výber z básnickej zbierky Namlčané Otília Dvorecká N A T U R A výber z básnickej zbierky Namlčané Otília Dvorecká
Čakanka Múdre modré oči plné neba upiera zo zeme kvetinka plachá. že sa k nej zohneme – ak je v nás ešte človek, čo sa užasnutý pod malým pokorí aj sebe navzdory.
Advent Strom mi píše. Až do okna hádže listy. Obsah je každý rok ten istý : - že farbám sa kráti čas, - že nastane tiché, biele čakanie jari, - že sa zjaví veľká hviezda na maštali. Tak čakaj verne ako strom s kvetom či bez – čakaj už odo dnes !
Na sviatok svätých Neviniatok Sneží biele dušičky nežne mi sadajú na ramená Neviniatka prišli mi poniesť ťarchu seba a cudzích vín prikrývajú ich bielou svätosťou som celá zahalená
Halúzka Od zlomenej nečakaj, že ti zakvitnutá ladným gestom bude kývať na rozlúčku
Koncert Zlatožlté slamky ako nastríhané lúče slnka strmia sa na strnisku. Virtuóz vetrík vďačne fúka do píšťaliek organa, čo vyrástol zo zeme. Hľa pre tých, ktorým ticho je rovnakou krásnou hudbou, ako Bachove prelúdiá