PRILETELI VTÁČKY PRIŠLA JAR A VŠETKO SPIEVA, PRILETALA SPRÁVIČKA, ŽE SA VČERA K NÁM VRÁTILA OKRÍDLENÁ PARTIČKA. NAVŠTÍLA KAMARÁTOV, KTORÍ V ZIME BOLI TU, PRIPRAVILI SLÁVNOSŤ VEĽKÚ, ŠTEBOTALI DO SVITU. POSTUPNE SA DOZVIEŠ, KTORÉ VTÁČKY BOLI POZVANÉ NA OSLAVU: UHÁDNI HÁDANKU, POMENUJ VTÁČIKA A NIEČO SA O ŇOM DOZVIEŠ. NA ZÁVER SI ZAHRAJ PEXESO.

POZNÁ V LESE KAŽDÝ STROM, ĎATEĽ ČIERNY POZNÁ V LESE KAŽDÝ STROM, ĎOBE DO NICH ZOBÁKOM. VYŤAHUJE SPOD KÔRY VŠELIJAKÉ POTVORY. ĎATEĽ BIELOCHRBTÝ STÁLY VTÁK. JEHO HNIEZDA NÁJDEME V BUKOCH A BOROVICIACH, ALE AJ V JEDLIACH, SMREKOCH. VYĎOBANIE HNIEZDA MU TRVÁ TRI AŽ ŠTYRI TÝŽDNE. KEĎ MAJÚ ĎATLE VAJÍČKA, NA ICH SEDENÍ SA STRIEDAJÚ. NAJRADŠEJ SI POCHUTÍ NA MRAVCOCH (LESNÝCH, KTORÉ NIČIA STROMY). ZJE AJ LARVY MOTÝĽOV A LIETAJÚCEHO HMYZU. V ZIME VYHRABÁVA MRAVCE Z MRAVENÍSK A POCHUTÍ SI AJ NA VČELÁCH.

NA ČERVOCH SI POCHUTNÁVA DROZD ČIERNY ČIERNY VTÁČIK PRÁVE, POSKAKUJE V TRÁVE. IBA ZOBÁK ŽLTÝ MÁVA, NA ČERVOCH SI POCHUTNÁVA LESNÉ DRUHY SÚ SŤAHOVAVÉ A MESTSKÉ ZIMUJÚ U NÁS. SVOJE HNIEZDA SI STAVAJÚ NA STROMOCH, KRÍKOCH I BUDOVÁCH Z RASTLINNÉHO MATERIÁLU SPEVNENÉHO BLATOM A VYSTLANÚ SUCHOU TRÁVOU A LÍSTÍM , HNIEZDA STAVIA SAMICA. ŽIVIA SA HMYZOM, ČERVAMI, ZVYŠKYAMI JEDÁL, OVOCÍM A BOBUĽAMI. SAMČEKOVIA MAJÚ ČIERNE PERIE A ŽLTÝ ZOBÁK A SAMIČKA JE HNEDÁ A JEMNE ŠKVRNITÁ NA HRDLE.

POD STRECHOU SI HNIEZDA LEPÍ NOSÍ ČIERNO-BIELY FRÁČIK. LASTOVIČKA DOMOVÁ POD STRECHOU SI HNIEZDA LEPÍ A NA JESEŇ Z NICH ODLETÍ. ŠTEBOTAVÝ MALÝ VTÁČIK, NOSÍ ČIERNO-BIELY FRÁČIK. JE SŤAHOVAVÁ. PRILIETA KONCOM MARCA AŽ ZAČIATKOM APRÍLA Z AFRIKY, KDE ZIMUJE. ODLIETA V SEPTEMBRI AŽ V OKTÓBRI. SVOJE HNIEZDA STAVAJÚ NA ĽUDSKÝCH STAVBÁCH. SÚ POSTAVENÉ ZO STEBIEL POSPÁJANÝCH BLATOM, SÚ VYSTLANÉ PERÍM. ŽIVIA SA LIETAJÚCIM HMYZOM. SAMEC MÁ CHVOSTÍK DLHŠÍ AKO SAMICA.

NAJRADŠEJ VŠAK ZO VŠETKÉHO KAČICA DIVÁ NIE JE HUS A ANI SLIEPKA, NIE JE ANI MAČA. NAJRADŠEJ VŠAK ZO VŠETKÉHO VO VODE SA MÁČA. VIE PLÁVAŤ I LIETAŤ. JE VÄČŠINOU SŤAHOVAVÁ. SŤAHUJE SA OD OKTÓBRA DO STRED., ZÁPAD. ALEBO JUŽ. EURÓPY. V STRED.EURÓPE MÔŽE ZOSTAŤ NA MIESTE. HNIEZDO MÁVA POD KRÍKMI, V DUTINÁCH STROMOV. MÁ RADA SEMENÁ, PLODY, ZELENÉ VODNÉ RASTLINY, ALE I HMYZ, MÄKKÝŠE A POCHUTÍ SI AJ NA CHLEBE A ZRNE. SAMČEKA OD SAMIČKY ROZPOZNÁME SFARBENÍM, NESKOR MÁ SAMČEK SFARBENIE PODOBNÉ AKO SAMIČKA, ROZPOZNÁME ICH LEN PODĽA ZOBÁKA (OSTÁVA ŽLTÝ A SAMIČKA HO MÁ TMAVO SIVÝ AŽ HNEDÝ).

