Kresťanstvo Alexandra Verešpejová, Lenka Toporová, Stanka Ivanová, Kristína Greifová, Matej Pošefko, Matej Papp I.D

Všeobecné informácie kresťanstvo (Christianizmus) - pravdepodobne najväčšie svetové monoteistické náboženstvo = viera v jedného Boha v ktorom sú tri osoby: otec, syn a duch svätý židovská Judea zakladateľ a centrálna osobnosť – Ježiš Kristus kresťania viac než 1500 miliónov veriacich po celom svete

Pôvod a vznik vznik v 1, storočí po Kristovi ako odnož judaizmu zdieľa mnohé náboženské texty židovského náboženstva – Starý zákon náboženstvo spasenia, ktoré očakáva spásu od svojho zakladateľa Ježiša Nazaretského Ježiš Kristus, Boží syn = mesiáš v ktorom zostúpil Boh, aby pozdvihol ľudí k nemu

syn Človeka - narodil sa Panne Márii, ktorá počala z Ducha Svätého prevzal na seba hriechy celého ľudstva, zomrel za ľudí, aby ich vykúpil, po troch dňoch vstal z mŕtvych, teda bol vzkriesený po 40 dňoch vystúpil na nebesia k svojmu otcovi jeho život, smrť, zmŕtvychvstanie a jeho učenie boli zachytené v Novom zákone.

vierou v jediného, transcendentného, osobného, neviditeľného Boha sa pojem Boha v kresťanstve stotožňuje s Bohom, ktorý v Starom zákone uzavrel zmluvu s izraelským národom. podľa kresťanov však Boh nie je iba Bohom jediného židovského ľudu, ale bezpodmienečným Pánom a Vládcom celého ľudstva a celého vesmíru.

desať Božích prikázaní Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal. Nevezmeš meno Božie nadarmo. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. Cti otca svojho i matku svoju. Nezabiješ. Nezosmilníš. Nepokradneš. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

Vývoj a rozdelenie kresťanstva Jedno z troch najrozšírenejších a najvplyvnejších svetových monoteistických náboženstiev. Kresťanstvo vzniklo v Palestíne na základe židovskej tradície. Jadrom jeho učenia je láska a úcta človeka k Bohu a svojmu blížnemu. Celé Kristovo učenie by sa dalo sformulovať do niekoľkých viet, ktoré sú známe ako „Kázanie na hore“. Tie vety sú: - blahoslavení sú chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské, - blahoslavení sú umiernení, lebo oni budú vládnuť zemou. - blahoslavení sú trúchliaci, lebo im sa dostane útechy, - blahoslavení sú túžiaci po spravodlivosti, dostane sa im, - blahoslavení milosrdný, lebo sa im milosrdenstva dostane, - blahoslavení čistého srdca, lebo oni boha uvidia, - blahoslavení sú pokojamilovný, lebo oni budú deti božie. - jeho zakladateľom bol Ježiš Kristus a jeho nasledovníci sa začali nazývať kresťanmi

jeho zakladateľom bol Ježiš Kristus a jeho nasledovníci sa začali nazývať kresťanmi Kristovo učenie po jeho smrti naďalej šírili jeho najbližší priatelia a žiaci, takzvaní dvanásti apoštoli - rozišli sa po celej Rímskej ríši. Ich úlohou apoštolov po Ježišovom odchode bolo učiť a pokrstiť všetky národy. Tak isto museli nájsť dvanásteho apoštola lebo Judáš Iškariotský sa po svojej zrade obesil. Novým apoštolom bol svätý Matej. Vzniklo v polovici 1. storočia V priebehu prvých štyroch storočí sa rozšírilo do všetkých rímskych provincii Ťažko možno sledovať a opísať šírenie kresťanstva v prvých dvoch storočiach jeho existencie. Postupne sa stalo náboženstvom vládnucich vrstiev a za vlády Konštantína 1. Veľkého bolo (313) prijaté za štátne náboženstvo rímskej ríše.

