EDITH PIAF šansón – 9.ročník
že toľká krása ani nemôže byť pravdivou“ Sacha Guitry: „Jej život bol taký smutný, že toľká krása ani nemôže byť pravdivou“
1915 – 1963 Paríž
Životné križovatky Z ulice do“domu“ v Bernay Konzervatórium – ulica Tatko Leplée Zrodenie hviezdy Dobývane Ameriky Ružový život Čierna séria „Teraz už môžem umrieť, žila som dva razy“!
Plynula pesnička tak ako žitia tok Plynula pesnička tak ako žitia tok. Aj strasti skončia sa, ak mali začiatok. Ty, ktorý o nej vieš, spomeň ju v motlibách. Pekné a vznešené tiež obracia sa v prach. Z tónov sa vynára jej drobná postava. Príbehy vyblednú no pieseň zostáva, trojdobá pesnička, krehká a parížska...
Posledné predstavenie: Keď rakvu viezli na cintorín, dav akoby zošalel. Ľudia sa vrhli dopredu, zvalili ohrady. Obrovská vlna ľudí zatopila poriadkovú službu, valila sa cez hroby a zastavila sa až pri hrobe Gassionovcov v 97.oddelení. Marlene Dietrich v smútku, pod líčidlom veľmi bledá sa obrátila a povedala: “Ako ju len ľúbili.“