumoviskách a úhoroch, zriedkavo ako burina na poliach a v záhradách. Celá rastlina je prudko jedovatá. Obsahuje alkaloidy hyoscyamín, atropín a malé množstvo skopolamínu. Durman   predstavuje   toxikologické   nebezpečenstvo aj v suchom a silážovanom stave. Veľmi citlivé — kone,HD, kozy, psy, ovce; menej citlivé — králiky. Suchý mulec, zrýchlený pulz, zastreté dýchanie, rozšírenie pupíl, oslepnutie. Nepokoj, delírium, tremor svalstva. Po excitačnej fáze nasleduje pokles teploty, kŕče, senzorický a motorický útlm, namáhavý, predĺžený dych a uvoľnenie sfinkterov. Otrava vyvoláva stavy pripomínajúce opitosť, prechádzajúce do ospalosti a bezvedomia, zástava dýchania. U zvierat, ktoré neuhynuli náhle, nachádzame zápalové procesy na tráviacom trakte a degeneráciu srdcového svalu. Aplikácia adstringencií, ako antidotum pilokarpín a fyzostigmín, kardiotoniká. Králiky a vtáky sú proti hyoscyamínu a atropínu veľmi odolné a môžu bez príznakov toxikózy požierať väčšie množstvo durmanu obyčajného. Ich mäso sa však stáva jedovatým.

Bolehlav škvrnitý

BOLEHLAV ŠKVRNITÝ, Conium maculatum čeľaď: mrkvovité — Daucaceae Jednoročný až dvojročný druh, pri vädnutí páchnuci myšinou, výšku 1 m a viac. Byľ je červeno škvrnitá. Kvetenstvo - zložený okolík s drobnými bielymi kvietkami. Rastie v krovinách a na rumoviskách, ale aj na poliach. Obsahuje jedovatý alkaloid koniín, konhydrín, metylkantín, hesperidín a iné jedovaté látky. Alkaloidy sú v celej rastline, no ich najvyšší obsah je v semenách. Listy obsahujú najviac alkaloidov pred kvitnutím. Sušením sa obsah alkaloidov mierne znižuje. Koniín patrí medzi jedy typu kurare, s hemolytickým účinkom a s účinkom na motorickú nervovú sústavu. Veľmi citlivé  —  kone, hovädzí dobytok a ošípané; menej citlivé — kozy a ovce. 20 až 30 minút po prijatí rastliny postupná strata sily kostrového svalstva. Zvieratá ulíhajú, dvíhajú hlavu a nevládzu pohybovať končatinami. Zvýšená salivácia, tympania, niekedy zvracanie, zápcha, inokedy hnačky, rozšírenie zreničiek, tremor svalstva a sťažené dýchanie. Srdcová činnosť je normálna. Teplota zostáva nezmenená. Prognóza je veľmi nepriaznivá s výnimkou veľmi slabých otráv. Patologicko-anatomický nález. Tympania, gastroenteritida, krvácaniny na slizniciach a pod endokardom. Liečba -vyprázdnenie bachora, resp. žalúdka, podávanie stimulancií. Koniín sa rýchlo vylučuje močom, čiastočne i pľúcami, prechádza do mlieka. Čuchanie  k  väčšiemu  množstvu  koniínu dlhší čas stačí, aby sa človek otrávil.