V prvých storočiach niektorí rímski cisári kruto prenasledovali kresťanov. Spočiatku boli pre vysokú podobnosť s judaizmom považovaní iba za židovskú sektu. V tých časoch bolo na území Ríma štátnym náboženstvom pohanstvo čiže polyteizmus (viera vo viacerých bohov) a viera v jedného boha (monoteizmus), ktorý kresťanstvo predstavovalo pre nich bolo neprípustné a nepredstaviteľné. Šírilo sa hlavne do nižších spoločenských vrstiev najmä preto, že v kresťanstve sa do úvahy nebrala dôležitosť v sociálnych kruhoch a nemusel si prejsť zložitými rituálmi ako v pohanstve iba jednoduchým symbolickým krstom. Kresťania sa pohybovali v uzavretých kruhoch a do spoločnosti veľmi nechodili.

Práve preto sa medzi pohanmi začali šíriť podozrenia, že nenávidia ľudstvo (lat. odium generis humani). V roku 64 n.l. sa v Ríme rozpútal veľký požiar a veľká časť Ríma bola zničená. Šírili sa reči o tom, že požiar dal založiť sám vtedajší vládca Nero, aby mal kde postaviť svoj palác. Aby sa zbavil podozrenia tak obvinil z podpaľačstva kresťanov. Vtedy sa začalo prvé prenasledovanie, kto bol chytený bol obvinený z podpaľačstva a podľa zvykov upálený. Dôvodom k ďalšiemu prenasledovaniu boli tajné bohoslužobné obrady a stretnutia v katakombách. Ďalším dôvodom boli odmietavé názory kresťanov voči cisárskemu kultu. Na slobodu boli pustení tí obvinení, ktorí popreli, že boli alebo sú kresťanmi. Nero

Prijatie kresťanstva v rímskej ríši Vtedajší cisár Gaius Aurelius Valerius Diocletianus nebol ku kresťanom zďaleka zhovievavý a za svojej vlády proti nim uzákonil spolu štyri edikty ktorými zbavoval kresťanov osobnej slobody, mučením ich donucoval vzdať sa svojej viery, ničil kresťanské kostoly atď. Posledným, historikmi nazývaným krvavým ediktom nariaďoval uctievanie štátnych bohov. Napriek tomu sa ku kresťanstvu pripájali stále väčšie masy ľudí. Cisár Konštantín Veľký v roku 313 nášho letopočtu milánskym ediktom uzákonil kresťanstvo za rovnoprávne s pohanstvom. Neskôr v roku 391 sa stalo kresťanstvo štátnym a podľa zákona jediným náboženstvom. Rozšírenie kresťanstva do západnej a strednej Európy po páde Západorímskej ríše.

Milánsky edikt

Prijatie kresťanstva vo Franskej ríši Aj po dobytí Galie Frankami zostala na jej území rímska cirkev. Kresťanstvo hlása pokoru a preto je možné prostredníctvom kňazov a iných cirkevných úradníkov ovládať obyvateľstvo, čo je pre panovníka samozrejme veľká výhoda. Frankovia vedeli, že kresťanská cirkev predstavuje dobrý spôsob ako spravovať ríšu, tak priali kresťanstvo a začali ho šíriť.

Prijatie kresťanstva vo Veľkomoravskej ríši Prijatie kresťanstva na Veľkej Morave bolo takisto ako aj vo Franskej ríši kvôli správe územia. Michal III. poslal bratov Konštantína (neskôr Cyrila) a Metoda do Ríma, ktorí rozumeli slovanským jazykom a učili na Veľkej Morave kresťanstvo v staroslovienčine. Vytvorili nove písmo tzv. hlaholiku a učili ľudí písať. Neskôr preložili do starosloviančtiny aj celú bibliu V roku 863 založil Konštantín tzv. Veľkomoravské učilište, kde sa učili kňazi Teológiu. Konštantín cestou z Ríma ochorel a hneď po tom ako sa vrátil s cesty zostal v kláštore, kde tesne pred smrťou prijal rehoľné meno Cyril. Metod zomrel 6. apríla 885. Cyril a Metod boli veľkým prínosom pre Veľkú Moravu. Po páde Západorímskej ríše vzrástol význam Konštantínopola. Neuznával nadradenosť rímskeho biskupa, a to bolo dôvodom neustálych rozporov. Postupne sa vyostrovalo napätie medzi západorímskou (rímsky pápež) a východorímskou (cisár) cirkvou.

