PLANETA PLUTO

Planéta Pluto patrila v slnečnej sústave na DEVIATE miesto

Pluto samé o sebe Pluto je väčšinou dnes zaradené spolu s Ceres medzi trpasličie planéty. Dráha Pluta zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho aby sa pretínali - nemôže dôjsť k ich zrážke) a preto kým je Pluto k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou Neptún. Takáto výmena polôh sa naposledy odohrala v rokoch 1979-1999. Prechod Pluta pred Neptún

História Pluta V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia. Pluto pravdepodobne dostal svoje meno podľa toho, že je na samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere.

Objaviteľom Pluta bol Clyde Wiliam Tombaugh, ktorý ho zaznamenal na fotografickej platni v roku 1930 pri systematickom snímkovaní oblohy. Vytýčil si úlohu objaviť deviatu planétu, ktorej existencia bola predpovedaná na základe nepravidelností v pohybe Neptúnu. Podobne bol podľa predpovede nájdený Neptún na základe pozorovaní nepravidelností v dráhe Urána v roku 1846. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bol objavený iba náhodou, pretože je príliš drobný a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúnu. Akonáhle sa zistilo, aký je Pluto malý, začali sa špekulácie o existencií 10. planéty X. Takmer určite však desiata planéta nemôže existovať. Musela by ovplyvňovať ostatné planéty a je nepravdepodobné, že v dnešnej dobe by astronómovia vyzbrojení výkonnými prístrojmi nespozorovali akékoľvek väčšie teleso. Nakoniec, aj počítačové modely vzniku slnečnej sústavy ukazujú, že v takýchto vzdialenostiach od Slnka nemôže väčšie teleso vzniknúť.

O 48 rokov neskôr (1978) bol objavený mesiac Charón O 48 rokov neskôr (1978) bol objavený mesiac Charón. Pomenovaný je podľa prievozníka cez posvätnú rieku Stix, ktorý prevážal duše mŕtvych do Podsvetia. Charón je natoľko hmotný v porovnaní so samotnou planétou, že môžeme hovoriť o dvoj planéte. Šťastnou náhodou nastalo krátko po objave Charóna niekoľko vzájomných zákrytov týchto dvoch telies, takže mohli byť zostrojené svetelné krivky a z nich určené mapy svetlých a tmavých oblastí oboch telies, rovnako ako boli zistené údaje o veľmi riedkej spoločnej atmosfére. Táto atmosféra sa periodicky vytvára a stráca sa, podľa toho či je planéta v príslní, alebo odslní.

Pluto je jedinou planétou slnečnej sústavy, ktorá ešte nebola navštívená žiadnou pozemskou sondou. Jediné pozorovania ktoré máme, sú pozemské, prípadne z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST). Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty. V prípravnom štádiu je sonda k Plutu s názvom Pluto Express, zatiaľ je ale veľa problémov s jej financovaním.

Potom ako Pluto vyradili zo Slnečnej sústavy sa v novinách objavovali články že síce Pluto vyradili zo Slnečnej sústavy, vraj nemusí zúfať. Pluto, ktoré už nie je považované za planétu, dostalo od Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) na rozlúčku aspoň cenu útechy. Budú po ňom súhrnným menom plutoidy pomenované vesmírne telesá zhruba rovnakej veľkosti. Rozhodlo o tom zasadnutie výkonného výboru IAU v nórskej metropole Oslo.

Ďalšia vlastnosť, ktorou sa Pluto výrazne odlišuje od ostatných planét je veľký sklon jeho obežnej dráhy k dráhe ekliptiky. Podľa jednej teórie bolo Pluto pôvodne Neptúnovým mesiacom, ktorý sa odpútal od jeho obežnej dráhy po katastrofálnej zrážke s mesiacom Tritónom. Keďže planéta je tak vzdialená od Slnka, že ju v dohľadnej budúcnosti nenavštívi žiadna kozmická sonda. O jeho fyzikálnych charakteristikách toho vieme veľmi málo. Vieme, že je to veľmi chladná planéta a že jeho teplota v lete len málokedy prekročí –220°C . Planéta má kamenné jadro, na povrchu sa vyskytuje aj metán v podobe ľadu a námrazy. Napriek nízkej gravitácií bola objavená aj tenká atmosféra z metanovej pary. Pluto v číslach: Rovníkový priemer: 2 360 km Hmotnosť (Zem=1): 0,0022 Dĺžka dňa: 6 d 9 h Dĺžka roka: 248,59 r

Parametre mesiacov planéty Poradie Názov Rok zistenia Objavil(a) Veľkosť Čas obehu Vzdialenosť I Charon 1978 J.Christy (fí)1.207km 6,387dní 19.571km II Nix 2005 Weaver; Stern / HST (fí)46 až 137km 24,856dní 48.675km III Hydra 2005 Weaver; Stern / HST (fí)61 až 167km 38,206dní 64.780km

KONIEC