Krkoška mámivá

KRKOŠKA MÄMIVÁ, Chaerophyllum temulum čeľad: mrkvovíté — Daucaceae Jednoročný až dvojročný druh s červeno škvrnitou byľou. Listy striedavé, kalnozelené až sivozelené,často hnedočerveno škvrnité, po obidvoch stranách krátko štetinatohuňaté. Kvety biele alebo červenkasté. Rastie v krovinách, v blízkosti vôd, v lesoch. Celá rastlina  je jedovatá.  Obsahuje jedovatý glykozid cherofylín, ktorý sa hydrolýzou rozkladá na galaktázidluteolín a galaktózu.  Rastlina  nevonia.           Veľmi citlivé — kone, hovädzí dobytok, ošípané. Klinické príznaky - miestne podráždenie, neskôr narkotický na CNS. Nadmerná salivácia, nechutenstvo, vomitus. V ťažších prípadoch - kolíkové bolesti brucha s hnačkami, poruchy činnosti srdca a namáhavé dýchanie. Chôdza tackavá, zvieratá sa usilujú o niečo oprieť, nakoniec uľahnutie, úhyn. Hyperémia a krvácaniny na slizniciach tráviaceho traktu. Degeneratívne zmeny parenchymátozných orgánov. Liečba - vyprázdnenie bachora, resp. žalúdka, pokiaľ je to možné a podávanie stimulancií. U ľudí cherofylín zapríčiňuje podráždenie žalúdka a čriev, po vstrebaní vyvoláva ospalosť, závraty, svalovú triašku, rozšírenie zreničiek a srdcovú slabosť. Pre výraznú vonkajšiu podobnosť sa môže krkoška mámivá zameniť s petržlenom. Praktická aplikácia zdôraznila hlavný rozdiel medzi klasickou metódou FMEA a navrhnutým modelom HFMEA, a to ten, že v HFMEA je pri určovaní miery rizika vynechané určovanie pravdepodobnosti zistenia, že chyba vznikla. HFMEA neuvažuje o samotnom odhalení, že nastala daná chyba, ale len o jej závažnosti a pravdepodobnosti výskytu. Práve zanedbaním tejto skutočnosti sa zahmlieva možnosť zistenia chyby s veľkou závažnosťou a možnosťou výskytu prv, než sa prejde do ďalšieho procesu. Uvedený návrh metodiky by som preto doplnila o túto skutočnosť. Miera rizika by sa teda vypočítala ako súčin troch číselných hodnôt, konkrétne: MR = V * Z * O, kde V ... pravdepodobnosť výskytu chyby, Z ... závažnosť chyby, O ... odhaliteľnosť chyby.

Rozpuk jedovatý

ROZPUK JEDOVATÝ, Cicuta virosa čeľaď: mrkvovité — Daucaceae Vytrvalý až 1-1,5 m vysoký druh s listami pripomínajúcimi petržlen. Spodná časť byle je hľuzovito zhrubnutá, priemere až 7 cm. Dolné listy sú dlhostopkaté a perovito strihané, stonkové listy prisadajú pošvami. Malé biele kvety vytvárajú zložené okolíky. Plodom je dvojnážka. Rastie na bahnitých pôdach na brehoch potokov, riek a rybníkov a všade tam, kde je dostatok vlhkosti. Rozpuk jedovatý si možno ľahko zameniť s hľuzou zeleru. Koreňová hľuza má ten istý tvar a korenisto a sladko omamné páchne. Po narezaní vypúšťa svetložltú, na vzduchu tmavnúcu živicovo aromatickú šťavu. Celá rastlina je prudko jedovatá. Jedovatosť sa sušením ani silážovaním nestráca. Obsahuje jedovatý živicový cikutoxín, alkaloid cikutín a cikutoxinín. Zvieratá nemajú schopnosť inštinktívne sa tejto rastline vyhýbať. Priebeh otravy je veľmi rýchly. Veľmi citlivé — kone, hovädzí dobytok, ošípané, mäsožravce. Prvé príznaky nepokoj, zježenie srsti, salivácia, sťažené prehltávanie a zrýchlenie pulzu a dýchania,  fibrilárna svalová triaška, individuálne zášklby svalov tváre a šije. Zvyšuje sa celková dráždivosť, kŕče. Čeľuste sú kŕčovito zaseknuté, časté je škrípanie zubov. Po kŕčovitých záchvatoch nastupuje depresia. Pulz a dýchanie bývajú zo začiatku krátkodobo spomalené, neskôr nastupuje prudké zrýchlenie, zreničky sú rozšírené. Zviera obyčajne hynie v dôsledku ochrnutia dýchacích ústrojov. Meteorizmus, gastroenteritída, hyperémia pľúc, niekedy edém mozgu. Krv býva tmavá, riedka. Lymfatické uzliny sú zväčšené s bodkovitými krvácaninami. Zvieratám, ktoré ešte nedostali kŕče, odstrániť zvyšky krmiva. Dobré je aj podávať teplé mlieko. Ak nie je možné zaviesť sondu pre nastupujúce kŕče, odporúča sa zaviesť klyzmu s chloralhydrátom. Nevyhnutná je podpora srdcovej činnosti.