BOCIAN BIELY PRI MOČIARI STOJÍ PÁN, BIELY, ŠTÍHLY ELEGÁN. NA KOMÍNE STAVIA DOMY, KAŽDÁ ŽABKA SA HO BOJÍ. BOCIAN ČIERNY SŤAHOVAVÝ, PRILIETA V II.-IV., MESIACI A ODLIETA V VIII.-IX. HNIEZDO SI STAVIA NA HREBEŇOCH STRIECH ,KOMÍNOCH, STĹPOCH A JE POSTAVENÉ ZO SUCHÝCH KONÁROV A VETVIČIEK. JEDNO HNIEZDO SLÚŽI TOMU ISTÉMU PÁRU NIEKOĽKO ROKOV. ŽIVÍ SA ŽABAMI, RYBAMI, HADMI, HMYZOM A MALÝMI CICAVCAMI. POČAS ODPOČINKU STOJÍ NA JEDNEJ NOHE, HLAVU SI STIAHNE MEDZI LOPATKY A ZOBÁK UKRYJE DO PERIA. NAJDÔLEŽITEJŠÍM ZVUKOM JE HLASITÉ KLEPANIE ZOBÁKOM

ČIERNA HLÁVKA, BIELE LÍČKA, SÝKORKA BIELOLÍCA ČIERNA HLÁVKA, BIELE LÍČKA, NIE JE VŠAK LASTOVIČKA. ŽLTÉ BRUŠKO ONA MÁ, V ZIME SA NESCHOVÁVA. STÁLY DRUH. HNIEZDO MÁVA V DUTINE STROMU, MÚRU, MEDZI SKALAMI, V HROMADÁCH DREVA A RADA HNIEZDI AJ V BÚDKACH. DUTINU VYPĹŇA KORIENKAMI, MACHOM, TRÁVOU, SRSŤOU A PERÍM. HNIEZDO STAVIA IBA SAMICA . ŽIVÍ SA HMYZOM, OBĽUBUJE SMOTANU. NA JESEŇ A V ZIME VYHĽADÁVA OLEJNATÉ SEMENÁ SLNEČNICE A BUKU, ORECHY . MÔŽE OBJEDAŤ AJ DUŽINATÉ PLODY STROMOV, PÚČIKY A LISTY.

S PRIATEĽMI SA RÁD POBIJE. ČIM-ČA-RÁRA, ČIM-ČA-RÁ, VRABEC DOMOVÝ PO ZEMI SI POSKAKUJE, S PRIATEĽMI SA RÁD POBIJE. ČIM-ČA-RÁRA, ČIM-ČA-RÁ, KTO SA OŇHO POSTARÁ? ČASTO ŽIJE V BLÍZKOSTI ĽUDÍ. JE STÁLY. HNIEZDO MÁVA POSTAVENÉ V DUTINE, PUKLINE BUDOV,STROMOV, V ZÁKLADOCH HNIEZD VEĽKÝCH DRUHOV VTÁKOV - BOCIANOV, DRAVCOV. HNIEZDO JE POSTAVENÉ Z TRÁVY, KORIENKOV, KÚSKOV ŠPAGÁTOV, STARÉHO PAPIERA A LÁTKY. VYSTIEĽA SI HO JEMNOU SRSŤOU, VLNOU A PERÍM.  ŽIVÍ SA DROBNÝM HMYZOM A PAVÚKMI, VÝHONKAMI RASTLÍN A PUKMI KVETOV OVOCNÝCH STROMOV. MÔŽE SA ŽIVIŤ AJ ROZNYMI ODPADKAMI – ZVYŠKAMI POTRAVÍN, KTORÉ NÁJDE V KOŠOCH.

VŠELIČO VIE, NIE JE HLÚPA, ZADRIEME, KEĎ SVITNE DEŇ. SOVA LESNÁ VŠELIČO VIE, NIE JE HLÚPA, MYŠI LOVÍ, STÁLE HÚKA. NOCOU LIETA AKO TIEŇ, ZADRIEME, KEĎ SVITNE DEŇ. STÁLY VTÁK. HNIEZDI V DUTINÁCH STROMOV V OPUSTENÝCH HNIEZDACH VRÁN A DRAVÝCH VTÁKOV, V SKALNATÝCH VÝKLENKOCH, DIERACH, V KOMÍNOCH A KORUNÁCH STROMOV. ŽIVÍ SA NAJMÄ DROBNÝMI HLODAVCAMI (MYŠI, HRABOŠE) DÁŽĎOVKAMI A HMYZOM. V NOCI KORISŤ HĽADÁ PODĽA SLUCHU. ŽIVÍ SA AJ ŽABAMI.

