Slnečná sústava Slnko.

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
Slunce je hvězda, která je Zemi nejblíže…
Advertisements

Slunce Anotace: Kód: VY_52_INOVACE_Přv-Z 4.,6.11
Autor: Mgr. Libor Sovadina
Sesterská planeta Země Zuzana Prášilová Lucie Ulehlová Matěj Plevák1.a.
Učíme efektívne a moderne – inovácia vyučovacieho procesu
Název školy:ZŠ a MŠ Verneřice Autor výukového materiálu:Eduard Šram Číslo projektu:CZ.1.07/1.4.00/ Název:VY_32_INOVACE_V.NP13 Vytvořeno:
Dominika Grečnárová 1.B 2008/2009
Fyzika a chemie společně CZ/FMP/17B/0456
Základy astronomie, Slunce
Prezentace – výklad učiva
Energii „vyrábí“ slučováním vodíku na těžší prvky
SLUNCE Tato práce je šířena pod licencí CC BY-SA 3.0. Odkazy a citace jsou platné k datu vytvoření této práce. VY_32_INOVACE_11_32.
Premeny skupenstva látok
Astronomické súradnicové systémy
Vedenie elektrického prúdu v plynoch
Tematický celok: Zem, Slnko a hviezdy vo vesmíre
Ropa a novodobé zdroje energie
Geografia 5. ročníka Príroda Zeme.
Slnko.
POHYBY UMELÝCH OBEŽNÍC ZEME
Význam vody pre život Erika Strihanová II. A.
RÝCHLOSŤ CHEMICKÝCH REAKCIÍ
PaedDr. Jozef Beňuška
JADROVÁ ENERGIA.
EKOPB PB.
Cesta do hlbín Zeme OBSAH Zem Stavba Zeme Zemské jadro Zemský plášť
Slnečné erupcie.
Redoxné reakcie Anna K..
Vesmír Názvy "vesmír" ("univerzum") a "kozmos" sa často používajú v rovnakom význame. Pri diferencovanom používaní sa výrazom vesmír označuje súhrn materiálnych.
Fyzika IX. ročník Autor: Mgr. Mária Popovičová
Ako má vyzerať prezentácia v PowerPoint-e?
Atómy, ich zloženie a štruktúra. Molekuly.
Faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemických reakcií
MODEL METEOROLOGICKÉHO
Tundry a polárne krajiny
Časticové zloženie látok
Hviezdy: Vznik, život a zánik
Slnko Michal Komora 4.a.
Ing. Ladislav Hvizdák, PhD.
Doprava a životné prostredie
Slnečná energia Alexander Dobiaš 8.A.
Prečo vzducholoď lieta
Gravitačná sila.
Jupiter.
BLESK.
Hybnosť telesa a impulz sily
Prečo veci padajú na Zem ? PaedDr. Renáta Kátlovská
Fyzika :D Meteorológia.
Vznik Slnka Lýdia Baluchová 1. A.
POHYBY ZEME- prečo sa strieda deň a noc
PaedDr. Jozef Beňuška
PRACOVNÝ ČAS SKRACOVANIE ? SITUÁCIA NA TRHU PRÁCE FLEXIBILITA
Kočtúchová, Šubová, Dzuriaková, Vyšňan, Račková
Magmatická a sopečná činnosť
Všeobecné vlastnosti Tiger Condens
OZÓN, SKLENÍKOVÝ EFEKT, KYSLÉ DAŽDE
PLANÉTY PLANÉTY.
Aerodynamika rakiet.
PaedDr. Jozef Beňuška
Elektrický prúd v kovovom vodiči. Tepelné účinky prúdu.
ZEM a MARS.
Slnečná sústava Bibiána Kolláriková 1.G.
SLNEČNÁ SÚSTAVA.
13 otázok o rope Chémia 9. ročník.
Príklady rovnomerného pohybu po kružnici
HYDROXYDERIVÁTY Alkoholy.
SLNKO Slnko- najbližšia hviezda Stavba Slnka Vznik Slnka
Zemské magnetické pole
Mgr. Petra Bejšovcová 4. roč
Podnebie a počasie Slovenska
Transkript prezentace:

Slnečná sústava Slnko

Slnko je obrovská rotujúca plynová guľa s priemernou hustotou 1 Slnko je obrovská rotujúca plynová guľa s priemernou hustotou 1.41 g/cm3. Nerotuje rovnomerne

Zloženie Slnka Slnko rozmermi a žiarením patrí iba k priemerným hviezdam. Jej vek sa odhaduje na 5 miliárd rokov. ms=335000 x mz ds=109 x dz 70% vodík 28% hélium 2% ostatné prvky

Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Planéta Zem obieha okolo Slnka. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy. Gravitačné zrýchlenie na povrchu slnka je 274,9m/s2 gs=28,1 x gz

Slnko predstavuje obrovskú nukleárnu pec, pri ktorej sa vodík mení na hélium,pričom sa uvoľňuje obrovské množstvo energie. 1g H2=1012J energie 1m2 slnečného povrchu vyžiari za sekundu do priestoru 6,3 x 107 J energie. Na Zem ale všetko tu nedopadá kvôli ozónovej vrstve.