Horčica roľná

HORČICA ROĽNÁ, BIELA Sinapis arvensis, alba REĎKEV OHNICA, Raphanus raphanistrumy Čeľaď: kapustovité — Brassicaceae Horčica r. jednoročná bylina, nedelené zubaté listy, žlté kvety. Plodom je šešuľa. Semená sú čiernej farby. Horčica b. je jednoročná pestovaná olejnina, pred kvitnutím vhodná na zelené kŕmenie, neskoršie na zelené hnojenie. Svetložlté kvety, chĺpkaté šešule, semeno žltej farby. Reďkev ohnica jednoročná burina, bledožlté fialovo žilkované kvety, stonka štetinatá, v hornej časti lysá. Spodné listy sú lýrovito laločnaté. Glykozidy sinigrín a sinalbín, enzýmom štiepené na horčičné oleje (silice). Rastliny sa stávajú jedovatými po odkvitnutí a vytvorení semien. Veľmi citlivé - kone a mladé zvieratá. Na koži silné podráždenie, erytém, pľuzgiere a nekrózy, zápalový proces tráviaceho traktu. Nefróza. Znížená citlivosť CNS, príznaky celkovej slabosti. Dojnice môžu v dôsledku silného prekrvenia pohlavných orgánov potratiť. Zvýšená telesná teplota. Pri väčších dávkach horčice intenzívna salivácia a výtok žltkastej penivej tekutiny z nozdier. Kone majú v nosovej dutine, v trachei a v prieduškách veľké množstvo spenenej tekutiny žltkastej farby. Sliznice tráviaceho traktu sú hyperemické. Pečeň býva zväčšená, s venostázou. Pľúca sú zväčšené, veľké množstvo spenenej tekutiny žltkastej farby s prímesou krvi. Srdcový sval ochabnutý, pravá polovica srdca je rozšírená a stena stenčená, sú v nej krvácaniny. HD zápaly tráviaceho traktu, hemolýza krvi, zmeny na pľúcach . Praktická aplikácia zdôraznila hlavný rozdiel medzi klasickou metódou FMEA a navrhnutým modelom HFMEA, a to ten, že v HFMEA je pri určovaní miery rizika vynechané určovanie pravdepodobnosti zistenia, že chyba vznikla. HFMEA neuvažuje o samotnom odhalení, že nastala daná chyba, ale len o jej závažnosti a pravdepodobnosti výskytu. Práve zanedbaním tejto skutočnosti sa zahmlieva možnosť zistenia chyby s veľkou závažnosťou a možnosťou výskytu prv, než sa prejde do ďalšieho procesu. Uvedený návrh metodiky by som preto doplnila o túto skutočnosť. Miera rizika by sa teda vypočítala ako súčin troch číselných hodnôt, konkrétne: MR = V * Z * O, kde V ... pravdepodobnosť výskytu chyby, Z ... závažnosť chyby, O ... odhaliteľnosť chyby.

Jesienka obyčajná

JESIENKA OBYČAJNÁ, Colchicum autumnále čeľaď: ľaliovité — Lihaceae Vytrvalý druh utvárajúci na jar dlhé kopijovité, dužinaté listy, v ktorých sú skryté plody - nažky.  Na jeseň má nápadné ružovofialové kvety. Rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch, často v zhlukoch. Na jeseň kvitne a na jar prináša plody. Všetky časti rastliny, predovšetkým však semená,  sú jedovaté.  Obsahujú alkaloid  kolchicín. Kolchicín   patrí   medzi   bunkové   jedy,   lebo   poškodzuje   bunky, zastavuje  delenie jadier  i buniek,  a  to  v štádiu metafázy (mitotický jed). Narušuje kapiláry tráviaceho traktu, zapričiňuje silné hnačky. Veľmi citlivé — kone, hovädzí dobytok, ošípané; menej citlivé — ovce, kozy. Klinické príznaky otravy. Celková slabosť, niekedy zvracanie, koliky, hnačky, niekedy krvavé, hematuria (a polyúria), pokles teploty, obrna dýchacích orgánov. Vyskytuje sa hyperémia na slizniciach tráviaceho traktu, niekedy aj pruhovité krvné výronky a zápal. Krvné výronky sú niekedy i na povrchu obličiek. Protijedom je tanín. Podávajú sa adsorbencia, mucilaginózy, nesmú sa aplikovať opiáty. Diferenciálna diagnostika. Je potrebné vylúčiť akútnu gastroenteiritídu, otravu arzénom, ortuťou a veratrinom. Ovce a kozy veľmi odolné proti jedovatým účinkom kolchicínu a môžu zniesť bez škodlivých následkov i veľké množstvo jesienky. Mlieko týchto zvierat je však jedovaté, pretože časť nerozloženého kolchicínu sa ním vylučuje. Príznaky otravy sa pozorovali na teľatách, ktoré cicali mlieko priotrávených kráv. Veľké množstvo semien jesienky, ktoré uniknú pozornosti, môže byť v sene. Praktická aplikácia zdôraznila hlavný rozdiel medzi klasickou metódou FMEA a navrhnutým modelom HFMEA, a to ten, že v HFMEA je pri určovaní miery rizika vynechané určovanie pravdepodobnosti zistenia, že chyba vznikla. HFMEA neuvažuje o samotnom odhalení, že nastala daná chyba, ale len o jej závažnosti a pravdepodobnosti výskytu. Práve zanedbaním tejto skutočnosti sa zahmlieva možnosť zistenia chyby s veľkou závažnosťou a možnosťou výskytu prv, než sa prejde do ďalšieho procesu. Uvedený návrh metodiky by som preto doplnila o túto skutočnosť. Miera rizika by sa teda vypočítala ako súčin troch číselných hodnôt, konkrétne: MR = V * Z * O, kde V ... pravdepodobnosť výskytu chyby, Z ... závažnosť chyby, O ... odhaliteľnosť chyby.

