TRI PRASIATKA

ŽILI RAZ TRI PRASIATKA – TRAJA BRATIA ŽILI RAZ TRI PRASIATKA – TRAJA BRATIA. VŠETKY ROVNAKO VEĽKÉ, RUŽOVUČKÉ, OKRÚHLUČKÉ, S ROVNAKO VESELÝMI CHVOSTÍKMI. AJ MENÁ MALI PODOBNÉ. VOLALI SA NIF-NIF, ŇUF-ŇUF A ŇAF-ŇAF.

CELÉ LETO ŠANTILI V ZELENEJ TRÁVE, VYHRIEVALI NA SLNIEČKU, ČĽAPKALI V KALUŽIACH. NO PRIŠLA JESEŇ – SLNKO UŽ TAK TEPLO NEHRIALO, SIVÉ OBLAKY SA TIAHLI NAD ZOŽLTNUTÝM LESOM.

„JE ČAS MYSLIEŤ NA ZIMU,“ POVEDAL JEDNÉHO DŇA SVOJIM BRATOM ŇAF-ŇAF „JE ČAS MYSLIEŤ NA ZIMU,“ POVEDAL JEDNÉHO DŇA SVOJIM BRATOM ŇAF-ŇAF. „ KAŽDÉ RÁNO MA PREBÚDZA ZIMA, MOHLI BY SME PRECHLADNÚŤ. POĎTE, BRAČEKOVCI, POSTAVÍME SI DOM A BUDEME ZIMOVAŤ POD SPOLOČNOU STRECHOU.“ NO JEHO BRATOM SA PRACOVAŤ NECHCELO. „ DO ZIMY EŠTE ĎALEKO. KEĎ BUDE TREBA- SÁM SI DOMČEK POSTAVÍM,“POVEDAL ŇUF-ŇUF A ĽAHOL SI DO KALUŽE. „ JA TIEŽ,“ PRIDAL SA AJ NIF-NIF. „ AKO CHCETE, TAK SI TEDA DOMČEK POSTAVÍM SÁM,“ POVEDAL ŇAF-ŇAF.

KAŽDÝM DŇOM BOLO CHLADNEJŠIE, NO NIF-NIF A ŇUF-ŇUF SA SO STAVBOU DOMČEKA VÔBEC NEPONÁHĽALI. ŠANTILI OD RÁNA DO VEČERA. AŽ VTEDY, KEĎ SA VEĽKÁ MLÁKA NA CESTE POKRYLA TENKOU VRSTVOU ĽADU –SA PUSTILI DO PRÁCE.

NIF-NIF SA ROZHODOL, ŽE NAJĽAHŠIE A NAJRÝCHLEJŠIE BUDE, KEĎ SI POSTAVÍ DOMČEK SO SLAMY. VEČER UŽ MAL DOMČEK HOTOVÝ A BOL TAKÝ SPOKOJNÝ SO SVOJOU PRÁCOU, ŽE SI VESELO ZASPIEVAL : „HOC POL SVETA OBÍDEŠ, OBÍDEŠ, OBÍDEŠ, KRAJŠÍ DOMČEK NENÁJDEŠ, NENÁJDEŠ, NENÁJDEŠ!“

VYSPEVUJÚC VYBRAL SA K ŇUF-ŇUFOVI, KTORÝ SI NEĎALEKO TIEŽ STAVAL SVOJ DOMČEK – Z VETVIČIEK A TENKÝCH PRÚTIKOV. DO VEČERA MAL AJ ON SVOJ DOMČEK HOTOVÝ A OD RADOSTI SI ZASPIEVAL: „UŽ MÁM PEKNÝ NOVÝ DOM, NOVÝ DOM, NOVÝ DOM. NESTRAŠÍ MA DÁŽĎ A HROM, DÁŽĎ A HROM, DÁŽĎ A HROM!“

NESTIHOL ANI DOSPIEVAŤ, KEĎ SA PRI ŇOM ZJAVIL BRAČEK NIF-NIF NESTIHOL ANI DOSPIEVAŤ, KEĎ SA PRI ŇOM ZJAVIL BRAČEK NIF-NIF. „ POZRIME SA, UŽ JE AJ TVOJ DOMČEK HOTOVÝ!“ POVEDAL NIF-NIF. „ HOVORIL SOM, ŽE TO NEBUDE DLHO TRVAŤ. TERAZ SI ZASE MÔŽEME ROBIŤ, ČO SA NÁM ZACHCE! PÔJDEME K ŇAF-ŇAFOVI A POZRIEME SA, AKÝ DOMČEK SI ON POSTAVIL.“ A VESELÉ PRASIATKA SA VYDALI NA CESTU KU SVOJMU BRAČEKOVI.

