Ľudstvo spoznáva vesmír

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
DRUŽICE ZEMĚ Mgr Iva Lulayová.
Advertisements

ZEMĚ A VESMÍR.
Josef Couf production uvádí: Cesta na Io. Vnější planety Sluneční soustavy.
HISTORIE DOBÝVÁNÍ KOSMU
Vesmír Vznik Vesmíru a Země: 15 miliard – vznik Vesmíru Velkým třeskem
SLUNEČNÍ SOUSTAVA.
Dějiny průzkumu sluneční soustavy
Výzkum Marsu v poslední době.
Rozmach vědy a techniky Kosmický výzkum
Využití multimediálních nástrojů pro rozvoj klíčových kompetencí žáků ZŠ Brodek u Konice reg. č.: CZ.1.07/1.1.04/ Předmět : Fyzika Ročník : 9. Téma.
Pavel Vlček ZŠ Jenišovice VY_32_INOVACE_359
Autor: Mgr. Pavel Šavara
Meziplanetární sondy.
Registrační číslo projektu
Pohyby těles v homogenním tíhovém poli a v centrálním gravitačním poli
HISTORIE DOBÝVÁNÍ VESMÍRU
PLANETA ZEMĚ.
Kosmonautika.
Informační technologie-prezentace
Kozmonautika Ivan Vavrek. Obsah Z histórie dobýjania vesmíru Raketoplány Kozmicke stanice.
Vesmír (Space).
Vypracoval: Jan Trutna Třída: 5.A.  Národní úřad pro letectví a kosmonautiku  Tato vládní agentura vznikla 29. července 1958  Zodpovídá za americký.
Nela Bártová Opava,2010 Březen
Vesmír a hvězdy Vesmír Soubor všech kosmických těles
OBRÁZEK ZNÁZORŇUJE 1.ERUPCE NA SLUNCI 2.VYZAŘOVÁNÍ SVĚTLA 3.MAGNETICKÉ VÝBOJE.
Projekt – Sluneční soustava PLANETA MARS
Sluneční soustava.
Aktivní škola - podpora, zlepšení kvality vzdělávání a výuky na základní škole Tento projekt je spolufinancován Evropským sociálním fondem a státním rozpočtem.
FYZIKÁLNÍ KUFR Téma: Země a vesmír (9. ročník) Zdroj: Wikimedia. Suitcase icon.jpg [online] [cit ]. Dostupný pod licencí Public domain.
Sluneční soustava -Tvoři ji: Slunce, planety, měsíce, planetky, komety, meteoritická tělesa.
Učíme efektívne a moderne – inovácia vyučovacieho procesu
 vesmír  vznik vesmíru  kosmický prostor  vývoj poznání o vesmíru  cesty do vesmíru  kontrolní otázky.
Pohyby těles v homogenním tíhovém poli a v centrálním gravitačním poli
ČÍSLO PROJEKTU: OPVK AUTOR: Mgr. Jana Neugebauerová
VY_52_INOVACE_Z Šablona.
Vesmír → galaxie → sluneční soustava → Země
Číslo projektu CZ.1.07/1.5.00/ Číslo materiálu
LIDÉ VE VESMÍRU Vypracovala: Dominika Lochmanová 6.C.
Tematický celok: Zem, Slnko a hviezdy vo vesmíre
Geografia 5. ročníka Príroda Zeme.
POHYBY UMELÝCH OBEŽNÍC ZEME
Ako si človek zmenšoval svet
Planéta Zem Pohyby Zeme Mesiac
JADROVÁ ENERGIA.
Pluto.
Družice Zeme. Umelé družice
Na ceste ku hviezdam Kamil Žilák, 3.C.
Umelé družice Zeme Martin Bilák 05.A.
Vesmír Názvy "vesmír" ("univerzum") a "kozmos" sa často používajú v rovnakom význame. Pri diferencovanom používaní sa výrazom vesmír označuje súhrn materiálnych.
MODEL METEOROLOGICKÉHO
Meteorologická exkurzia
Slnečná sústava a zaujímavosti o vesmíre
Slnečná sústava Slnko.
Fyzika Jupiter.
Miesta, ktoré by som navštívil v Paríži
Seminár z fyziky.
Fyzika - Astronómia Slnečná sústava.
OBJAVOVANIE VESMÍRU A VYUŽITIE KOZMONAUTIKY
Vytvorili Marek Kotúl a Miroslav Lipničan
Jupiter.
POHYBY ZEME- prečo sa strieda deň a noc
Kočtúchová, Šubová, Dzuriaková, Vyšňan, Račková
PLANÉTY PLANÉTY.
PLANETA PLUTO.
KOZMICKÉ EXPERIMENTY V ROKU 2007
ZEM a MARS.
Slnečná sústava Bibiána Kolláriková 1.G.
MESIAC (základné údaje) stredná vzdialenosť Zem – Mesiac: km
Umělá kosmická tělesa.
A) hvězda B) planeta C) galaxie
Transkript prezentace:

