Dve vrany
Hlavné postavy : vrana Cecília vrana Emília sova Eva
Jedného dňa boli Cecília a Emília opäť v škole. Čo myslíš ? Čo sa budeme učiť dnes ? Neviem, nechajme sa prekvapiť.
Do miestnosti vošla učiteľka sova Eva a začala ich učiť Beaufortovú stupnicu vetra. Túto stupnicu vetra zaviedol anglický námorný dôstojník Francis Beaufort roku 1805. Spočiatku mala pomáhať námorníkom pri určovaní sily vetra podľa viditeľných znakov na mori, neskôr ju adaptoval aj na pevninu.
Každý žiak dostal takúto tabuľku:
Na konci hodiny dospela Emília k záveru: Podľa mňa je škola úplne zbytočná. Načo nám treba vedieť určovať silu vetra ?
Poďme pretekať kto bude prvý pri jazere! Neskôr keď začal víkend, sa Cecília s Emíliou rozhodli, že pôjdu na piknik ku jazeru. Poďme pretekať kto bude prvý pri jazere! Dobrý nápad!
Na začiatku viedla Emília, ale tesne pred koncom ju Cecília predbehla. Aj tak to nebolo spravodlivé. Ja som ťažšia a preto som musela vykonať väčšiu prácu.
Po dlhom lete sa unavili, preto si išli pospať.
Keď sa zobudili, bola všade tma, bolo zamračene a silno fúkalo. O týchto oblakoch sme sa učili. Volajú sa kumulonimbus, ale viac o nich neviem.
Vtom udrel blesk. Ach, už som si spomenula. Kumulonimbus môže byť veľký stovky kilometrov. Často sa v ňom tvoria blesky a niekedy dokonca tornáda.
Aha. Tak sa aspoň skryme pod strom. Nie, keby sme vzlietli, tak by sme sa dostali bližšie k oblakom a mohol by do nás udrieť blesk. Tak odleťme. Aha. Tak sa aspoň skryme pod strom. NIE!!! Keby blesk buchol do stromu, tak by zasiahol aj nás. To som nevedela. Asi som chýbala, keď sme to brali.
No aj keby chceli vzlietnuť, nemohli by, lebo vietor dosahoval rýchlosť až 84 km/h! Zvyšok búrky prečkali na ploche pri jazere. Keď sa vyjasnilo, uvideli krásnu dúhu.
Poučenie: všetko, čo sa raz naučíš, sa ti môže niekedy zísť. koniec
Vyrobil: Lukáš Lopatovský Zdroje: kniha Zem