Čo je atmosféra, čo ju tvorí? Atmosféra je plynový obal Zeme, udržovaný na mieste zemskou gravitáciou. Chráni pozemský život pred nebezpečnou slnečnou a kozmickou radiáciou, udržuje relatívne stálu teplotu Zeme. V dolnej vrstve atmosféry vzniká počasie. 0,04% 0,9% Zloženie atmosféry: Zmes plynných, tekutých a tuhých častíc (vzduch): dusík - 78 % kyslík – 21 % argón – 0,9 % zvyšné plyny – C02, metán, ozón, hélium Okrem plynov sa v atmosfére nachádza aj vodná para, kvapky, ľadové kryštáliky, prach 21% 78% Plynné zloženie atmosféry

Ako vplýva rast nadmorskej výšky na teplotu, tlak a hustotu vzduchu ? Ako delíme atmosféru ? Vertikálne sa delí na vrstvy, tie sa od seba líšia fyzikálnymi vlastnosťami – množstvo kyslíka, teplota, tlak ... TROPOSFÉRA najnižšia a najtenšia časť atmosféry, do výšky cca 11 km (vyššia na rovníku, nižšia na póloch) 90% hmoty atmosféry obsahuje vodné pary a kyslík tvorí sa v nej počasie teplota s rastúcou výškou klesá najvyšší tlak zo všetkých vrstiev tropopauza - hranica troposféry a stratosféry Ako vplýva rast nadmorskej výšky na teplotu, tlak a hustotu vzduchu ?

STRATOSFÉRA vo výške 11 až 50 km (lietajú tu lietadlá) teplota s narastajúcou výškou rastie chýba vodná para jej súčasťou je pre život na Zemi nenahraditeľná vrstva (25-35 km) 3. MEZOSFÉRA 50 až 80 km vznik meteorov (padajúce hviezdy) horením meteoritov preletom cez sféru 4. TERMOSFÉRA až do výšky 1500 km teplota dosahuje viac ako 1000 °C vzniká tu polárna žiara obiehajú v nej umelé družice, raketoplány, ISS 5. EXOSFÉRA až do výšky 35 tisíc km nad zemským povrchom tvorí prechod atmosféry do voľného vesmíru

Meteorologické prvky a počasie Aký je rozdiel medzi podnebím a počasím ? Podnebie je dlhodobý režim počasia (vlastností atmosféry) na určitom území. Počasie je okamžitý stav atmosféry. Určuje sa hodnotami meteorologických prvkov a meteorolo- gickými javmi na danom mieste. Je veľmi premenlivé. Aké meteorologické prvky meriame ? teplota vzduchu atmosférické zrážky smer a rýchlosť vetra tlak vzduchu slnečný svit oblačnosť vlhkosť vzduchu výška snehovej pokrývky ... Viete v akých jednotkách sa tieto prvky merajú ? Čo je to poveternosť ? Poveternosť je približne rovnaký ráz počasia počas niekoľkých dní.

Klíma a klimatotvorné činitele - klíma určitého miesta je podmienená pôsobením tzv. klimatotvorných činiteľov Ktoré činitele sú pre tvorbu podnebia najdôležitejšie ? geografická šírka rozloženie pevnín a oceánov všeobecná cirkulácia v troposfére (vetry) morské prúdy nadmorská výška charakter zemského povrchu (poloha voči pohoriam, orientácia voči svetovým stranám) činnosť človeka Ktoré z činiteľov ovplyvňujú klímu veľkých oblastí (svetadiel, jeho časť...) a ktoré sa prejavujú na menších územiach ?

Vplyv geografickej šírky Čo znázorňuje mapa vľavo ? Priemerné ročné teploty na Zemi Ako závisia priemerné ročné teploty na vzdialenosti od rovníka ? So vzdialenosťou od rovníka smerom k pólom priemerné teploty klesajú. Slnečné žiarenie je hlavným zdrojom procesov prebiehajúcic v atmosfére. Ako sa prejaví rozdiel geograf. šírky na zmenách klímy v rámci SR ? Minimálne. Dĺžka SR v poludníkovom smere je príliš malá. Nevytvára sa pásmovité usporiadanie klímy. Dôležitejšie sú iné faktory (nadmorská výška...) Na mape sveta ročných zrážkových úhrnov zistite, či rozloženie a množstvo zrážok na Zemi, závisí tiež od geografickej šírky. Určitá závislosť existuje (napr rovníkové oblasti majú obvykle vysoké úhrny), ale zrážky sú výrazne ovlivňované tiež ďalšími faktormi. Šírková pásma preto nie sú tak zrejmé, ako u teplôt.