Ľudstvo spoznáva vesmír Dominik Beňo 5.A A

Úvod Ľudstvo začalo skúmať vesmír.V roku 1957 sa všetko začalo vypustením Sputnika 1..Vesmír skúmame pomocou modernej techniky aby sme dokázali prežiť a zlepšiť životné podmienky.Preto sme postavili medzinárodnú vesmírnu stanicu.

Časová os ľudských pokrokov vo vesmíre 1981 Prvý let Americ- kého raketop- lánu 1986 Vesmírna Sta- nica Mir 1962 Prvý Američan vo Vesmíre 1971 Prvá Vesmírna stanica 1965 Prvá Vesmírna prechádzka 2001 MIR zhodená do oceánu 1963 Prvá žena vo vesmíre 1969 Prvý ľudia na mesiaci 1961 Prvý človek vo vesmíre 1983 Prvá Ameri- čanka vo vesmíre 1998 Stavba ISS 1972 Posledná Misia Apollo 2004 Číňan vo vesmíre 2004 Čínsky koz- monaut vo vesmíre

Sputnik 1 Sputnik 1 bola vypustená v roku 1957 a bola ako prvá umelá družica Zeme.Konštruktéri s ňou mali problém lebo bola priveľmi ťažká.Mala strašne veľa prístrojov.Museli ju odľahčiť.Rusi so Sputnikom prebehli Američanov o jeden rok.

Explorer 1 bola prvá Americká družica vyslaná na obežnú dráhu Zeme Explorer 1 bola prvá Americká družica vyslaná na obežnú dráhu Zeme. Nosnou raketou bola Juno I, ktorá bola vyvinutá zo suborbitálnej rakety Jupiter-C. Explorer 1

Jurij Alexejevič Gagarin -bol prvým ruským kozmonautom ktorá sa dostal do vesmíru. *9. marec 1934, Klušino, Smolenská oblasť – † 27. marec 1968 18 km od mesta Kiržač.

Pristátie na mesiaci 20.JÚLA 1969 20:17:40 UTC pristáli ľudia prvykrát na mesiaci.Neil Armstrong a Bus Aldrin. Na lodi Apollo 11.Michael Collins ich istil pri mesiaci.Neil Armstrong povedal:Je to malý krok pre človeka,ale veľký skok pre ľudstvo.

Sondy-Mariner 2 Mariner 2 je americká sonda programu Mariner. Prvou sondou, ktorá preletela okolo Venuše bola ruská Venera 1. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt.

Mariner 2-prístroje Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje: magnetometer uchytený na vrchu stožiaru pod všesmerovou anténou detektor častíc a detektor kozmického žiarenia namontovaný polovičke výšky stožiaru detektor kozmického prachu a spektrometer slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa mikrovlný rádiometer a infračernevý rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometru priemeru 0,48m v dolnej časti stožiaru.