ŇAF-ŇAF STAVAL SVOJ DOMČEK UŽ NIEKOĽKO DNÍ – NANOSIL KAMENE, ZAMIESIL HLINU A TERAZ PEKNE, POMALY STAVAL PEVNÝ DOM, V KTOROM BY SA MOHOL UKRYŤ PRED VETROM, DAŽĎOM, MRAZOM.

NA DOMČEKU SI UROBIL ŤAŽKÉ DUBOVÉ DVERE SO ZÁVOROU, ABY SA DOŇ NEDOSTAL ANI VLK SO SUSEDNÉHO LESA. KEĎ BRATIA UVIDELI, AKÝ DOMČEK SI STAVIA, ZAČALI SA SMIAŤ. „ ČOŽE TO STAVIAŠ? DOMČEK PRE PRASIATKO, ALEBO PEVNOSŤ?“ ŇAF-ŇAF IM ODPOVEDAL : „ DOMČEK PRE PRASIATKO MUSÍ BYŤ PREDSA AJ PEVNOSŤOU- ABY HO OCHRÁNIL PRED ZLÝM VLKOM!“ „KDEŽE BY SA TU VZAL VLK ? SI TY ALE BOJKO!“ POVEDALI BRATIA. A SMEJÚC SA, VYBRALI SA ROVNO DO LESA NA PRECHÁDZKU.

ICH SMIECH SA OZÝVAL PO CELOM LESE A PREBUDIL VLKA, KTORÝ SPAL POD STROMOM.

VLK SPOZA STROMU SLEDOVAL ROZVESELENÝCH BRATOV VLK SPOZA STROMU SLEDOVAL ROZVESELENÝCH BRATOV. TÍ ANI LEN NETUŠILI AKÉ NEBEZPEČENSTVO IM HROZÍ A POSPEVOVALI SI VESELÚ PESNIČKU: „ MY SA VLKA NEBOJÍME, NEBOJÍME, NEBOJÍME. SMELO SA MU POSTAVÍME, POSTAVÍME, POSTAVÍME!“

NO KEĎ TU ZRAZU VYSKOČIL NA NICH SPOZA STROMU SKUTOČNÝ VLK – SO ZLÝMI OČAMI A VEĽKOU PAPUĽOU PLNOU OSTRÝCH ZUBOV – NAŠI MILÍ BRAČEKOVCI SA DALI NA ÚTEK. EŠTE NIKDY NEUTEKALI TAK RÝCHLO! A ZASTAVILI SA AŽ KAŽDÝ VO SVOJOM DOMČEKU.

NIF-NIF DOBEHOL DO SVOJHO DOMČEKA AKO PRVÝ, NO LEN ČO ZATVORIL ZA SEBOU DVERE – STÁL PRED DOMČEKOM VLK. „ UŽ AJ OTVOR DVERE!“ KRIČAL VLK. „ NEOTVORÍM!“ ZAKRIČAL NIF-NIF. „ AK NEOTVORÍŠ, POTOM TAK SILNO FÚKNEM, ŽE TVOJ DOMČEK ODFÚKNEM!“

A VLK SA NADÝCHOL. A FÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚ A VLK SA NADÝCHOL......A FÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚ.......FÚKOL TAK SILNO, ŽE NIF-NIFOVI CELÝ SLAMENÝ DOMČEK ODFÚKOL.

Nif- Nifovi neostávalo nič iné, len utekať čo mu sily stačili Nif- Nifovi neostávalo nič iné, len utekať čo mu sily stačili. Dobehol ku bračekovi Ňuf-Ňufovi a ukryl sa v jeho prútenom domčeku. O chvíľku za ním pribehol k domčeku aj vlk a zakričal : „ Otvorte dvere!“

„ NEOTVORÍME. “ ODPOVEDALI PRASIATKA „ NEOTVORÍME!“ ODPOVEDALI PRASIATKA. „DOBRE TEDA, KEĎ NECHCETE OTVORIŤ, TAK SILNO FÚKNEM, ŽE VÁŠ DOMČEK ODFÚKNEM!“ VYHRÁŽAL SA IM VLK.

