Odkedy je kniha hranatá „Čítanie kníh je väčší pôžitok, než teplá komora a či dobré jedlo.“ Johann Gutenberg

Knihy boli známe už od staroveku. V ranom staroveku bolo málo vzdelaných ľudí i málo kníh. Keď vznikli univerzity, pribudlo vzdelancov, vzrástla potreba kníh. Do polovice 15. storočia sa prepisovali ručne. V 15. storočí Johann Gutenberg , nemecký zlatník, vynašiel kníhtlač.

Vynález písma patrí k najväčším objavom stredoveku Ľudia písali na: olivové a palmové listy lyko z lipy na brezovú kôru na drevené doštičky na korytnačí pancier na zvieracie kosti na papyrus na pergamen na papier písmenká ryli do kovu do tabuliek pokrytých voskom

P A P Y R U S Bol vyrobený v Egypte. Bol krehký, neznášal vlhko. Vyrábali ho zo šachora, rastliny, ktorá rástla v močariskách okolo Nílu. Z byle narezali tenké pásiky, nakládli na seba, zaliali škrobom z jačmeňa a naprieč položili ešte jednu vrstvu plátkov. Vrstvy sa lisovali, vysušili, vyhladili, orezali na štvorec 30x30 cm. Balil sa po 20 kusov a vyvážal do sveta.

Výroba knihy z papyrusu Plátky sa zlepovali do dlhého, až niekoľko metrového pásu, ktorý sa zroloval do pekného zvitku. Na jeho koniec sa upevnil drevený valček. Riadky boli len na jednej strane, boli krátke. Knižka vyzerala ako dlhá reťaz rovnakých stĺpcov. Pisári ju nakoniec vložili do koženého alebo plátenného puzdra- rotuly. Výroba papyrusu sa datuje do r. 2200-1500 pr. n.l. a písalo sa na ňom do konca 3. st. nášho letopočtu. Do dnešného dňa sa zachovalo málo písomností na papyruse.

papyrus

P E R G A M E N Bol vyrobený v Pergamskom kráľovstve v Malej Ázii. Bola to špeciálne vypracovaná jahňacia, kozľacia alebo teľacia koža. Nazvali ju podľa krajiny, kde ju vyrobili. Výroba nebola náročná. Bol biely, pevný, hladký, nelámal sa ako papyrus, vlhko mu neškodilo a dalo sa naň písať po oboch stranách. Dal sa poukladať jeden na druhý, cez dierky zviazať s motúzom. Takto vznikla prvá hranatá knižka, ktorú sa zaviazala do tvrdých dosák a dala sa prenášať. Nazvali ju kódex.

pergamen

P A P I E R Bol vyrobený v Číne. Okolo roku 100 vraj Cchaj Lun vynašiel jeho výrobu z odpadkov hodvábu, stromovej kôry a handier. Slúžil nielen na písanie, ale aj na výrobu odevov, vejárov, dáždnikov, obločných výplní, obrúskov a vreckoviek. Bola to látka vyrábaná z rozvareného lyka, konopy, ľanu, dreva, handier a z gleja. Bol lacnejší ako pergamen, na knihy ešte vhodnejší, lebo bol tenší a ľahší.

Johann Gutenberg Ako člen zlatníckeho cechu mal skúsenosti s tavením drahých kovov. Písmená zhotovil zo zvláštnej zliatiny kovov- literiny. Zostavil ich do riadkov, dal do rámu a otláčal pomocou tlačiarenskej černe dreveným lisom na papier. Najstarší text je Zlomok kníh Sybiliných z roku 1445. Najslávnejšia je dvojdielna 42 riadková Biblia, ktorá sa považuje za najvzácnejšiu tlačenú knihu na svete. Zo 150 exemplárov sa zachovalo sa iba 49 kusov.

Vynález kníhtlače

Začiatky vzniku knižníc Nahromadenie kníh si vynútilo ich ukladanie na jednom mieste, starostlivosť o ne, ich označovanie- to bol začiatok knižníc. Najstaršie knižnice boli Alexandrijská, knižnica v Aténach, Pergamská, knižnica Karola Veľkého. Arabi nazývali knižnice „ domami múdrosti“. Na rozhraní tisícročí bolo zakladanie knižníc výsadou kláštorov. Začiatok prvých knižníc na našom území patrí do obdobia príchodu Konštantína na Veľkú Moravu a do obdobia vzniku kláštorov na našom území.

„Kniha je svetlo srdca, soľ múdrosti, apatéka vôní, záhrada ovocia, zrkadlom mravov, tovarišom cesty, domáci priateľ, mŕtvy večný radca a nádoba liekov.“

Gutenbergova biblia