Kýchavica biela

KÝCHAVICA BIELA, Veratrum album čeľaď: ľaliovité — Liliaceae Trváca cibuľovitá rastlina s krátkym podzemkom, mohutnými koreňmi a silnou stonkou, striedavé, elipsovité listy. Listy zložené (poskladané) podľa žilkovania. Stonka je zakončená zloženou metlinou drobných zelených  kvietkov. Kvety za  slnka omamne voňajú. Plod je nažka. Rastie v horských polohách, na vlhkých kyslejších pôdach. Celá rastlina obsahuje jedovaté veratrínové alkaloidy. Najjedovatejší zo všetkých je protoveratrín. Kýchavica ďalej obsahuje jervín, pseudojervín, rubijervi n a germín. Veľmi citlivé — kone, hovädzí dobytok, ovce, kozy, mäsožravce a vtáky. Nepokoj, zvýšená salivácia, zvracanie, koliky alebo bolestivé hnačky, niekedy až krvavé, meteorizmus svalová slabosť, celková slabosť až ochrnutie. Chôdza je neistá, niekedy nastáva úplná neschopnosť chôdze. Môžu sa dostaviť aj kŕče. Pulz je pomalý a nepravidelný, dýchanie povrchné, krvný tlak nízky, zreničky rozšírené. Časté sú poruchy srdcovej činnosti. Úhyn nastáva zadusením. Pri plnom rozvinutí príznakov otravy je v bachore a tráviacom trakte krv. V hrubom čreve sú krvácaniny, nastrieknutie krvných ciev. Venostáza pečene, zápal obličiek. Močový mechúr je prázdny. Liečba je symptomatická, podávajú sa predovšetkým centrálne analeptiká, ktoré zvyšujú krvný tlak a udržujú v činnosti dýchacie centrum. U človeka sa otrava prejavuje aktiváciou depresorických obehových centier, čo vedie k vazodilatácii. Činnosť srdca býva spomalená.   Prechodne  vzniká  oligúria. Praktická aplikácia zdôraznila hlavný rozdiel medzi klasickou metódou FMEA a navrhnutým modelom HFMEA, a to ten, že v HFMEA je pri určovaní miery rizika vynechané určovanie pravdepodobnosti zistenia, že chyba vznikla. HFMEA neuvažuje o samotnom odhalení, že nastala daná chyba, ale len o jej závažnosti a pravdepodobnosti výskytu. Práve zanedbaním tejto skutočnosti sa zahmlieva možnosť zistenia chyby s veľkou závažnosťou a možnosťou výskytu prv, než sa prejde do ďalšieho procesu. Uvedený návrh metodiky by som preto doplnila o túto skutočnosť. Miera rizika by sa teda vypočítala ako súčin troch číselných hodnôt, konkrétne: MR = V * Z * O, kde V ... pravdepodobnosť výskytu chyby, Z ... závažnosť chyby, O ... odhaliteľnosť chyby.

