ŠTVRTOHORY Kvartér
Toto obdobie sa začalo pred 2 miliónmi rokov a trvá dodnes. Ľadové doby sa striedali s teplejšími medziľadovými dobami. Počas tohto obdobia sa začala tvoriť riečna sieť a začiatok tvorby pôdy. Geologicky kvartér nadväzuje na treťohory, pokračovalo alpínske vrásnenie. Podnebie bolo typické periodickými poklesmi teplôt, ktoré vyúsťovali do ľadových dôb, zvaných glaciály.
Delenie Systém/Perióda Stupeň Začiatok (v mil. rokov) Kvartér holocén 0,018 pleistocén 2,588 Kvartér je súčasná perióda KENOZOIKA, ktorá sa začala pred 2,588 miliónmi rokov. Kvartér bol obdobím opakujúcich sa klimatických zmien, glaciálov a interglaciálov. Prevažná väčšina dnešných rastlín a živočíchov má svojich priamych aj nepriamych predkov v tomto období.
DOBA ĽADOVÁ V priebehu týchto období došlo k rozšíreniu pevninských ľadovcov, v našej oblasti mala krajina vzhľad tajgy až tundry. Oblasti, ktoré pokrýval ľadovec boli prakticky bez akejkoľvek vegetácie.
Rozsah celosvetového zaľadnenia v pleistocénu
Počas chladných období bola do oblastí strednej Európy rozšírená flóra, ktorá je dnes typická pre arktické oblasti.
Vo vývoji živočíchov boli najdôležitejšie cicavce, ktorých fosílne pozostatky sú dodnes hojné. Počas ľadových dôb došlo k poklesu druhovej diverzity makkýšov. Z cicavcov v oblasti strednej Európy žili napríklad mamuty, srstnaté nosorožce, kone, pižmone, soby a lumíky.
V mori žili takmer rovnaké organizmy ako v súčasnosti. Na súši sa mnohé živočíchy prispôsobili chladným podmienkam, napr. mamuty, srstnaté nosorožce, šablozubé tigre, jelene, jaskynné medvede a jaskynné levy. Väčšina z nich neprežila oteplenie pred 10 000 rokmi. Obrí žralok – 12 až 18 m
DOBA MEDZIĽADOVÁ V medziľadových dobách zvetrávanie podporovali zrážky. Začali sa roztápať ľadovce, čo spôsobilo viac vody v riekach. Prehlbovali sa doliny zarezávaním sa do podložia. Zo zvetraniny sa tvorila pôda.
Typickým predstaviteľom fauny medziľadových dôb bol lesný slon.
Rozšírené tiež boli jeleňovité, medzi nimi aj obrovský Megaceros giganteus s rozpätím parohov až 3 metre, šabľozubé mačkovité šelmy, jaskynné levy, jaskynné medvede, kone a hyeny.
V medziľadových dobách (interglaciály) dochádzalo k otepleniu asi na dnešnú úroveň. Predpokladá sa, že ľudstvo sa dnes nachádza práve medzi dvoma ľadovými dobami.
Štvrtohory sú érou vývoja človeka. Rozvoj hominidov vyústil v Afrike do vzniku človeka - Homo habilis (človek zručný).
Človek vzpriamený (Homo erectus) žil na začiatku štvrtohôr Človek vzpriamený (Homo erectus) žil na začiatku štvrtohôr. Pravdepodobne sa živil prevažne rastlinnou potravou, používal kamenné nástroje, poznal oheň, ale nevedel ho zakladať. Rekonštrukcia človeka vzpriameného
Asi pred 300 000 rokov pochádzajú nálezy človeka rozumného (Homo sapiens). K najstarším predstaviteľom patrí neandrtálec (pomenovaný podľa náleziska Neandrtál pri Duseldorfe v Nemecku). Zhotovoval dokonalejšie kamenné nástroje, pochovával mŕtvych. Väčšinou sa živil lovom (napr. mamutov) a pravdepodobne sa dorozumieval primitívnou rečou.
Podľa nálezov pozostatkov žil na konci poslednej ľadovej doby praveký človek - kromaňonec (pomenovaný podľa francúzskeho náleziska Cro Magnon). Človek sa postupne stával pastierom a poľnohospodárom. V nálezoch z obdobia pred 15 000 až 10 000 rokmi už poznáme rozličné hlinené nádoby a predmety zo zlata a bronzu. Sú to výtvory človeka dnešného typu alebo súčasného. Často kresali do stien rôzne obrazy zvierat.
Najstaršie nálezy moderného človeka pochádzajú z Palestíny a sú asi 125 000 rokov staré. Vývoj človeka
Život v štvrtohorách
Holocén (mladší útvar štvrtohôr) predstavuje súčasnú dobu. Množstvo živočíchov z tohto obdobia asi pred 11 000 rokov p.n.l. pravdepodobne zásluhou človeka vyhynuli.