Cyril a Metod

Rozdelenie cirkvi na rímskokatolícku a byzantskú Po zániku západorímskej ríše sa začali rímska cirkev, hlavou ktorej bol pápež v Ríme a východná cirkev, na čele ktorej bol patriarcha v Konštantínopole, vyvíjať odlišne. Rozdiely sa prejavovali hlavne v chápaní poslania cirkvi, výkladu evanjelií a vo forme náboženských obradov, symbolov a rituálov. Boj o investitúru Križiacke výpravy

Reformačné hnutie v cirkvi: - Jan Hus - Martin Luther - Ulrich Zwingli - Ján Kalvin Reakcia Katolíckej cirkvi na protestantské hnutie – inkvizícia 30-ročná vojna

Vplyv marxizmu na vývoj kresťanstva Marxizmus je ľavicovo orientovaný politický, filozoficky a ekonomicky smer, ktorý vznikol v polovici 18. storočia. Zakladatelia boli Karl Marx a Friedrich Engels. Karl Marx mal predstavu o komunistickom režime, v ktorom všetky prostriedky na výrobu vlastní štát a všetci občania majú možnosť pracovať. V marxovej ideológii nebolo miesto pre boha. Marx mal totiž na vieru v nadprirodzené. Jedným z dôvodov bolo, že človek ktorý sa trápi sa uchyľuje k bohu. Keďže trápenie ľudstva pripisoval kapitalizmu bol si istý, že keď bude komunizmus ľudia budú šťastní a nebudú sa musieť uchyľovať k bohu. Boh bol podľa neho v komunizme pre ľudstvo absolútne neopodstatnený a nepotrebný. Na veľkej časti sveta bol a ešte stále je komunistický režim a keďže sa z veľkej časti riadil marxovou ideou tak kresťanstvo bolo obmedzované či už priamo alebo nepriamo. Rozvoj kresťanstva sa na týchto častiach sveta dosť zastavil a počet kresťanov začal klesať.

Postavenie a úloha cirkvi v súčasnosti Cirkev dnes už nemá takú svetskú moc ako v minulosti a počet veriacich klesol a môžeme tomu poďakovať s časti aj marxizmu. Rozdelenie kresťanstva: Kresťanstvo možno rozdeliť na dva základné smery (tradičné a reformované

*Tradičné kresťanské smery: - Katolicizmus - Pravoslávie Východné apoštolské Cirkvi Môžu sa sem zaradiť aj napr.: Starokatolícka Cirkev, Staroruská Cirkev, Anglikánska Cirkev Pravoslávny kríž

Reformované (protestantské) kresťanské smery: Protestantské cirkvi Evanjelická cirkev - Cirkvi luteránskej reformácie - Cirkvi kalvínskej reformácie - Cirkvi anglikánskej reformácie *- Cirkvi radikálnej reformácie – anabaptizmus a baptizmus *- Pietizmus - Metodizmus - Evanjelikálne hnutie - Pentekostálne a charizmatické hnutie - Cirkvi učeníckej tradície Na Slovensku má najväčšie zastúpenie rímsko-katolícka cirkev, nasleduje ju Evanjelická cirkev.