STRAKA OBYČAJNÁ POLETUJE PO LESE, ČO SA LESKNE ODNESIE. KEBY BOLO TREBA, TAK AJ SLNKO Z NEBA. STÁLY VTÁK. HLAVU, HRUĎ A CHRBÁT MÁ ĆIERNU, BRUCHO A RAMENÁ SÚ BIELE. VYDÁVA HLASITÉ ŠKREKY. HNIEZDO STAVIA VYSOKO V KORUNÁCH STROMOV SO STRIEŠKOU Z VETIEV. V ZIME SA ŽIVÍ RASTLINAMI, V LETE ŽIVOČÍCHMI. MLÁĎATÁ KŔMI PAVÚKMI, HÚSENICAMI, NESKÔR CHROBÁKMI, ČERVÍKMI. ŽIVÍ SA AJ HRABOŠMI A ZDOCHLINAMI. V MESTÁCH DO SVOJHO JEDÁLNEHO LÍSTKA PRIDÁVA ODPADKY A ŽIVOČÍCHY, KTORÉ SKAPALI POD KOLESAMI ÁUT.

KAŽDÉHO ZRAJ POZNÁ VTÁKA. PRESVIEDČA NÁS, TAK, TAK, TAK VRANA ČIERNA NA KONÁRI ZRÁNA KRÁKA, KAŽDÉHO ZRAJ POZNÁ VTÁKA. PRESVIEDČA NÁS, TAK, TAK, TAK NAJLEPŠÍ SOM VERU VTÁK. STÁLY VTÁK. JE SPEVAVCOM, ŽIJE V BLÍZKOSTI LESOV, POLÍ A LÚK. JE VŠEŽRAVÁ , ŽIVÍ SA HMYZOM, ČERVÍKMI, RYBAMI, SEMIENKAMI A PLODMY, ALE AJ AJ ZDOCHLINAMI A ODPADKAMI. HNIEZDO SI STAVIA NA VYSOKÝCH STROMOCH. PERIE MÁ ČIERNE S MODRÝM LESKOM.

KUKUČKA OBYČAJNÁ NEZBEDNÁ JE TO MAMIČKA, NESTARÁ SA O VAJÍČKA. LIETA NA BUK Z BUKA, STÁLE KUKÁ, KUKÁ. MÁ DLHÝ CHVOST, ŤAŽKO LIETA. ŽIJE V LESOCH NA STROMOCH. JE SŤAHOVAVÁ. PRICHÁDZA K NÁM KONCOM MARCA A OSTÁVA TU DO SEPTEMBRA. KUKUČKA SA ŽIVÍ CHLPATÝMI HÚSENICAMI. KUKUČKY NESTAVAJÚ HNIEZDA A VAJÍČKA ZNÁŠAJÚ DO CUDZÍCH HNIEZD, KDE SA O MLADÉ NESTARAJÚ. KUKUČKY PATRIA MEDZI CHRÁNENÉ VTÁKY.

PRILETEL K NÁM MALÝ VTÁČIK, SLÁVIK ČERVIENKA PRILETEL K NÁM MALÝ VTÁČIK, ŠIKOVNÝ JE TO SPEVÁČIK. SPIEVA SI A TRILKUJE, NA SAMIČKU POĽUJE. JE SŤAHOVAVÝ, JE TO MALÝ VTÁČIK, SPEVAVEC. ŽIJE V LISTNATÝCH LESOCH. ŽIVÍ SA HMYZOM, LARVAMI, HÚSENICAMI ZRIEDKA AJ PAVÚKMI ALE HLAVNE BOBUĽOVÝMI PLODMI. HNIEZDA SI STAVIA V KRÍKOCH NÍZKO NAD ZEMOU ALEBO PRIAMO NA NEJ , HNIEZDO JE DOBRE UKRYTÉ. PEKNE SPIEVA. JÉ ŤAŽKÉ HO VIDIEŤ.

ZBIERAŤ HRÁŠOK Z POPOLA. HOLUB SKALNÝ HRKÚTA SI HRKÚ, HRKÚ, ŽE MÁ STÁLE SUCHO V KRKU. POPOLUŠKE POMÁHA, ZBIERAŤ HRÁŠOK Z POPOLA. JE TO ZDOMÁCNENÝ VTÁK, NIEKTORÉ DRUHY SÚ VŠAK SŤAHOVAVÉ. JE POTOMKOM HOLUBA SKALNÉHO, KTORÝ SI SVOJE HNIEZDA STAVIA NA SKALÁCH. DIVOŽIJÚCE HOLUBY NÁJDEME V MESTÁCH, ALE CHOVAJÉ SA AJ V DOMOCH (HOLUBNÍKOCH). POTRAVOU SÚ SEMENÁ, V MESTÁCH AJ ZVYŠKY POTRAVY ČLOVEKA. PRIKRMOVANIE, NAJMÄ V HISTORICKÝCH MESTÁCH SA ZAKAZUJE! ICH TRUS NIČÍ PAMIATKY.. ĆASTO PRENÁŠAJÚ CHOROBY.

DOVIDENIA VTÁČKY VYPRACOVALA: MARTINA Ď. ZDROJ OBR.: INTERNET TEXT: ATLAS ŽIVOČÍCHOV, WIKIPÉDIA, ČASOPISY A VLASTNÁ TVORBA