Vplyv vzdialenosti od oceánu mm 180 °C mm 100 40 80 100 30 60 40 80 20 40 30 60 10 20 20 40 10 20 -10 -20 Aj keď nemecký Hamburg a ruský Novosibirsk ležia na miestach s podobnou geografickou šírkou, ich klimadiagramy se výrazne líšia. Hamburg ležiaci blízko pri oceáne má výrazne menšie výkyvy teplôt aj zrážok počas roka (oceán ich zmierňuje). Popíšte hlavné rozdiely v rozložení zrážok a teplôt počas roka. Nájdite obe mestá na mape a pokúste se tieto rozdiely vysvetliť.

Vplyv vzdialenosti od oceánu (2) 1. Porovnajte na mape sveta v školskom atlase rozloženie zrážok a teplôt miest v blízkosti oceánov a lokalít hlboko vo vnútrozemí. Skúste formulovať vzťah medzi vzdialenosťou od oceánu, teplotou a zrážkovými úhrnmi. Zrážkové úhrny so vzdialenosťou od oceánu do vnútrozemia klesajú. Teplotné výkyvy (teplotný gradient) počas roka so vzdialenosťou od oceánu narastajú. 2. Ako sa prejavuje rozdiel v geografickej dĺžke (vzdialenosť od oceánu) v prípade klímy SR medzi jej najzápadnejšou a najvýchodnejšou časťou ? Rozdiely sú rovnako, ako v prípade zmeny geografickej šírky malé. Aj tieto malé rozdiely však spôsobujú, že Východoslovenská nížina má o 20 mrazových dní (110) za rok viac, ako Podunajská nížina (90). Tento rozdiel je spôsobený výraznejším pôsobením kontinentálnej klímy vo východnej časti nášho územia.

Vplyv nadmorskej výšky 1. Skalica a Banská Bystrica ležia v takmer v rovnakej geogr. šírke (48°50´ a 48°44´) a ich vzdialenosť od oceánu sa taktiež príliš nelíši. Napriek tomu je ich podnebie odlišné. Pomocou máp v atlase SR zistite hlavné rozdiely týchto miest v množstve zrážok a v priemernej teplote. Vysvetlite rozdiely ! Rozdiely sú v teplotách a množstve zrážok sú spôsobené rozdielnou nadmorskou výškou – Skalica (180 m n.m.), Banská Bystrica (360 m n.m.) a polohou miest vzhľadom na pohoria. Základný vplyv nadmorskej výšky na podnebie: - s rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota (0,5°C na 100 m) s rastúcou nadmorskou výškou rastie množstvo zrážok viac zrážok spadne na náveternej strane hôr, záveterné sú v zrážkovom tieni 2. Ktoré oblasti sveta alebo Slovenska sa nachádzajú v zrážkovom tieni ?

Zrážkový tieň Pohoria vplývajú na podnebie nielen svojou nadmorskou výškou (klesá teplota a stúpajú zrážky), ale vytvárajú aj bariéru (prekážku) pre oblačnosť - na náveterných stranách pohorí (strana pohoria od ktorej vanú vetry nesúce zrážky) sa oblaky „zachytia“ a vypršia, na záveterných svahoch vzniká tzv. zrážkový tieň – oblasť s nižším množstvom zrážok (extrémne prípady sú púšte za vysokými pohoriami napr. Atacama v Južnej Amerike, na Slovensku je to napr. Oravská a Liptovská kotlina v zrážkovom tieni okolitých pohorí).

Prúdenie vzduchu v atmosfére príčinou pohyby vzduchu sú rozdiely v atmosférickom tlaku (tie vznikajú vznikajú nerovnomerným ohrievaním ovzdušia od zemského povrchu) tlakové rozdiely sa vyrovnávajú prúdením vzduchu z oblasti vyššieho do oblasti nižšieho tlaku vzduchu najväčšie tlakové rozdiely na Zemi – medzi rovníkom a pólmi a medzi oceánmi a kontinentmi neustále prúdenie vzduchu v atmosfére – všeobecná cirkulácia atmosféry Coriolisova sila odchyľuje prúdenie vzduchu na S pologuli napravo a na J naľavo

