Pavol Országh-Hviezdoslav (1849-1921)

- najvšestrannejší a najplodnejší básnik realizmu Životopis Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne na Orave Ako 13-ročný začal chodiť do maďarského gymnázia v Miškovci, kde býval u svojho strýka. Čoskoro sa zdokonalil v maďarčine a stal sa jedným z najlepších žiakov gymnázia. Obľúbil si poéziu maďarských básnikov (Petofiho a Aranya a pod ich vplyvom začal písať maďarské básne). Po smrti svojho strýka sa vrátil na Slovensko, v štúdiách pokračoval na gymnáziu v Kežmarku. Zásluhou bývalého učiteľa Adolfa Medzihradského a uvedomelého štúrovca Janka Matúšku sa začína národne uvedomovať, číta diela slovenských spisovateľov a básnikov, z ktorých naňho najviac zapôsobili básne Jána Kollára a Andreja Sládkoviča. Rozhodnutie mladého Országha stať sa slovenským básnikom vo veľkej miere ovplyvnila i jeho vrúcna láska k matke a jej reči. O tomto svojom vnútornom zápase a návrate k rodnej reči píše neskôr v básni Mňa kedyś zvádzal svet.

Ako 19-ročný vydal svoju básnickú zbierku Básnické prviesenky Jozefa Zbranského (venoval Andrejovi Sládkoviča). Po maturite študoval na právnickej akadémii v Prešove. Tu vydal spolu s Kolomanom Banšellom almanach Napred, v ktorom uverejnil niekoľko svojich básní a činohru Otčim. Almanach bol prvým nástupom realizmu v slovenskej literatúre, staršia generácia ho však prijala veľmi negatívne. Po skončení právnických štúdií žil a pôsobil až do svojej smrti na rodnej Orave. Krátky čas pracoval na súde v Dolnom Kubíne, vtedy (v roku 1875) si zvolil pseudonym Hviezdoslav. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne, tu je i pochovaný a má tu i múzeum.

Rozsiahle literárne dielo Pavla Országha-Hviezdoslava možno rozdeliť na tieto časti: 1. Lyrika 2. Epika 3. Dramatická tvorba 4. Preklady z iných literatúr

Lyrika Hviezdoslav svoje básne spájal do väčších lyrických celkov (cyklov) s ústrednou myšlienkou. Okrem menších napísal a vydal osem väčších cyklov lyriky: Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky a Krvavé sonety. K hlavným motívom Hviezdoslavových básní patria: človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca, kritika spoločnosti, filozofické otázky, oravská príroda, vlastné duševné a životné krízy.

Epika Hviezdoslav čerpal námety pre svoje epické básnické skladby predovšetkým zo života ľudu a zemanov. Jeho najrozsiahlejšími epickými skladbami sú Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. (Okrem týchto napísal i veľa kratších epických básní – drobné príbehy zo života ľudu, balady, príbehy z dejín, z biblie, napr. Poludienok, Bútora a Čútora, Prvý záprah, Rastislav, Zuzanka Hraškovie, Agar, Ráchel a iné.)

Dramatická tvorba Najvýznamnejšou Hviezdoslavovou drámou je päťdejstvová tragédia Herodes a Herodias. Spracoval v nej biblický námet, ale zároveň vyslovil i svoje kritické názory na spoločnosť. Hlavnou postavou tragédie kráľ Herodes. Herodes vyženie svoju zákonnú manželku Tamar a do paláca vedie Herodiadu, ženu obchodníka Filipa, a jej dcéru Salome. Nemravný život v Herodesovom paláci i kruté zaobchádzanie s ľudom karhá Ján Krstiteľ. Herodes ho pozve do paláca a dá ho uväzniť. Na oslave Herodesových narodenín si Salome ako odmenu za svoj tanec na matkin podnet žiada hlavu Jána Krstiteľa. V tých chvíľach sa už blíži s vojskom Tamarin otec, arabský kráľ. Herodesovo vojsko je porazené. Rímsky cisár napokon posiela Herodesa do vyhnanstva, kam s ním odchádza aj Herodias.

Preklady Hviezdoslavova prekladateľská činnosť je bohatá. Prekladal zo slovanských literatúr, z nemeckej, maďarskej i anglickej literatúry. Z nemeckej literatúry preložil niektoré diela Schillera, Geotheho, z anglickej literatúry Shakespeara (Hamlet, Sen noci svätojánskej). Hviezdoslav svojimi prekladmi dokázal, že do slovenčiny možno preložiť aj najväčšie skvosty svetovej literatúry.

Hviezdoslav bol (spolu s Vajanským) priekopníkom prízvučnej (sylabotonickej) prozódie v slovenskej poézii. Básnická reč Hviezdoslava je bohatá, ale veľmi náročná – v jeho básňach sú časté archaizmy, ale i novotvary (neologizmy), biblizmy a slová prevzaté z latinčiny, ale i výrazy z oravského nárečia. Často využíval inverzie (niekedy až na úkor zrozumiteľnosti), symboly, hyperboly, gradáciu, metafory, prívlastky, prirovnania.

Použitá literatúra VARSÁNYIOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno: VARIA, 2003. 240 s. ISBN 80-968982-7-2 Odporúčaná literatúra SMIEŠKOVÁ, M.: Literatúra. Bratislava: Fragment, 2007. 164 s. ISBN 978-80-8089-065-0 Spracoval: Mgr. Peter Beňo www.maturitavpohode.webnode.sk