-hospodárstvo krajín juhovýchodnej Ázie ÁZIJSKÉ TIGRE -hospodárstvo krajín juhovýchodnej Ázie

Ázijské tigre sa nachádzajú v troch oblastiach: Východná Ázia: Južná Kórea, Hongkong, Taiwan Pevninská časť JV Ázie: Thajsko, Malajzia Ostrovná časť JV Ázie: Indonézia, Filipíny

Predpoklady hospodárskeho rozvoja: Lacná pracovná sila Veľký trh Podpora štátu Zahraničné investície Propagácia v zahraničí

Obdobia vývoja: 50.- 60.roky 20. storočia: rozvoj základných odvetví(textilný, obuvnícky, potravinársky...) Koniec 60.rokov: rozvoj exportných odvetví(elektronika, výroba automobilov a počítačov) 80.- 90.roky: vývoj priemyselných odvetví na základe vlastného výskumu(počítače, telekomunikačná technika, spotrebná elektronika)

Keď sa krajiny vymanili spod nadvlády začali sa ekonomicky rozvíjať Keď sa krajiny vymanili spod nadvlády začali sa ekonomicky rozvíjať. Po celom svete sú známe firmy ako: Daewoo, Samsung či Hyundai. Singapur je piatym najväčším prístavom sveta, Hongkong druhé najväčšie finančné stredisko Ázie, Malajzia a Indonézia vyrábajú najviac mikroprocesorov na svete. Štáty sú ľudnaté a turisticky atraktívne. Kultúra, príroda a pláže Thajska, indonézskeho ostrova Bali a Malajzie priťahujú čoraz viac turistov. Ázijské tigre majú teda priaznivé podmienky na ďalší hospodársky rozvoj.

TAIWAN Rozloha: 36 006 km2 Počet obyvateľov: 21 683 000 Hustota zaľudnenia: 602 obyv./ km2 Štátne zriadenie: republika Členstvo: APEC, WTO Hlavné mesto: Tchaj – pej/ Taipei 2 969 100 obyv. Mena: nový taiwanský dolár (1 dolár = 100 centov) Rasové a národnostné zloženie: Taiwančania (taiwanskí Číňania) 84%, pevninskí Číňania 14%, iní 2%, cca 20 národnostných skupín. Náboženstvo: taoizmus 59%, budhizmus 37% Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 79 rokov. Dojčenská úmrtnosť: 11‰. Analfabeti: 6,7%. Nezamestnanosť: 2,7%. Inflácia: 1.2% HDP na 1 obyv. = 23 400 USD. Hospodársky rast: 6,3% Urbanizácia: 92% - tvorba HDP: služby 55%, priemysel 38%, poľnohosp. 9% - vývoz: elektronika 18%, počítačová technika 12%, textil 12% - odberatelia: USA, Hongkong, Japonsko

Hospodárstvo Prosperujúca krajina jedna z najbohatších ázijských krajín, vyrába a do celého sveta vyváža spotrebnú elektroniku – 10% svetovej produkcie počítačov. Vyrábajú sa tu televízory, kalkulačky, magnetofóny, výpočtová a kancelárska technika, syntetické vlákna a lieky, známe sú výrobky tunajšieho texilného a obuvníckeho priemyslu. Na nerastné suroviny je Taiwan pomerne chudobný. Má menšie zásoby medenej rudy, síry a azbestu. Rozmach priemyselných odvetí (výpočtová technika, elektrotechnika) sa zakladá na lacnej, ale kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Ďalšie dôležité odvetvie je výroba lodí a spracovanie ropy. Dôležitý je export kapitálu. Veľa prostriedkov sa vynakladá na výskum a rozvoj. Taiwan má dobrú obchodnú bilanciu – vývoz prevyšuje dovoz a v  miestnych bankách je uložený významný kapitál- je však diplomaticky izolovaný a nemôže mať zástupcu v OSN.