VLK SA NADÝCHOL A FÚÚÚ. FÚKOL PRVÝKRÁT. FÚÚÚÚ VLK SA NADÝCHOL A FÚÚÚ.... FÚKOL PRVÝKRÁT. FÚÚÚÚ....DRUHÝKRÁT A NA TRETÍ KRÁT PRÚTENÝ DOMČEK ODFÚKOL.

VYSTRAŠENÉ PRASIATKA SA DALI NA ÚTEK KU SVOJMU BRAČEKOVI ŇAF-ŇAFOVI VYSTRAŠENÉ PRASIATKA SA DALI NA ÚTEK KU SVOJMU BRAČEKOVI ŇAF-ŇAFOVI. A ZLÝ VLK ZA NIMI.

ŇAF-ŇAF ICH POČUL UŽ ZĎALEKA A TAK RÝCHLO OTVORIL DVERE ŇAF-ŇAF ICH POČUL UŽ ZĎALEKA A TAK RÝCHLO OTVORIL DVERE. PRESTRAŠENÉ PRASIATKA VBEHLI DO DOMČEKA A UKRYLI SA POD POSTEĽ. ŇAF-ŇAF DVERE RÝCHLO ZATVORIL, ZAMKOL NA KĽÚČ A ZASUNUL ZÁVORU.

NIF-NIF A ŇUF-ŇUF SA TRIASLI OD STRACHU POD POSTEĽOU NIF-NIF A ŇUF-ŇUF SA TRIASLI OD STRACHU POD POSTEĽOU. ŇAF-ŇAF SPOKOJNE SEDEL PRI DVERÁCH. A TU UŽ VLK BÚCHA NA DVERE: „ OTVORTE!“ „ANI NÁHODOU!“ ODPOVEDAL ŇAF-ŇAF. „DOBRE TEDA, AKO CHCETE. TAK TEDA FÚKNEM A VÁŠ DOMČEK ODFÚKNEM!“ KRIČÍ VLK. „ MÔŽEŠ TO SKÚSIŤ ! „ SMEJE SA ŇAF-ŇAF.

A VLK SA NADÝCHOL A FÚKOL. RAZ, DVA RAZY, TRI RAZY A VLK SA NADÝCHOL A FÚKOL. RAZ, DVA RAZY, TRI RAZY....ALE DOMČEK STÁL AKO PEVNOSŤ. VTEDY ZAČAL VLK BÚCHAŤ DO DVERÍ. ALE ANI DVERE SA NEPODDALI – BOLI Z TVRDÉHO DUBOVÉHO DREVA. VTEDY VLK ZAČAL OD ZLOSTI NECHTAMI ŠKRIABAŤ STENY DOMČEKA A HRÝZŤ KAMEŇ, Z KTORÉHO BOLI POSTAVENÉ. ALE MÁRNE - IBA ČO SI DOLÁMAL NECHTY A ZUBY.

KEĎ VIDEL, ŽE SA MU TO NEPODARÍ SILOU- ROZHODOL SA, ŽE SA DNU DOSTANE CEZ KOMÍN. LENŽE PRASIATKA HO POČULI NA STRECHE DUPOTAŤ A PRIPRAVILI PRE MILÉHO VLKA PASCU.

NA OHNISKU SA PRÁVE VARILA VO VEĽKOM KOTLE VODA NA OHNISKU SA PRÁVE VARILA VO VEĽKOM KOTLE VODA. PRASIATKA ZLOŽILI Z KOTLA POKRIEVKU A VLK SPADOL DOLU KOMÍNOM ROVNO DO KOTLA S HORÚCOU VODOU.

BOLELO HO TAK VEĽMI, ŽE VYLETEL NASPÄŤ HORE KOMÍNOM NA STRECHU.

SKOČIL Z NEJ DOLE NA ZEM A PO CESTE UTEKAAAAAAAL ČO NAJRÝCHLEJŠIE A ČO NAJĎALEJ OD ŇAF-ŇAFOVHO DOMČEKA. ANI SA VIAC NEOBZREL. A TRI MALÉ PRASIATKA, TRAJA BRATIA, MU KÝVALI A RADOVALI SA, ŽE TAK ŠIKOVNE PREKABÁTILI ZLÉHO VLKA. OD TÝCH ČIAS BÝVALI V KAMENNOM DOMČEKU POD JEDNOU STRECHOU NIF-NIF, ŇAF-ŇAF A ŇUF-ŇUF NAVŽDY SPOLU.

Koniec Pripravila: Zuzana Jakubíková, MŠ Obuvnícka ul., Partizánske