Rímske čísla
číselná sústava používala v Rímskej ríši Rimania sa nechali inšpirovať vyspelejšími civilizáciami sústava je síce pozičná, no veľmi špeciálnym spôsobom a nepozná znak 0
Najskôr musíme poznať hodnoty znakov: Rímske Arabské I 1 V 5 X 10 L 50 C 100 D 500 M 1000 Pre ľahšie zapamätanie sa používa veta: - LaCo je DoMa - Lacná Cibuľa Drahé Mäso, v poradí LCDM
Pôvod rímskych čísel I rímske čísla vznikli prirodzenou cestou Rimania počítali na prstoch čísla ako 1, 2 a 3 a im odpovedajúce znaky I, II a III graficky vyjadrujú jednotlivé prsty
taktiež tieto dve čísla majú svoj pôvod v ľudskej ruke V a X taktiež tieto dve čísla majú svoj pôvod v ľudskej ruke rímska číslica V (5) je vyjadrením dlane s piatimi prstami – V tvorí tvar medzi palcom a malíčkom rímska číslica X (10) sú dve dlane pri sebe (10 prstov)
L a C Latinsky sto je centum - odtiaľ C päťdesiat je polovica zo stovky - L teda vzniklo "rozpolením" znaku pre 100 (C):
D a M tisíc je latinsky mille (odtiaľ M pre 1000) znak D pre 500 vznikol opäť grafickým "rozpolením" znaku M, tentokrát zvislo Vznikol tak znak podobný písmenu D:
Aby sa skrátil zápis čísel zaviedlo sa pravidlo: V, L, a D sa nemôžu opakovať. I, X, C, a M sa môžu opakovať, ale najviac 3-krát. Ak sa má opakovať 4.-krát odpočítame jednu od vyššieho radu. Ale odpočítať môžeme len o jeden rad nižšie: od V,X môžeme I, od L,C iba X od D,M iba C. 4 = IV, 9 = IX, 40 = XL, 90 = XC, 400 = CD, 900 = CM Najväčšie číslo je 3999 = MMMCMXCIX