Žiar nad Hronom Matej Škokor IV. B

Poloha Mesto Žiar nad Hronom sa nachádza v strede našej republiky. Kraj, kde leží, sa nazýva Žiarska kotlina alebo aj stredné Pohronie. Toto mesto je najväčším v tejto kotline. Je obklopené pohoriami sopečného pôvodu.

Rieka Najväčšia rieka pretekajúca touto krajinou je rieka Hron. Je dlhá 298 km. Pramení v Horehronskom podolí na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole. Od 17. storočia boli vody Hrona a jeho prítokov využívané na splavovanie dreva, na hornom a strednom toku aj na výrobu elektrickej energie. Ešte v 30. rokoch 20. storočia bolo po Hrone splavované drevo. Na rieke boli veľké povodne v rokoch 1784, 1813, 1853, 1974.

Kultúrne pamiatky Kaštieľ – renesančno-baroková stavba s neskoršou klasicis- tickou prestavbou. Dal ho postaviť Peter Pázmáň v roku 1631. V kaštieli je pamätná izba Dr. Štefana Moyzesa, prvého predsedu Matice slovenskej, ktorý tu pôsobil v rokoch 1851 – 1869.

Kultúrne pamiatky Kostol Povýšenia Sv. Kríža – postavený v klasicistickom slohu v rokoch 1806-1813. Kaplnka navštívenia Panny Márie – postavená v roku 1711. Šášov a Revište – zrúcaniny hradov – boli strážnymi hradmi nad križovatkou ciest z Pohronia na Kremnicu, B. Štiavnicu a Zvolen. Podobne ako väčšina našich hradov sú už aj tieto iba zrúcaniny.

Zaujímavosti Osobnosti: Rodáci Ľudovít Ondrej Kirkai (1673-1747), cirkevný historik Štefan Petruš (1783-1831), etnograf a dramatik Štefan Záhorský (1817-1863), rímskokatolícky kňaz a národný pracovník Ján Rakovský (1907-1985), riaditeľ gymnázia v Levoči, vysokoškolský pedagóg, člen Slovenskej jazykovednej spoločnosti SAV Jozef Hurtík (1911-1989), spisovateľ Ján Kolóň (1915-1980), diplomovaný profesor z Londýnskej univerzity, riaditeľ katolíckej školy na Sri Lanke a v Pakistane Rozália Danková (*1920), spoluautorka dokumentárnych kníh o prenasledovaní rehoľných komunít počas komunizmu Emil Černaj (1923-2000), misionár na Filipínach, v Indonézii, USA a v Austrálii Jozef Filús (1923-1999), misionár v Brazílii Július Považan (*1926), nestor slovenského insitného maliarstva Marianna Ďurianová (*1977), slovenská moderátorka Televíznych novín v televízii Markíza Osobnosti, ktoré pôsobili v Žiari nad Hronom: Štefan Moyzes (1797-1869), biskup, prvý predseda Matice slovenskej, pôsobil tu v rokoch 1851 – 1869, tu pochovaný Michal Chrástek (1825–1900), prvý tajomník Matice slovenskej, literárny historik, pôsobil tu v rokoch 1868 – 1900, tu pochovaný Ján Levoslav Bella (1843–1936), hudobný skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1864 – 1866 Anton Štefánek (1877–1964), sociológ, senátor a minister školstva a národnej osvety, tu pochovaný Vladimír Mečiar (*1942), trojnásobný predseda vlády Slovenska v 90. rokoch 20. storočia Ľudovít Černák (*1951), dvojnásobný minister hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia

Zaujímavosti Povesti a legendy Povesť o šašovi     Zvolenský hradný pán vracal sa z poľovačky deň čo deň mrzutejší. Horu prechodil krížom-krážom a medvede akoby zem prehltla. Aj dvorný blázon si z neho utiahol. Vraj, či mu nemá zver nadháňať? Keď tak, nuž dobre. Ráno ho pán vzal za slovo. Šli, a šli. Slnko sa už schyľovalo k obzoru, keď konečne naďabili na maca huňatého. Dobre abo nebárs. Zoči-voči vytúženej koristi lovec chybil. Bolo zle. Šašo po poľovníckej sláve netúžil, ale keď videl, ako vydráždená ozruta spoločníka mu krvaví, chytil sekeru a ťal. Tak sa stalo, že na brale nad miestom zápasu pán dal vystavať hrad a z vďačnosti ho daroval svojmu záchrancovi. Po ňom pevnosť nazvali Šašovom. Legenda o hrade      Údajne existuje tajuplná podzemná chodba, ktorá mala viesť z hradu až do kaštieľa v Ladomerskej Vieske. V nej sa nachádza zasypaná žena s dieťaťom i manželom, ktorí tam našli svoju smrť počas požiaru v ladomerskom kaštieli začiatkom 17.storočia pri pokuse uniknúť plameňom.

Zaujímavosti SVÄTÝ KRÍŽ NAD HRONOM A JEHO KULTOVÝ VRCH Pôvodne sa Žiar nad Hronom nazýval Svätý kríž nad Hronom. Až v roku 1955 ho premenovali na súčasný Žiar nad Hronom. Sú mestá, ktoré majú svoje kultové vrchy, nemusia byť vysoké, stačí, aby sa k nim viazala nejaká historická udalosť, prípadne, aby boli na nich pamätníky, ktoré sa viažu k histórii mesta. Takýmto vrchom pre niekdajší Sv. Kríž nad Hronom je Šibeničný vrch. Ľudia sem chodia na Vianoce po Štedrom večeri, ďalší v posledný deň v roku. Pre Križanov, ale aj Žiarčanov, je to vrch s hliníkovým krížom, pri ktorom si zapália kahance a vracajú sa domov s pocitom, že niečo pre seba urobili.

Zdroje informácií www.skrz.sk www.wikipedia.sk www.hrady.3color.sk www.ziarskeokolie.sk Učebnica vlastivedy pre 4. ročník základných škôl