OBJAVOVANIE VESMÍRU A VYUŽITIE KOZMONAUTIKY

Rok 1865 – Jules VERNE – kniha CESTA NA MESIAC

Umelé družice Umelé družice sú telesá s hmotnosťou sto až tisíc kilogramov, ktoré boli raketou dopravené na obežnú dráhu okolo Zeme Najnižšie výšky nad povrchom Zeme, v ktorých sa družice pohybujú je okolo 200 km Väčšina družíc sa pohybuje vo výškach 250 až 400 km Obr. 1 Umelá družica Obr. 2 Umelá družica SBIRS

Prvé umelé družice 1957 - prvá umelá družica Sputnik 1 (ZSSR) Mala guľovitý tvar s priemerom 83,6 cm. Plášť bol vyrobený z ľahkej hliníkovej zliatiny skrýval prístrojovú sekcii, rádiovú aparatúru a chemické články. Vysielala 22 dní pomocou štyroch prútových antén, dlhých 2,6 m. Celková doba života bola 99 dní. Obr. 3Sputnik Obr. 5 Sputnik 2

1958 - Sputnik 2 – prvé zviera vo vesmíre – pes Lajka

Lety do kozmu Dobrý den, majore Gagarine 12. apríla 1961 - uskutočnil sa prvý let sovietskeho programu Vostok, na palube lode Vostok 1 bol prvý človek vo vesmíre Jurij Gagarin (ZSSR) Let trval len 108 minút Dobrý den, majore Gagarine Obr. 6 Jurij Gagarin

PRVÍ ĽUDIA NA MESIACI 1969 sa vydala prvá kozmická loď s ľudskou posádkou na Mesiac  Apollo 11 Neil Armstrong Edwin "Buzz" Aldrin Michael Collins

PRVÁ ŽENA VO VESMÍRE Valentina Tereškovová (ZSSR) 1963 ZSSR – Zväz sovietskych socialistických republík

Prvý československý kozmonaut (1978) Vladimír Remek bol prvým československým, respektíve zatiaľ jediným českým kozmonautom Súčasne bol prvým cudzincom, ktorý sa zúčastnil medzinárodných pilotovaných vesmírnych letov programu Interkozmos v bývalom Sovietskom zväze Remek bol 87. kozmonautom sveta, prvým z inej krajiny ako ZSSR a USA

Prvý slovenský kozmonaut (1999) Ivan Bella je prvým a dodnes jediným  slovenským kozmonautom Pre Slovákov sa stal tým, čím Gagarin pre Rusov a Slovensko sa jeho letom zaradilo do exkluzívneho klubu kozmických krajín Ivan Bella bol jedným z posledných obyvateľov vesmírnej stanice Mir, ktorú do vesmíru vypustili ešte v roku 1986, strávil na nej 6 dní. Obr. 10 Nášivka s označenim stanice Mir Obr. 11 Stanica Mir Obr. 9 Ivan Bella

USA – vesmírne stredisko Mys Canaveral na Floride – NASA Rusko – kozmodrom Bajkonur v Kazachstane

Pozemské observatóriá Tajomstvá vesmíru vedci skúmali a skúmajú z pozemských observatórií (hvezdární) Využívajú dokonalé prístroje a obrovské ďalekohľady, ktoré dokážu zobraziť voľným okom neviditeľné objekty Obr. 12 Tzv. Radiove taniere v Narodom Observatóriu v Novom Mexicu Obr. 13 Observatorium na ostrove Mauna Kea s názvom Keckovo observatúorium Obr. 14 Observatórium v Novom Mexicu

Využitie kozmonautiky v súčasnosti meteorologické Globálneho polohového systému (GPS) komunikačné televízne výskumné vojenské vesmírne sondy medziplanetárne sondy Vďaka letom do vesmíru môžeme sledovať deje prebiehajúce na Zemi a využívať satelity v každodennom živote

Meteorologické satelity Nepretržite sledujú pohyb oblakov, teplotu a iné údaje Vďaka nim môžeme lepšie predpovedať počasie a sledovať kvalitné zábery v televíznej predpovedi počasia, alebo priamo na internete Obr. 15 Princíp fungovania meteorologických satelitov Obr. 16 Meteorologický satelit

Satelity Globálneho polohového systému (GPS) Nepretržite vysielajú informáciu o svojej polohe a umožňujú fungovanie navigačných prístrojov Využíva sa v leteckej, lodnej a cestovnej navigácii Dobré využitie má aj pre turistov Obr. 17 Fungovanie GPS Obr. 18 Prenos signalu GPS Obr. 19 Rozmiestnenie a fungovanie satelitov pre GPS

Komunikačné satelity Zabezpečujú: telefonické spojenia Obr. 20 Komunikačný satelit Zabezpečujú: telefonické spojenia medzi kontinentmi prenos dát fungovanie internetu Obr. 21 Rozmiestnenie a siet komunikačných satelitov vo vesmíre

Televízne satelity Obr. 22 Satelity spoločnosti vysielajúcej prostredníctvom televíznych satelitov Umožňujú vysielanie televízneho signálu na obrovské územia Obr. 23 Televízne satelity známe aj ako družice pre príjem signálu

Výskumné satelity Majú zložité prístroje na Obr. 24 Mapa vypracovaná za pomoci vyskumného satelitu – znázorňuje gravitáciu Obr. 25 Vyskumný satelit Majú zložité prístroje na fotografovanie povrchu Zeme sledovanie chemických látok sledovanie životného prostredia a znečistenia výrobu presných máp Obr. 26 Mapa zachytavajúca znečistenie ovzdušia – mapa vyrobená pomocou vyskumného satelitu

Vojenské satelity Sú využívané pre potreby armády na navádzanie rakiet Obr. 27 Armádny komunikačný satelit – odpálený pomocou V rakety z misu Cape Canaveral Sú využívané pre potreby armády na navádzanie rakiet na špionáž Obr. 28 Prvý armádny satelit Francúzov s názvom Astrix ( 1965 )

Vesmírne stanice Vesmírne stanice a lety raketoplánov : vedecké experimenty v beztiažovom stave Využitie ich výsledkov v medicíne pri výrobe prístrojov v poľnohospodárstve v priemysle Obr. 29 Vesmírna stanica ISS Obr. 30 Život na vesmírnej stanici Obr. 32 Raketoplán na prepravu kozmonautov, materiálu pre výstavbu stanice, jedla a pod. Obr. 31 Oprava stanice a práca vo vesmíre

Medziplanetárne sondy Na svojej palube nesú množstvo zložitých prístrojov na výskum telies slnečnej sústavy Vďaka sondám máme informácie o: Slnku planétach kométach Niektoré pristáli aj na povrchu planét, kde robili rôzne experimenty Obr. 33 Sonda Phoenix a jej graficka predstava práce na Marse Obr. 35 Sonda Hajabusa, ktorá na Zem priniesla vzorky asteroidu Obr. 34 Sonda Mars Polar Lander

Hubblov vesmírny teleskop Obr. 37 Snímka galaxie z Hubblovho teleskopu Obr. 38 Snímka galaxie z Hubblovho teleskopu Obr. 36 Hubblov vesírny teleskop

Aj v súčasnosti človek odhaľuje tajomstvá planéty Zem a vzdialených svetov vo vesmíre zásluhou modernej techniky. Denne využívame služby rôznych satelitov krúžiacich na obežnej dráhe Zeme. Satelity často umožňujú vidieť aj veci, ktoré sú pre človeka na Zemi „neviditeľné „. zapamätajme si :