ČESKOSLOVENSKÉ LÉGIE V PRIEBEHU PRVEJ SVETOVEJ VOJNY

Situácia pred vypuknutím prvej svetovej vojny a formovanie odboja Slováci a Česi na začiatku 20. storočia nemali svoj vlastný štát. Boli obyvateľmi Rakúsko-Uhorska, v ktorom žilo viacero národov a národností. Vedúcu úlohu tu mali rakúski Nemci a Maďari V armáde: 28% Nemci, 18% Maďari Pred vojnou neexistovala jednotná koncepcia, ktorá by riešila štátoprávnu otázku Čechov a Slovákov Po vypuknutí prvej svetovej vojny len dozrievalo a formovalo sa odbojové hnutie Čechov a Slovákov v zahraničí. V priebehu vojny sa vytvorila Československá národná rada v Paríži. Predseda: T. G. Masaryk Podpredsedovia: J. Durich, M. R. Štefánik Generálny tajomník: E. Beneš Cieľ ČSNR: vytvoriť vojenské jednotky na boj za vlastný štát Str. 41 Personálny úrad

Československé jednotky vo Francúzsku Českí a slovenskí krajania vo Francúzsku mohli byť prenasledovaní, pretože mali štátnu príslušnosť nepriateľského štátu Ešte neexistovala jednotná politická koncepcia boja za vlastný československý štát Francúzsko si neželalo rozbitie Rakúsko-Uhorska. Nemohlo podporiť vznik cudzieho vojska na svojom území Spontánna akcia krajanských spolkov: vstup čs. dobrovoľníkov do Cudzineckej légie = Rota Nazdar Začlenená ako prvá rota práporu C druhého pluku Marockej divízie Cudzineckej légie Prísaha roty Nazdar 12. 10. 1914 a odoslanie na front 9. 5. 1914 – boje pri Arrase sprevádzané ťažkými stratami Str. 42 Personálny úrad

Československé jednotky vo Francúzsku Diplomatická aktivita predstaviteľov ČSNR na zmenu postoja Francúzska k otázke rozbitia Rakúsko-Uhorska Súčasťou aktivity bola snaha o vytvorenie samostatného československého vojska – Hlavná úloha zaistiť prísun dobrovoľníkov pripadla M. R. Štefánikovi august 1916 misia do Ruska jeseň 1916 misia do Rumunska: vyše 300 dobrovoľníkov začiatok 1917 druhá misia v Rusku: 1700 dobrovoľníkov máj 1917 misia v USA: 2300 dobrovoľníkov To spolu s prísunom ďalších dobrovoľníkov zo zajateckých táborov z frontov v Srbsku a Taliansku vytvorilo základný potenciál na vytvorenie čs. vojska vo Francúzsku Str. 43-44 Personálny úrad

Československé jednotky vo Francúzsku 16. 12. 1917 podpis dekrétu o zriadení čs. vojska vo Francúzsku Január 1918: vznikla prvá jednotka: 21. peší strelecký pluk. V máji 1918: 22. peší strelecký pluk. V lete 1918 nasadenie na fronte 22. október 1918: ťažké boje na rieke Aisne a pri Terrone Po skončení: vojny vznik ďalšieho pluku a reorganizácia na divíziu Str. 44-46 Jednotky čs. divízie vo Francúzsku Zdroj:http://www.tatranci.sk/sk/index.php?obrazky=2 Personálny úrad

Československé jednotky v Taliansku Talianske bojisko sa otvorilo 1915 Taliansko si nahradenie Rakúsko-Uhorska novými, potencionálne silnými štátmi neželalo. To ovplyvnilo postoje k snahám predstaviteľov ČSNR o vytvorenie samostatného štátu Postoj sa postupne menil, hlavne v súvislosti s porážkou talianskej armády pri Caporette (október 1917) V Taliansku neexistovala krajanská kolónia. Preto neboli podmienky na vznik jednotky ako rota Nazdar. Malý počet dezertérov bol podmienený jazykovou bariérou a postojom talianskeho velenia Až na prelome rokov 1917/1918 vznikali z dezertovaných vojakov československé prieskumné roty, ktoré pôsobili na celej šírke frontu Str. 46-47 Personálny úrad

Československé jednotky v Taliansku Českí a slovenskí zajatci sústreďovaní v zajateckom tábore Santa Maria Vettere vytvorili Československý dobrovoľnícky zbor Najskôr sa s ich bojovým nasadením nepočítalo Predstavitelia ČSNR (hlavne Štefánik) pokračovali v jednaniach. Po Caporette uzavretá dohoda o vytvorení samostatného čs. vojska v Taliansku (21. 4. 1918) do ktorého sa prihlásili čs. zajatci Vytvorenie divízie Dve brigády, v každej dva strelecké pluky po troch práporoch August 1918 – presun na front pri Altissime Jednotky sa vyznamenali hlavne v bojoch na kóte Doss Alto Po ukončení vojny reorganizácia a vznik ďalšej divízie a tým aj armádneho zboru (6. a 7. divízia + ďalšie zborové jednotky). Veliteľ: gen. L. Piccione Z ďalších čs. zajatcov vytvorené po tzv. domobranecké prápory Str. 47-50 Personálny úrad