Slnečné erupcie Slnečná erupcia je masívna explózia v slnečnej atmosfére s energiou ekvivalentnou milarde megaton, šíriaca sa rýchlosťou milión km za hodinu (0,05% rýchlosti svetla), niekedy aj omnoho rýchlejšie. Erupcia vzniká ako reakcia slnečnej atmosféry na náhly, rýchly proces vyžiarenia energie, ktorá je pravdepodobne magnetického pôvodu. Táto energia spôsobí v určitom miestne slnečnej atmosféry časovo obmedzené prehriatie a následné urýchlenie elektrónov, protónov a ťažšie iónov na rýchlosti blízke rýchlosti svetla.

Erupcie úzko súvisia s aktívnymi obblasťami a väčšina erupcií sa nachádza v okolí slnečných škvŕn, kde vychádza silné magnetické pole zo slnečného povrchu do koróny. Len 7% veľkých erupcií vzniká mimo aktívnych oblastí alebo v starých aktívnych oblastiach. Tento druh erupcií často súvisí so zmiznutím pokojného filamentu a trvá niekoľko hodín. Energia erupcií sa kumuluje obyčajne niekoľko hodín alebo dní, ale väčšine erupcií trvá iba niekoľko minút uvoľnenie ich energie. Prvýkrát boli erupcie pozorované na Slnku v roku 1859. Hviezdne erupcie sa pozorovali aj na mnohých iných hviezdach. Frekvencia výskytu erupcií sa mení od niekoľkých za deň po menej ako jednu za týždeň.

Fotosféra Je to vrchný obal Slnka,je to kypiace more žiariaceho plynu s hrúbkou do 500km SLNEČNÉ ŠKVRNY – sú to tmavé fľaky , ktoré sa periodicky objavujú . Ich životnosť je od pár hodín do niekoľkých týždňov. GRANULÁCIA- je to zrnitosť povrchu Slnka spôsobená krúžiacimi prúdmi plynu.

Atmosféra Slnka Pozostáva z dvoch častí CHROMOSFÉRA – má hrúbku 5000km KORONA – je jasná plazmová Slnečná atmosféra siahajúca výronmi plynov milióny km do vesmíru Najlepšie sa pozoruje pri zatmení Slnka

Význam Slnko je naša najbližšia hviezda. Svetlo z neho letí na Zem približne 8 minút a 20 sekúnd (pričom z našej druhej najbližšej hviezdy, Alfa Centauri, letí svetlo na Zem 4,2 roka). Vzdialenosť Zeme od Slnka sa mení v rozpätí od 147 097 000 km (perihélium) do 152 099 000 km (afélium), tieto zmeny však nespôsobujú veľké kolísanie teploty na Zemi a nie sú ani príčinou striedania ročných období. Slnečná energia je základom takmer všetkých procesov prebiehajúcich na jej planétach a teda aj na Zemi. Žiarenie, ktoré je najintenzívnejšie v oblasti okolo zemského rovníka, zahrieva vzduch viac v rovníkových vrstvách ako vo vyšších zemepisných šírkach. Zahriaty vzduch sa z dôvodu svojej nižšej hustoty dvíha a prúdi do miest vzdialenejších od rovníka, kde sa ochladzuje a klesá. Táto cirkulácia umožňuje vznik globálnych tepelných režimov. Podobný proces prebieha aj v oceánoch, kde dochádza k výraznejšiemu zahrievaniu rovníkových vôd, ktoré sa potom pohybujú smerom k pólom.[1] Od slnečnej energie teda nevyhnutne závisia podnebie, počasie a teplota na Zemi. Slapové sily Slnka spôsobujú slnečný príliv a odliv. Slnko priamo neovplyvňuje iba sopečnú a tektonickú aktivitu a tiež mesačný príliv a odliv.

Čo sa viac smeje: Malý Števko ALEBO

Prezentovali: Mišo Zanovit A Miloš Frčo