Prečo vzducholoď lieta Monika Daniláková 1. B

Prečo vzducholoď lieta Vzducholode sú postavené z oceľových "rebier", ktoré sú potiahnuté látkou, ktorá neprepúšťa plyn. Vnútri sa nachádza plyn, ktorý je ľahší ako vzduch, jeho vztlaková sila je teda väčšia ako gravitačná a tým dvíha vzducholoď do vzduchu. Objem vzduchu musí byť dosť veľký na to, aby vztlaková sila prekonala aj hmotnosť konštrukcie a cestujúcich. Pohyb vpred si vyžaduje, aby vzducholoď mala aerodynamický tvar – obal predlženého tvaru. Aby si obal z jemného plátna zachoval svoj tvar a vzducholoď mohla udržiavať smer, musí byt tlak plynu veľmi silný. Tento tlak sa vo výške ešte zvyšuje a hrozí nebezpečenstvo výbuch obalu, preto sa tlak reguluje vypúšťaním časti vodíka. Keď však balón klesne, obal zbavený časti svojho plynu je ochabnutý a neúčinný, vtedy sa naplnia vzduchom kompenzačné balonety, ktoré sa nachádzajú vnútri obalu, aby mu vrátili tvar.

Prvé vzducholode boli plnené vodíkom, ktorý je ale mimoriadne výbušný Prvé vzducholode boli plnené vodíkom, ktorý je ale mimoriadne výbušný. Bol však oveľa lacnejší než bezpečnejšie hélium. Okrem toho vodík mal aj väčší vztlak, čo umožňovalo pri rovnakom objeme vzducholode prepraviť viac cestujúcich. Po sérii neštastí sa však od používania hélia upustilo. Vzducholode nie sú veľmi rýchle ani pohyblivé, pretože kvôli svojej veľkosti majú veľký odpor vzduchu. Dopredu ich poháňajú benzínové a dieselové motory alebo elektromotory, prbvých vynálezcov však napadlo použiť aj silu zapriahnutých orlov (!). V roku 1897 vzlietla prvá vzducholoď so spaľovacími motormi, avšak vznietila sa od plameňa z vlastného motora, čo sposobilo požiar, smrť vynálezcu a všetkých zúčastnených.

Katastrofa vzducholode Hindenburg Katastrofa luxusnej 245-metrovej vzducholode Hindenburg znamenala koniec éry vzducholodí. 6. mája 1937 dorazila vzducholoď s miernym časovým sklzom k letisku Lakehurst. Posádka spustila lano, začal sa rutinný pristávací manéver. Keď bol Hindenburg vo výške 60 metrov, náhle došlo k vznieteniu zadnej časti. Šokovaní reportéri, pripravení zachytiť pristávanie slávneho gigantu, ani poriadne nestačili reagovať. Hindenburg zhorel za 34 sekúnd. Na palube sa vtedy nachádzalo 97 ľudí, o život ich prišlo 36. Do dnešného dňa nie je známa presná príčina leteckej havárie. Kvôli vtedajšej politickej klíme bola pochopiteľne jednou z prvých teórií sabotáž, ale dokázať sa to nepodarilo. Dnes sa experti sa dnes najčastejšie prikláňajú k inej príčine nešťastia – iskre, ktoré preskočila pri výboji statickej elektriny počas pristávania medzi kostrou a poťahom vzducholode.

Obrázky Hindenburg