Hlavné vetvy dnešného kresťanstva: 1. katolíci (53%) 2. protestanti (16%) 3. ortodoxní (11%) 4. anglikáni (3%) Historické vetvy kresťanstva: V minulosti sa vyskytli prúdy, ktoré sa však všeobecne v kresťanských cirkvách považujú za heretické a nekresťanské: * gnosticizmus, obdobie rozmachu: 50-400 * arianizmus, obdobie rozmachu 300-400 * nestoriánstvo, obdobie rozmachu 500-1500 (dodnes ho vyznáva Asýrska cirkev)

Biblia je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté. Skladá sa z Nového a Starého zákona kresťania o Biblii veria, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. ústrednou témou samotnej Biblie je Boh a Jeho vzťah k ľuďom, k celému ľudstvu a svetu. knihy prvej časti Biblie (Starého zákona) boli zväčša ustálené už v 5. storočí pred Kr., ale definitívna podoba Biblie sa ustálila až v 9. stor. po Kr. Biblia je napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Názov „Biblia“ jej dal cirkevný otec svätý Ján Zlatoústy (zomrel roku 407).

Zvitky od mŕtveho mora Paryrus 50 obsahujúci Sk 8,26-32 Gutenbergova Biblia Novodobá Biblia

Už od 4. storočia sa všade v rozsiahlej Rímskej ríši nachádzali kresťanské cirkevné zbory. Pretože Ježišovmu posolstvu bolo porozumené rozlične, v priebehu dejín to viedlo k vzniku rôznych kresťanských vierovyznaní. Je len jediná kresťanská cirkev a v nej rozličné vierovyznania.

Spoločné znaky kresťanov: - Viera v Pána Ježiša Krista - vyznanie: Ježiš Kristus je Pán - Biblia - Otčenáš - Viera všeobecná kresťanská - Desať Božích prikázaní - Slávenie sviatkov - Krst - Večera Pánova - Symboly - Viaceré piesne

Rozdielne znaky kresťanov: - ponímanie – vysvetľovanie niektorých spoločných vecí napr. krstu – niektorí krstia len deti, iní iba dospelých, lebo deti vraj nemôžu skutočne – spasiteľne veriť - večere Pánovej – niektorí (katol.) ju chápu ako obeť; iní (evanj.) ako aktuálne uistenie sa o Ježišovej obeti pre nás; zase iní čisto symbolicky ako spomienku – pamiatku na Ježišovu obeť za nás, ktorá sa udiala pred stáročiami; - sviatosti - niektorí (evanjelici) majú 2: krst, Večera Pánova, iní (rímski katolíci) 7: krst, Večera Pánova, birmovanie, spoveď, manželstvo, kňazstvo, pomazanie chorých; Biblie – sú rôzne preklady a rôzne počty kníh/ ...

Apoštoli Podľa Biblie Nového zákona, boli apoštoli primárni Ježišovi učeníci, ústrednej postavy v kresťanstve. Počas života a služby Ježiša v prvom storočí nášho letopočtu, apoštoli boli jeho najbližší nasledovníci a stali sa primárnymi učiteľmi posolstva Ježiša.  Uvedenie dvanástich apoštolov počas účinkovania Ježiša je zaznamenané v evanjeliách. Po svojom vzkriesení, Ježiš poslal jedenásť z nich šíriť svoje učenie všetkým národom - uvedené ako rozptýlenie apoštolov. Obdobie raného kresťanstva počas života apoštolov, sa nazýva apoštolský vek. Počas prvého storočia, apoštoli zakladali kostoly po celom území Rímskej ríše a podľa tradície aj po Strednom východe, v Afrike a Indii.

Šimon Peter (Kéfas), syn Jonáša, rybár z Betsaidy, prvý pápež Andrej,Jakub,Ján,Filip,Bartolomej,Tomáš,Matúš,Jakub,Šimon,Júda Tadeáš,Judáš Iškariotský

Kresťanské symboly Kríž - jeden z najstarších a najznámejších symbolov - vychádza z Kristovho kríža, na ktorý bol podľa Biblie pribitý Ježiš Kristus - kresťanský kríž má niekoľko podôb: latinský kríž grécky kríž kríž sv. Petra krstný kríž