Kronika vzájomných vzťahov: 7.12.1949Sídlom čínskej vlády sa stal Tchajpej 26.10.1971Čínska ľudová republika je prijatá do OSN, Taiwan vylúčený 15.12.1978USA nadväzuje vzťahy s Čínou a prerušuje styky s Taiwanom apríl 1993Prvé neoficiálne rozhovory medzi Čínou a Taiwanom od 1949 jún 1993Čína dovolila priame obchodné styky s Taiwanom 8.8.1994Čína uznala Taiwanské právne normy 15.11.1994Taiwanský vojaci ostreľovali čínsku väznicu 10.1.1995Taiwan dovolil priame lodné spojenie do Číny 1996/97Medzinárodná izolácia Taiwanu sa prehlbuje 1.7.1997Čína príma Hongkong pod svoju správu, Taiwan, kt. investoval 25 mld.USD vo firmách na pevnine sa ocitol pod hospodárskym tlakom

Južná Kórea Rozloha: 99 313km2 Počet obyvateľov: 46 500 000 Hustota zaľudnenia: 468 obyv./km2 Štátne zriadenie: republika Hlavné mesto: Soul (776 000 obyv.) Mena: won (1 won = 100 chonov) Rasové a národnostné zloženie: Kórejci 99%, iní 1%. Náboženstvo: konfucianizmus 23%, budhizmus 36%, protestantské 23%, rímskokatolícke 5%, šamanstvo 7%, tonhak 3%, iné 3%. Priemerná dĺžka života: muži 61 rokov, ženy 64 rokov. Dojčenská úmrtnosť: 6‰. Analfabeti: 2%. Nezamestnanosť: 7,3%. HDP na 1 obyv. = 17 800 USD. Urbanizácia: 83%

Hospodárstvo Južná Kórea je proamericky orientovaná, zrýchleným hospodárskym rozvojom v 80. rokoch sa zaradila medzi ázijské tigre pretože začali v niektorých odvetviach dravo konkurovať najvyspelejším štátom sveta. Vedúcimi na vývoz orientovaními priemyselními odvetviami sú elektronika, elektrotechnika, výroba lodí, áut- ich vývoz na zahraničné trhy sa značne rozšíril. Medzi prvých desať najväčších priemyselných podnikov patria traja výrobcovia automobilov, a to Daewo, Hyunday a Kia. Najväčším juhokórejským podnikom je elektroniku vyrábajúci Samsung. Najvačšie medzinárodné letisko víta návštevníkov pri Soule. Hlavnú zaťažkávaciu skúšku prežilo určite v roku 1988, keď desaťtisíc športovcov a návštevníkov prichádzali na letné olympijské hry. Aj úspešným usporiadaním športového podujatia Južná Kórea ukázala svetu, že s ňou treba určite rátať ako s vysoko rozvinutou krajinou.

Malajzia Rozloha: 329 733 km2 Počet obyvateľov: 21 80 000 Hustota zaľudnenia: 73 obyv./km2 Štátne zriadenie: federácia štátov; člen spoločenstva Členstvo: APEC, Commonwealth, OSN Hlavné mesto: Kuala Lumpur (1 145 300 obyv.) Mena: malajský ringit Hlava štátu: kráľ Salahudin Andul Aziz šah Alhadž Štátne zriadenie: parlamentná demokratická volená monarchia Rasové a národnostné zloženie: Malajci a iné domorodé národnosti 62%, Číňania 30%, Indovia 8% Náboženstvo: islam – suniti 53%, budhizmus 17%, hinduizmus 7% Priemerná dĺžka života: muži 71 rokov, ženy 76 rokov. Dojčenská úmrtnosť: 11‰. Analfabeti: 16,5%. Nezamestnanosť: 3%. Inflácia: 1,6% HDP na 1obyv. = 9 000 USD. Hospodársky rast: 6,3% Urbanizácia: 57% - tvorba HNP: priemysel 35%, služby 43%, poľnohosp. 17% - vývoz: elektronika 59%, palmový olej 6% - odberatelia: USA, Singapur, Japonsko

