PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI RÓMOV V JEDNOTLIVÝCH HISTORICKÝCH OBDOBIACH Ingrid Slančíková

Rómovia pred osvietenectvom Rómovia boli predovšetkým kováči. Zhotovovali rôzne časti poľnohospodár-skeho náradia, kovania, zbrane. Boli vynikajúci hudobníci, vojaci. Ďalšie remeslá – korytári, štetkári, košíkari, veštci

UKÁŽKA NÁSTROJOV, VÝROBKOV, POMÔCOK Náradie stredovekého kováča Výrobky stredovekého košíkara Amulet cigánskeho veštca

Kováči - charťasi Kováči boli najstarší rómski remeselníci Pracovali posediačky s prekríženými nohami alebo kľačali Dielňa bola prenosná Názvy kováčskych nástrojov sa veľmi nezmenili: kladivo – svirin, kliešte – siľavis, prebíjač – čalavkerdo, dorňikos, sekáč – duršlovo, kropenka – vachtura

DEDINSKÝ KOVÁČ, DRIENOV PRI PREŠOVE, FOTO JOZEF KOLARČÍK-FINTICKÝ, 1934

Obdobie osvietenectva –vláda márie terézie a jozefa II. Rómov po prvý raz nevyháňali z krajiny. Mali sa stať roľníkmi. Bola im pridelená pôda. Museli prijať kresťanské meno, museli začať používať priezvisko.

Cisár jozef ii. Kládol dôraz na školskú dochádzku a výchovu detí Požadoval Realita Kládol dôraz na školskú dochádzku a výchovu detí Vyučenie remeslu Povinná návšteva kostola Rómovia robili v lete pomocné práce na poliach, vo vinohradoch Pomáhali pri pasení dobytka Roztĺkali kameň na cesty Pálili vápno, drevené uhlie Boli hrnčiarmi, vyrábali nepálené tehly

Obdobie 19. storočia Na dnešnom území Slovenska vtedy žilo 35000 Rómov, z toho kočovalo iba 2000. Ostatní žili na jednom mieste. Ženy pomáhali svojim mužom pri hrnčiarskych prácach. Ženy plietli laná, robili kefy z konských vlasov, prasačích štetín. Robili metly z vŕbového prútia, cigánske tkanice. Kočovní Rómovia brúsili nože, drôtovali riad, hrnce, zbierali handry, kožky, kosti, perie. Obchodovali s koňmi.

Rómski hudobníci - lavutara Patrili spolu s kováčmi k najváženejšej skupine Rómov. Výborní rómski muzikanti sa tešili úcte na šľachtických dvoroch, neskôr v kúpeľoch, v mnohých mestách na Slovensku. Známe boli aj kapely – bandy na dedinách, za hru nedostávali veľké peniaze, skôr boli odmeňovaní potravinami, pálenkou a pod.

Medzivojnové obdobie – 1. čsr V roku 1927 boli zavedené „cigánske legitimácie“ – Zákon „O potulných cigánoch“ Vymedzovalo sa miesto na táborenie Určoval sa počet členov kočujúcej skupiny Umožnilo sa odnímanie detí Zasahovalo sa proti Rómom, ktorí žili na jednom mieste V mestách sa vytvorili nové povolania, kde sa Rómovia uplatnili: špeditéri, čističi záchodových žúmp, mestskí šarhovia

Nové remeslá Špeditér – vlastnil koč s koňmi, sťahoval nábytok Ostrobrusič- brúsil nože, nožničky na prenosnej brúske

Kočovní Rómovia Kočovní Rómovia obchodovali s koňmi, čarovali, veštili, vyrábali kotle, vrtáky, venovali sa hrnčiarstvu, drotárstvu, brúsili nože, ženy robili v poľnohospodárstve a žobrali. Boli najlacnejšou pracovnou silou, pracovali za jedlo alebo staré šatstvo.

OBDOBIE 2. SVETOVEJ VOJNY – TZV. SLOVENSKÝ ŠTÁT Obdobie hromadného vyvražďovania Rómov 300000 európskych Rómov zahynulo Iba počas jednej noci 2. 8. 1944 v Osvienčime – Brzezinke 2897 mladých Rómov zavraždených „Svetový deň Rómov“ Všetky občianske práva pre Rómov, Židov prestali existovať v roku 1941 Zakladali sa tzv. .„pracovné útvary“ V pracovných útvaroch boli Rómovia využívaní na najťažšie práce pri stavaní priehrad, železníc, stavbách ciest

Obdobie po roku 1945 Rómovia zo Slovenska boli presídľovaní do vysídlených oblastí Šumavy v Čechách Pracovali v horských pasienkových družstvách, štátnych majetkoch, pri stavbe ciest, rekonštrukcii fabrík 1958 – definitívny zákaz kočovania – brali sa kolesá od vozov – koniec starých remesiel 1965 – likvidácia „cigánskych osád“ – Rómovia do mesta – koniec starých remesiel – práca v továrňach, roľníckych družstvách

Zoznam použitej literatúry www.government.gov.sk/3632/dejiny-romov.php /www.romale.sk – článok „Rómske remeslá a povolania“ Z. Kumanová: Rómske kováčstvo na Slovensku – jeho tradície v obci Dunajská, www.rnl.sk