Krucifix - je umelecké stvárnenie ukrižovaného Ježiša Krista  skladá sa z kríža a korpusu Ježišovho tela - význam tohto symbolu vzrástol hlavne počas stredoveku, kedy na Západe úcta k ukrižovanému Kristovi bola najvýraznejším bodom kresťanskej náuky - najstaršie krucifixy sa nezaoberajú samotným Ježišovým utrpením, ale ukazujú Krista na kríži ako Boha v ľudskej podobe, ktorý nemôže trpieť, a ktorý „kraľuje z kríža“ - je ho možné nájsť v každom katolíckom kostole

Loď - symbol znázorňujúci cirkev Kresťanská vlajka - má symbolizovať celé kresťanstvo, avšak používaná je takmer výlučne protestantmi v Amerike a Afrike.

Baránok - symbol nevinnosti a čistoty - v kombinácii s pastierom znázorňuje veriaceho človeka - samotný baránok je tiež symbolom Ježiša Krista ako obetného baránka, ktorého dal Boh ľudstvu

Holubica - obvykle znázorňuje Ducha svätého Božie oko - tiež "vše vidiace oko" - symbol ľudského oka umiestneného v trojuholníku symbolizujúce Božiu trojjedinosť

Ichthys - Je v gréčtine výraz pre "rybu" - Je to symbol, ktorý bol často používaný rannými kresťanmi ako tajné heslo v časoch, keď boli prenasledovaní - Známe je to tiež pod prezývkou "Ježišovho ryba" či "znamenie ryby"

Posvätné miesta JERUZALEM - posledná večera - Golgota - Kristus ukrižovaný - bazilika Svätého hrobu

FATIMA  - Portugalsko - zjavenie Panny Márie

LURDY - Francúzsko - zjavenie Panny Márie (1858)

SANTIAGO DE COMPOSTELA - jedno z najvýznamnejších pútnických miest v Európe - katedrála - pozostatky svätého Jakuba Staršieho (prvý z dvanástich Kristových apoštolov)

MARIAZELL - Rakúsko

Kresťanské sviatky Veľká noc Sviatok Všetkých svätých Vianoce Nový rok väčšina sa spája so životom Ježiša Krista Veľká noc Sviatok Všetkých svätých Vianoce Nový rok Zjavenie pána

Veľká noc Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha (v prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp.vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.

Sviatok Všetkých svätých (ľudia spomínajú na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi živými ) -1. november 

Vianoce Vianoce alebo vianočné sviatky  sú kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista.  Predchádza ich advent a pokračujú vianočným obdobím. Dni od 24. do 26. decembra sú dni pracovného pokoja. - 24. decembra - Štedrý večer - 25. december - Narodenie Pána - 26. december - sviatok sv. Štefana Slávený v rímskokatolíckej, anglikánskej a pravoslávnej cirkvi) sviatok sv. Jána Apoštola (v rímskokatolíckej cirkvi)

Vianočný stromček Adventný veniec Betlehem

- je sviatok začiatku nového roka. Pripadá na Nový rok - je sviatok začiatku nového roka. Pripadá na 1. január alebo 14.január (pravoslávna cirkev). Zjavenie Pána - Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov - 6. január

Prikázané sviatky (Rímskokatolícke náboženstvo): - 1.1. Panny Márie Bohorodičky - 6.1. Zjavenie Pána Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý - štvrtok, 40. deň po Veľkonočnej nedeli Božieho Tela a Krvi - pohyblivý - štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice - 29.6. Sv. Petra a Pavla - 15.8. Nanebovzatie Panny Márie - 1.11. Všetkých svätých - 8.12. Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 25.12. Narodenie Ježiša Krista - Vianoce

Zdroje: http://www.krestan.info/index.php/dejiny-krestanstva http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/nabozenstvo/47929/krestanstvo http://mozgovna.pravda.sk/spolocnost/clanok/64109-z-coho-vzniklo-krestanstvo/ http://www.gotquestions.org/Slovencina/krestanstvo.html http://www.krestania.info/ http://worldofhistory.blog.cz/0701/krestanstvo

Ďakujeme za pozornosť.