Československé jednotky v Rusku V Rusku žila početná skupina českých krajanov (slovenských menej). Po začiatku vojny im hrozili prezekúcie Krajanské spolky ako prejav lojality k cárskemu režimu žiadali o možnosť vytvoriť vojenské jednotky Politická línia zatiaľ neobsahovala boj za samostaný štát Vznikla tzv. Česká družina. Formou menších jednotiek vojaci pôsobili ako prieskumné jednotky pri ruských plukoch a divíziách Rozširovanie radov Družiny = vytvorenie Československého streleckého pluku (február 1916), neskôr Čs. brigáda (máj 1916) V júni 1917 prestali čs. jednotky pôsobiť oddelene. Pripravovali sa na nasadenie ako celok 2. júl 1917 bitka pri Zborove Ako jediná jednotka splnila požadované úlohy. Postoj ruskej vlády sa zmenil. Povolenie náboru čs. zajatcov do légie vyvrcholilo vytvorením Čs. armádneho zboru Str. 50-52 Personálny úrad

Československé jednotky v Rusku Československý armádny zbor tvorili dve strelecké divízie (8 streleckých plukov), 2 delostrelecké brigády, zborové a záložné útvary Vojensky podliehal veleniu ruskej armády. Posilnil sa však politický vplyv predstaviteľov ČSNR prostredníctvom tzv. Odbočky ČSNR v Rusku. Veliacou rečou do úrovne práporu bola čeština. Z jednotiek vojska v Rusku boli koncom roka 1917 odoslané transporty vojakov do vznikajúcich jednotiek vo Francúzsku. Schopnosť Ruska viesť vojnu proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku slabla. Po októbrovej revolúcii sa postavenie legionárov skomplikovalo. Nová ruská vláda začala jednať o separátnom mieri. Légie v Rusku sa začali sťahovať na východ: do Vladivostoku Str. 52 -53 Personálny úrad

Československé jednotky v Rusku Začiatkom roku 1918 Rusko z prvej svetovej vojny vystúpilo. Československé vojsko stratilo možnosť na východnom fronte bojovať proti Rakúsko-Uhorsku. Cez Vladivostok sa mali jednotky dopraviť do Francúzska Chaos v Rusku znamenal, že presun bol pomalý a sovietske úrady ho komplikovali. Po Čeľabinskom incidente došlo k vyhroteniu vzťahov a otvorenému nepriateľstvu medzi légiami a boľševickou vládou Légie postupne ovládli úsek transsibírskej magistrály od mesta Penza až po Vladivostok V júni 1918 sa vytvoril tzv. Povolžský protiboľševický front Zámerom dohodových a ruských protiboľševických vojsk bolo poraziť novú ruskú vládu Legionári preto prerušili transport a zapojili sa do občianskej vojny v Rusku Medzinárodná prestíž československých legionárov a aj politických predstaviteľov odboja stúpla Str. 53-56 Personálny úrad

Československé jednotky v Rusku Koncom leta 1918 držali čs. vojská prednú líniu protiboľševiského frontu. Ruské ani dohodové posily však neprichádzali. Sovietske vojská prešli do protiútoku a zatláčali légie stále viac na východ Na protiboľševickom fronte bojovali jednotky čs. legionárov do konca roku 1918. Ich bojaschopnosť sa však znižovala Str. 56-57 Zdroj: http://www.emersonkent.com/map_archive/russian_civil_war.htm Personálny úrad

Československé jednotky v Rusku V dôsledku vzniku Československej republiky bol zbor reorganizovaný. Vznikla tretia strelecká divízia. M. R. Štefánik vynakladal maximálne úsilie na stiahnutie jednotiek do ČSR. Ťažisko bojov proti sovietskej Červenej armáde prebrali jednotky admirála Kolčaka a legionári mali chrániť tylo – magistrálu V lete a na jeseň 1919 Červená armáda postupne vytláčala Kolčaka na východ. Jednotky légií teraz ochraňovali aj samotného Kolčaka Sovieti koncom roka 1919 odrezali legionárom cestu do Vladivostoku. Odovzdanie Kolčaka bolo podmienkou umožnenia odchodu do Vladivostoku a v konečnom dôsledku do vlasti Str. 58-59 Personálny úrad

Návrat do Československa Po vzniku Československej republiky 28. októbra 1918 a po skončení prvej svetovej vojny sa ako prvé vrátili do vlasti légie a domobranecké prápory z Talianska a légie z Francúzska. Ako posledné boli légie z Ruska Po návrate zaisťovali jednotky legionárov československé hranice a boli zapojené do vojny s Maďarskou republikou rád Reorganizáciou a zlúčením s tzv. domácim vojskom vytvárali postupne základ novej československej armády Str. 60-61 Personálny úrad

Zhrnutie Československé légie boli ozbrojenou formou boja Slovákov a Čechov za národnú slobodu a štátnu samostatnosť. Politické, diplomatické a vojenské úsilie Slovákov a Čechov v zahraničí za prvej svetovej vojny bolo veľmi významnou zložkou protirakúsko-uhorského odboja. Dohodové veľmoci od leta 1918 uznávali čs. légie za súčasť svojich ozbrojených síl. Bojové vystúpenie čs. légií a diplomacia čs. zahraničnej akcie mali rozhodujúci podiel na tom, že v období od 29. júna do 2. septembra 1918 vláda Francúzska, Veľkej Británie a USA uznali Česko-slovenskú národnú radu v Paríži de facto ako predstaviteľku spojeneckého spolubojujúceho národa. Légie sa stali jednotným československým vojskom, ktoré bolo v čase prvej svetovej vojny nasadené v rozdielnych častiach Európy, ale bojovalo za spoločný cieľ. Na konci prvej svetovej vojny sa československé zahraničné vojsko rozrástlo na samostatnú armádu, v ktorej slúžilo takmer 110 000 Čechov a Slovákov. Str. 61-62 Personálny úrad