Láskavec ohnutý

LÁSKAVEC OHNUTÝ, Amaranthus retroflexus čeľaď: láskavcovité - Amaranthaceae Jednoročný druh. Má drevnatý koreň. Byľ 20 - 100 cm vysoká, mäsitej konzistencie, rozvetvená, neskoršie drevnatie. Listy podlhovasté, členité, vajcovité, ku koncu zašpicatené. Celá rastlina je sýtozelenej farby. Byľ je husto pokrytá páperovitými chĺpkami. Vrchné kvety sa sústreďujú do skupiniek. Kvitne od konca júna do zimy. Semená uložené v puzdre, veľmi drobné, tvaru šošovice, tvrdé, lesklé, hnedej a hnedočiernej farby. Rastlina nenáročná na druh pôdy, vyskytuje sa prakticky všade ako burina. Vo veľkých množstvách je láskavec ohnutý pre zvieratá nebezpečný z dvoch príčin. Zapríčiňuje mohutné tympanie a je silne nitrofilný. Pri prehnojení pôd dusíkatými umelými hnojivami, je obsah dusičnanov v láskavci ohnutom niekoľkokrát vyšší ako v menej nitrofilnej kultúre. Silný meteorizmus, ktorý sa môže končiť i letálne; zhodné s príznakmi otráv dusičnanmi a dusitanmi  (methemoglobinémiou). Dusičnany vo veľkých dávkach pôsobia pravdepodobne svojím soľným účinkom, t. j. rozrušujú osmotické pomery organizmu. V tráviacom aparáte zvierat, predovšetkým prežúvavcov, oveľa menej monogastrických zvierat, sa dusičnany redukujú na dusitany a postupne až na amoniak. Vysoké dávky dusičnanov sa po redukcii na dusitany v tele prežúvavcov rýchle resorbujú do krvi, podobne ako dusitany, ktoré boli do tráviaceho traktu zvierat prijaté priamo. V krvi sa ich účinkom premieňa hemoglobín na methemoglobín, t. j. na formu, ktorá nie je schopná prenášať kyslík. Typický nález čokoládovo sfarbenej krvi, v niektorých prípadoch nezrazenej. Liečba - odstrániť podozrivé krmivo a zabrániť ďalšiemu príjmu. Aplikovať metylénovú modrú Praktická aplikácia zdôraznila hlavný rozdiel medzi klasickou metódou FMEA a navrhnutým modelom HFMEA, a to ten, že v HFMEA je pri určovaní miery rizika vynechané určovanie pravdepodobnosti zistenia, že chyba vznikla. HFMEA neuvažuje o samotnom odhalení, že nastala daná chyba, ale len o jej závažnosti a pravdepodobnosti výskytu. Práve zanedbaním tejto skutočnosti sa zahmlieva možnosť zistenia chyby s veľkou závažnosťou a možnosťou výskytu prv, než sa prejde do ďalšieho procesu. Uvedený návrh metodiky by som preto doplnila o túto skutočnosť. Miera rizika by sa teda vypočítala ako súčin troch číselných hodnôt, konkrétne: MR = V * Z * O, kde V ... pravdepodobnosť výskytu chyby, Z ... závažnosť chyby, O ... odhaliteľnosť chyby.

Starček jakubov

STARČEK JAKUBOV, Senecio jacobaea čeľaď: astrovité — Asteraceae Dvojročná až trváca rastlina, 30-100 cm vysoká, s krátkym vretenovitým, rozvetveným podzemkom. Stonka je priama, hranatoryhovaná, najčastejšie hnedočervená, až nad polovicou rozvetvená. Listy sú jednoduché, striedavé, voľne pavučinovo vlnité až takmer holé, svetlozelené, pevné. Kvety svetložlté až zlatožlté. Rastie na trávnatých a krovinatých stranách a lúkach. Celá rastlina je jedovatá. Obsahuje alkaloidy jakobín, jakonín a  jakolín,  podľa  starších  údajov aj senecionín a senecín.  Alkaloidy starčekov  majú  toxický  účinok na pečeň a môže  vzniknúť cirhóza.  Súčasne pôsobia  i na centrálny nervový systém. Po usušení sa  jedovatosť nestráca.  Častejší  je  výskyt  chronickej otravy po dlhodobom skrmovaní vňate. S otravou starčekmi takmer dokázateľne súvisí „Ždiarska choroba koni".  Toxicita starčekov je celosvetovo veľmi významná, predovšetkým druhov z tropických a   subtropických   oblastí.   Ochorenia    sa zvyknú označovať názvom seneciosis. Pri akútnej otrave svalová slabosť, žltačka i kolíkové bolesti. Pri chronických otravách nechutenstvo, slabosť, kolísavá chôdza, zápcha alebo hnačka, bledé sliznice, neskoršie žltačka, slepota, nervová dráždivosť, rozšírenie zreničiek a nakoniec úhyn. Prognóza je vždy veľmi vážna, pretože ide o ťažké poškodenie pečene. Starčeky v čerstvom stave zvieratá s chuťou prijímajú. Na jeseň už starčeky obsahujú voľne alkaloidy, ktoré zapríčiňujú nepríjemnú chuť krmív a preto ich dobytok prijíma nerád. Liečba - pre zlú prognózu je prakticky bezvýznamná.

Ďakujem za pozornosť