Prúdenie vzduchu v horúcom pásme okolo rovníka sa vzduch silne ohrieva = vznik výstupných prúdov (teplý vzduch je ľahší stúpa nahor) vytvára sa oblasť ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu (tíšiny – nevýrazné vetry, oblačnosť) horúci vzduch z rovníka sa prúdmi antipasátmi (vo veľkej výške) dostáva do oblasti obratníkov, kde tvoria výraznú oblasť vysokého tlaku vzduchu (typické minimom oblačnosti zrážok = púšte okolo obratníkov) ochladený vzduch sa od poludníkov vracia opäť k rovníku cez vzduchové prúdy pasáty (pri zemskom povrchu) Prúdenie vzduchu v miernom pásme prevládajú západné vetry (aj v SR) prienik teplých prúdov zo subtrópov alebo studených z oblasti pólov Prúdenie vzduchu v studenom pásme studený vzduch podmieňuje vznik oblastí tlakovej výše (minimum zrážok – polárne púšte) prevládajú východné vetry

Vplyv prevládajúceho smeru vetra (2) Niektoré vzdušné prúdy vznikajú v dôsledku nerovnomer ného ohrievania pevnín a oceánov a počas roka menia svoj smer – monzúny. Letný monzún prináša nad indický subkontinent vlhký oceánsky vzduch a s ním tiež veľké množstvo zrážok (v lete je oceán chladnejší ako pevnina). V zimnom období naopak smeruje suchý vzduch z pevniny nad oceán (oceán si dlhšie udržuje teplotu, pevnina ochladená) a prináša relatívne suché počasie. Nájdite na mape Indie vľavo oblasti s najvyššími zrážkovými úhrnmi a porovnajte ich s mapou Indie v atlase. Vysvetlite prečo sú najvyššie zrážky práve tam. Najviac zrážok pripadá na miesta, kde se letnému monzúnu stavajú do cesty horské prekážky Západného Ghátu, resp. Himalájí. Ako sa volá najdaždivejšie miesto na Zemi, ktoré sa nachádza na úpätí Himalájí? Prečo je práve toto miesto zrážkovo rekordné ?

Za najdaždivejšie miesto na Zemi je považované indické mesto Cherrapunji, kde bývajú merané najvyššie ročné i mesačné zrážky na svete. Od augusta 1860 do júna 1861 tu napršalo neuveriteľných 22 987 mm zrážok. Priemerný úhrn zrážok za rok má Cherrapunji 11 777 mm. Rekordné množstvo zrážok kombináciou vlhkého letného monzúnu a pohoria, ktoré ich zachytáva. Ktoré miesto na Zemi je naopak najsuchšie? Má aj na tento rekord vplyv bariérny efekt pohoria ? Púšť Atacama (Chile) – niektoré oblasti majú len 1 mm zrážok za rok, resp. žiadne zrážky. Podnebie je ovplyvnené zrážkovým tieňom a studenými morskými prúdmi.

Najteplejšie a najchladnejšie miesto na Zemi Najvyššia nameraná teplota: El Azizia - Libya 57.8 °C (1922) Death Valley – USA 57.1°C (1913) Najvyššia priemerná teplota: púšť Kalahari – Južná Afrika(43.3 C) Najnižšia nameraná teplota: Vostok – Antarktída (-89,2 C)

Čo je to teplotná inverzia ? Miestne vetry dolinový vietor – prúdi nahor v dolinách za slnečného dňa horský vietor – prúdi nadol v dolinách po ochladení vzduchu v noci fohn – teplý nárazový vietor na záveterných stranách vysokých pohorí (Kaukaz, Alpy) bóra - rýchly padavý studený vietor zo severu prevalený na záveternú stranu pohorí (v Tatrách spôsobil lesnú kalamitu) bríza – vietor od chladnejšieho mora (jazera) na pevninu (cez deň), v noci naopak Čo je to teplotná inverzia ? Nižšie teploty v nižších a vyššie vo vyšších polohách, spôsobené nahromadením ťažkého ochladeného vzduchu v dolinách a kotliných, stečením z okolitých pohorí. Vrstvy vzduchu sú častokrát ohraničené viditeľným pásom oblačnosti (hmloviny). Typické inverzie sú v Podtatranskej a Oravskej kotline, na Horehroní.

Dno kotliny vyplní ťažší chladný vzduch, nad ním je teplejší vzduch = teplotná inverzia

Vplyv morských prúdov Podnebie západnej a severozápadnej Európy výrazne ovplyvňuje teplý Golfský prúd, východné pobrežie Sev.Ameriky je pod vplyvom studeného Labradorského prúdu. Preto je tam podnebie oveľa chladnejšie a suchšie. Na klimatickej mape sveta porovnajte klímu Britských ostrovov s miestami ležiacimi v podobnej geograf. šírke na východnom pobreží Sev. Ameriky. Rozdiely popíšte a pomocou mapy morských prúdov sa ich pokúste vysvetliť !