Mariner 4 bola štvrtá americká sonda k Marsu zo série Mariner, ktorá 15. júla 1965 úspešne preletela okolo Marsu a odoslala 22 kvalitných snímok marťanského povrchu. Jej takmer identické dvojča Mariner 3, ktoré malo rovnakú úlohu, zlyhalo hneď po štarte, keď sa nepodarilo odhodiť aerodynamický kryt chrániaci sondu pri prelete atmosférou. Mariner 4

Luna 9 Luna 9 je sovietská sonda a zároveň bola prvá kozmická sonda, ktorá mäkko pristála na Mesiaci. Na povrch dosadla 3. februára 1966 o 19:45:45 stredoeurópskeho času v Oceáne búrok (Oceanus Procellarum). Luna 9 poskytla kvalitné detailné snímky povrchu.

Venera 7 Venera-7 bola sovietska sonda programu Venera, ktorý sa zaoberá výskumom Venuše. Keď pristála na povrchu Venuše, stala sa prvou sondou vyrobenou človekom, ktorá úspešne a zaslala informácie naspäť na Zem.

Pioneer 10 Pioneer 10 bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.

Viking 1 Viking 1 bola americká planetárna sonda z programu Viking určená na prieskum Marsu, ktorá so svojim dvojčaťom Vikingom 2 úspešne pristála (ako prvá) na povrchu Marsu.

Pioneer 11 Pioneer 11 je americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí Slnečnej sústavy. Rotáciou stabilizovaná sonda nesie prístroje na meranie magnetických polí, slnečného vetra, kozmického žiarenia a mikrometeoroidov.

Giotto je kozmická sonda organizácie ESA určená na výskum Halleyho kométy.Štartovala 10. júla 1985, okolo jadra kométy preletela 14. marca 1986 o 00 h 03 min 02 s UTC vo vzdialenosti 605 km pri stretávacej rýchlosti 68,373 km/s. Giotto

Vega 1 Vega 1 je jedna z dvoch sovietskych kozmických sond, ktoré boli určené na výskum planéty Venuša a Halleyovej kométy. Bola vypustená 15. decembra 1984 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane.

Voyager 2 Voyager 2 je medziplanetárna sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún. Pôvodne mala byť súčasťou programu Mariner.

Magellan Magellan bola družica vyslaná za účelom prieskumu k Venuši. Bola to prvá z troch planetárnych sond, ktoré boli vynesené raketoplánom.

NEAR-Shoemaker NEAR Shoemaker bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku Eros a stala sa jeho umelou družicou.

Deep Impact Deep Impact je americká kometárna sonda určená na prieskum kométy 9P/Tempel 1.Pri zražke impaktoru skométou vyvrhol gejzír vyparenej vody a prachových molekúl,ktoré boli vo vnútri kométy celé miliardy rokov.Sonda zatiaľ študovala látku vyvrhnutú zrážkou.

Systém-GPS GPS(globálno polohový systém).Okolo Zeme obieha 24 družíc ktoré vysielajú signál v tvare kružnice s polomerom x km.Na nájdenie jedného prijímača sa musia stretnúť 3 kružnice a kde je priesečník tých kružníc tam sme my.Tento systém sa začal odvíjať od konca70.rokov 20.storočia.

Marsochod-Sojourner Hlavným cieľom tohto vesmírneho programu bolo miesto, diaľkovo ovládané vozidielko na povrchu Marsu. Tento cieľ sa nakoniec stal realitou, kedy kozmická sonda Mars Pathfinder pristála na Marse 4. júla 1997 a nasadené prvý úspešný Mars rover - s názvom "Sojourner" - na povrch.

Marsochod-Spirit Spirit je jedným z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Spirit pristál na Marse 4 januára 2004 o 04:35 UTC. Jeho dvojča Opportunity úspešne pristálo na druhej strane Marsu 25. januára 2004.

Marsochod-Oportunity Opportunity je kozmická sonda, ktorej hlavná časť je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Opportunity pristála na Marse 25. januára 2004 v pristávacom aparáte (landeri).

ISS Je medzinárodná vesmírna stanica.Lieta 390 km nad našimi hlavami.Stavala sa postupne po jednotlivých dieloch.Výstavba sa začala v roku 1998 a pravdepodobe sa výstavba skonči v roku 2010.

ISS Tepelné žiariče Laboratorium Záchranný čln Solárne kolektory

KONIEC +