Thajsko Rozloha: 514 000 km2 Počet obyv.: 64 265 276 Hustota zaľudnenia: 125,02 obyv./km2 Štátne zriadenie: konštitučná dedičná monarchia Administratívne delenie: 76 provincií Hlavné mesto: Bangkok (Krung Thep), 5 647 800 obyv. Úradný jazyk: thajčina Mena: baht (1 baht = 100 satangov) Nezávislosť: r.1238 – pričom Thajsko nikdy nebolo kolonizované, v r.1997 prijatá nová ústava Predstavitelia: kráľ Ráma IX. PHUMIPHON ADUNYADET (since 9 June 1946) – v zhode s Thajskou ústavou má len reprezentatívnu funkciu, je hlavou thajských budhistov a za jeho vlády sa vystriedalo niekoľko vojenských režimov. Rasové a národnostné zloženie: thajské národnosti – Siam, Shan, Lao (80 %), Číňania (12 %), Malajci (4 %), Khmérovia (3 %), iné (1 %) Náboženstvo: budhizmus (94,8 %), islam (4 %), kresťanské (0,6 %), iné (0,6 %) Priemerná dĺžka života: 69 rokov Dojčenská úmrtnosť: 38 ‰ Analfabeti: 6,2 % Nezamestnanosť: 5 % Inflácia: 11,6% HDP: 7 400 USD/obyv. Hospodársky rast: 8,3% Urbanizácia: 21 % - tvorba HDP: služby 30%, priemysel 41%, poľnohosp. 11% - vývoz: stroje 47%, spracovaný tovar: 28%, potraviny 15% - odberatelia: USA, Japonsko, Singapur

Indonézia Rozloha: 1 919 440 km2 Počet obyv.: 234 893 453 Hustota zaľudnenia: 122,37 obyv./km2 HDP: 3 200 USD na 1 obyv. Štátne zriadenie: prezidentská republika Administratívne delenie: 27 provincií + 2 špeciálne regióny (Aceh* a Yogyakarta*) + 1 oblasť hlavného mesta Jakarty Hlavné mesto: Jakarta, 9 341 400 obyv. Úradný jazyk: bahajská indonéština Mena: rupia (1 rupia = 100 senov) Nezávislosť: 17 August 1945 Prezident: MEGAWATI Sukarnoputri (od 23 Júla 2001) – táto žena zároveň vykonáva aj funkciu predsedu vlády ! Je dcérou prvého prezidenta Indonézie – Ahmeda Sukarna. Otvorene kritizovala korupciu a nedemokratickosť vlády jej predchodcu, prezidenta a vojenského generála Suharteho, ktorý bol už 5-krát prezidentom, čím sa stala veľmi populárnou a obľúbenou političkou. Je volená na 5.roč.volebné obdobie. Rasové a národnostné zloženie: Indonézania (92 %), iné – Číňania, Arabi, Indovia, Pakistanci, Európania (8 %) Náboženstvo: islam (86 %), evanjelické (6,5 %), rímskokatolícke (3,1 %), hinduizmus (1,9 %), budhizmus (1 %)

Filipíny Rozloha: 300 076 km2 Počet obyvateľov: 66 500 000 Štátne zriadenie: pluralitná republika prezidentského typu s dvojkomorovým parlamentom Najväčšie mestá: Manila 2 075 000, Quezon City 1 850 000, Davao 1 025 000, Cebu 720 000 Úradný jazyk: filipino, angličtina Mena: 1 filipínske peso (P) = 100 centavov Náboženská príslušnosť: rímski katolíci 85%, filipínska nezávislá cirkev 6%, moslimovia 4,5%, protestanti 3,5% Štruktúra zamestnanosti: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 20,5%, ťažba 1,5%, priemysel 28%, stavebníctvo 5%, služby 45% HDP: 4 600 USD na 1 obyv.