Vplyv tlakových útvarov Okolo ktorej rovnobežky vznikajú najvýraznejšie oblasti nízkeho tlaku vzduchu (cyklóny) ? Ako v nich prúdi vzduch, akým množstvom zrážok sú charakteristické? Okolo ktorých rovnobežiek sú najvýraznejšie oblasti vysokého tlaku vzduchu (anticyklóny) ? Akým množstvom zrážok sú charakteristické ? Cyklóny sa tvoria okolo rovníka (ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu), kde ľahký, intenzívne zahrievaný vzduch stúpa a vo vyšších polohách sa ochladzuje. Vodné pary sa kondenzujú a dochádza k výrazným zrážkam. Anticyklóny tvoria výrazný pás pozdĺž obratníkov – vzduchové hmoty zbavené vlhkosti tam po presune z rovníka klesnú zahrejú sa a nedochádza ku kondenzácii a zrážkam (oblasť púští a suchého podnebia) – subtropické pásmo vysokého tlaku.

Klimatické pásma sveta Pásmo mienych šírok – striedanie 4 ročných období, striedanie cyklonálnych a anticyklonálnych situácií (rýchla premenlivosť počasia). Pásmo delíme na kontinentálnu, prechodnú a oceánsku časť – od oceánu smerom od vnútrozemia klesajú zrážky ateplotné rozdiely počas roka sa zväčšujú. Subarktické pásmo – chladné, arktický vzduch v zime, vzduch miernych šírok v lete Arktické pásmo - arktický (antarktický) vzduch prevláda po celý rok, Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca nestúpa nad 0 C, málo zrážok (polárne púšte) Subtropické – oproti tropickému väčšie sezónne rozdiely – v lete tropický vzduch s teplým, suchým a jasným počasím, v zime vzduch miernych šírok (chladnejšie a daždivejšie). 3) Tropické – prevláda suchý tropický vzduch s malou oblačnosťou – zemský povrch je intenzívnejšie ožiarený ako v ekvatoriálnom pásme – miesta s max. teplotami . Zrážky minimálne (pod 250mm), púšte. 1) Ekvatoriálne (rovníkové) – stále intenzita slnečného žiarenia, po celý rok vyrovnaný teplotný režim, priemerné mesačné teploty 24-28°. Vysoký výpar spôsobuje vysokú vlhkosť vzduchu, vznik oblačnosti a výdatné zrážky (1000-3000mm), ktoré sú počas roka rovnomerne rozložené 2) Subekvatoriálne (rovníkové monzúny) – sezónne striedanie vlhkej ekvatoriálnej a suchej tropickej vzduchovej hmoty – obdobia dažďov (letný monzún) a obdobia sucha (zimný monzún), teploty sú vysoké a rozložené rovnomerne počas roka

Analyzujte klimatické diagramy rôznych miest, podľa priebehu teploty a množstva zrážok v jednotlivých mesiacoch, zaraďte dané miesta do klimatických pásiem.

HYDROSFÉRA Vodný obal Zeme. 97,5 % vody na Zemi je slanou vodou oceánov a morí – svetový oceán. Zvyšok je sladká voda, z ktorej je väčšina v ľadovcoch (pevninských) Reliéf oceánskeho dna: 1) podmorské okraje pevnín (šelfy) 2) prechodné oblastni (hlbokomorské priekopy) 3) vlastné oceánske dno (oceánske panvy, stredooceánske chrbty)

ŠELF – pomerne rovná plocha, skláňa sa od pobrežia do hĺbky cca 200 m, kde prechádza do pevninského svahu PEVNINSKÝ SVAH PEVNINSKÉ ÚPATIE 3500 – 4500 m hĺbka

Definovať pojmy: ľadovec, snežná čiara, jazero, krasová voda, minerálna voda, termálna voda, artézska voda Vysvetliť: Rozdiel medzi horskými a pevninskými ľadovcami, lokalizovať ich vo svete. Definovať pojmy: astenosféra, litosférické pohyby, magmatizmus, vulkanizmus, magma, láva, kráter, sopečný kužel, opísať sopku, zemetrasenie, epicentrum, hypocentrum, Nazca, zlom San Andreas