Renesancia M. Hisemová, II.D

Renesancia je odvodená z franc. slova „renaissance“ => obroda, znovuzrodenie v Taliansku trvala od 14. do 16. stor., v ostatných krajinách do konca 15.-16. stor. pojem znovuzrodenie prvýkrát použil pre obdobie rozkvetu umenia a vedy taliansky historik Giorgo Vasari v roku 1550 renesancia je myšlienkové a umelecké hnutie => do renesancie patria všetky myšlienkové, kultúrne, umelecké, spoločenské prúdy, ktoré sa postavili proti feudalizmu renesancia je širší pojem ako humanizmus; rozumie sa ním celá epocha, v ktorej v Európe zanikal feudalizmus v užšom slova zmysle znamená renesancia reformáciu cirkvi a náboženského života renesancia nepredstavuje len nový smer v maliarstve či v príbuzných výtvarných oblastiach; ide o celkovo vyšší stupeň rozvoja civilizácie a kultúry, ktorý historici zvyknú označovať za prvú etapu novoveku, ktorá nastúpila po stredoveku

Vznik a príčiny vznik renesancie sa zvyčajne kladie do severného Talianska (konkrétne Florencia) v severotalianskych mestách rástla prosperita vyvolaná zámorským obchodom – najväčšie obchodné mocnosti boli mestá Janov, Benátky, Florencia k hospodárskemu rozkvetu prispievala aj praktická bezmocnosť cechov – cechy existovali, ale držali ich v rukách a na svoj prospech užívali bohaté rodové skupiny zároveň vplyvom bojov medzi nemeckými cisármi a pápežmi v Taliansku počas stredoveku neexistovala centrálna moc, ktorá by dokázala odobrať mestám politický či hospodársky vplyv ani šľachta nemala také pozície ako bolo obvyklé napr. vo Francúzsku; často sa sťahovala do miest, kde sa dostávala pod moc mestskej samosprávy tieto podmienky – hospodárska prosperita a relatívna politická sloboda, stáli pri vzniku nového renesančného človeka zároveň existencia viacerých mocenských centier (Janov, Miláno, Benátky, Bologna, Florencia, Pisa, Siena, Rím...) viedla k súťaživosti – tá sa okrem iného prejavovala aj v podpore umenia, ktorým sa rada vladárov mohla prezentovať navonok

Znaky renesancie jej hlavným duchovným obsahom bol humanizmus ide o obrodenie človeka v duchu antických predstáv a ideálov, znovuzrodenie antiky odklonili sa od nadprirodzeného sveta, kládli dôraz na pozemský život odmietali princípy feudálneho spoločenského zriadenia a cirkevnú ideológiu v centre záujmu stál človek, oslava jeho dôstojnosti, nadania a rozumu uctievali si ľudský rozum – racionalizmus kladie sa dôraz na človeka, ľudský rozum, poznanie a pozemský život – antropocentrizmus zdôrazňovalo sa zmyslové poznanie – senzualizmus zdôrazňoval sa význam jednotlivca – individualizmus renesanční umelci si pri svojich dielach nárokovali návrat k prírode, v dielach sa objavujú scény zo „všedného života“ – realizmus

Renesancia a architektúra renesancia mala vzory v antickej kultúre, renesanční architekti tvorili na základe dôkladného poznania gréckych a starorímskych stavebných diel znaky: - horizontalizmus – rímsy, arkády - masívne murivo - polkružnicový klenbový oblúk - strešné štíty- väčšinou trojuholníkový tvar prvá monumentálna stavba renesancie – Katedrála Panny Márie Kvetinovej (Santa Maria del Flore) vo Florencii roku 1420 autorom kupoly je Filippo Bunelleschi renesančné stavby na Slovensku: - radnica v Bardejove - Rákocziho dom v Prešove - Thurzov dom v Banskej Bystrici a iné Katedrála Santa Maria del Flore – radnica v Bardejove

– renesancia a maliarstvo (Mona Lisa) – renesancia a literatúra (národný epos, opisuje objaviteľskú cestu Vasca de Gamy) – renesancia a sochárstvo (kult tela) – renesancia a maliarstvo (Mona Lisa)

Technické a vedecké objavy Renesančná kultúra priniesla mnoho významných zemepisných, technických a vedeckých objavov: - roku 1457 Gutenberg vytlačil prvú knihu - Bibliu - roku 1488 dosiahol Diaz najjužnejší bod Afriky - roku 1492 Kolumbus objavil Ameriku - roku 1497 sa Vasco da Gama vylodil v Indii - roku 1519 Fernao de Magalhaes oboplával Zem - vynájdenie strelných zbraní a pušného prachu - výskum rastlín – vznik botaniky - rozvoj anatómie – rozvoj medicíny – prvá kniha (Gutenbergova biblia)

Ďakujem za pozornosť