Hongkong Hongkong je malá, ale hospodársky nesmierne významná britská kolónia na južnom pobreží Činy. Táto liberálna kapitalistická špičkových enkláva a jedno z najvýznamnejších obchodných a finančných centier sveta bola v roku 1997 vrátená komunistickej Číne. Hongkong sprostredkúva obchodné transakcie Číny so svetom z čoho má prirodzene značný osoh

Hlavnou oporou jeho ekonomiky bolo v polovici 90 Hlavnou oporou jeho ekonomiky bolo v polovici 90. rokov a je aj teraz bankovníctvo: 186 bánk a 150 zastúpení zahraničných bánk vykazujú aktíva okolo 1 000 mld. USD ( 6.miesto vo svetovom finančníctve). Jeho burza cenných papierov registruje 500 spoločnosti a jej denné transakcie dosahujú 91 mld. USD. Na trhu zlata zaberá 4.miesto. Hongkong úspešne absolvoval po 2 svetovej vojne dve dôležité etapy rozvoja: najprv etapu industrializácie svojej ekonomiky a potom dvadsať rokov reštrukturalizácie od polovice 70 rokov. Jeho HDP dosiahol priemerný ročný rast 7% a tvorba (HDP) na jedného obyvateľa dosiahla 25 280 USD (13 miesto vo svete).

V zahraničnom obchode dosahuje Hongkong až 364 mld. USD V zahraničnom obchode dosahuje Hongkong až 364 mld. USD. Už v polovici 80. rokov bol Hongkong svetovým vývozcom výrobkov odevného priemyslu, hračiek, hodín, šperkov a niektorých druhov elektronického priemyslu. Do polovice 90. rokov hongkonský podnikatelia presunuli na pevninu 80% priemyselných aktivít našli tam v bezprostrednom susedstve lacné pozemky, lacnú a pracovitú pracovnú silu, rýchle rastúcu infraštruktúru a výhodné preferenčné podmienky. Honkongské kapacity zamestnali 4 milióny pracovníkov. Ich mzdy podstatne znížili úroveň výrobných nákladov exportnej výroby a zvýšili konkurencieschopnosť hongkonského exportu na svetových trhoch.

V čínskom reformnom období (79-95) vzrástol vzájomný obchod Hongkong – Čína 90-krát. Každoročné zisky z hongkonského reexportu s Čínou boli kvantifikované v polovici 90 rokov na 15,4 mld USD. Honkongskí podnikatelia sa stali najväčšími investormi v Číne. Ich priame investície dosiahli v roku 1997 okolo 60% všetkých priamych zahraničných investícií v Číne. Paralelne s tým sa dotvárali vnútorné štruktúry hongkonských podnikov- stavy pracovníkov sa znižovali z 55 zamestnancov na 12. Po presťahovaní svojich výrobných kapacít na pevninu sa vyprofilovali hongkonské podniky s malým počtom pracovníkov ako centrá marketingu, manažmentu, dizajnu, obstarávania materiálov, koordinácie dopravy a poisťovania realizovaných operácií. Čínska strategicko-rozvojová koncepcia reforiem a otvárania sa voči svetu získava návratom Hongkongu a Macaa nové dimenzie a otvára pre obidva tieto unikátne čínske regióny aj nové rozvojové identity so zameraním na plné využitie ich hospodárskych, finančných, informačných a intelektuálnych potenciálov v súlade s potrebami a možnosťami rozvoja v 21. storočí. Pre rozvoj Hongkongu a jeho novým profilom pre 21. storočie sú najdôležitejšie jeho vnútročínske vzťahy so Šanghajom a Pekingom, kde sú koncentrované najmohutnejšie hospodárske a intelektuálne potenciály kontinentálnej Číny. Ekonomiky oboch miest sú vzájomne komplementárne. Peking má najmä bohaté intelektuálne zdroje. Predpokladá sa, že výkony pekinskej Silicon Walley budú vzrastať v budúcej dekáde o 20 % ročne, čo je trojnásobok celoštátnych prognostických hodnôt (plus 7 %). V roku 2010 majú jej výkony dosiahnuť 130 miliárd juanov. Hongkong disponuje bohatými finančnými a informačnými zdrojmi a má aj rozvinutý trh a medzinárodné vzťahy.

koniec