ATACAMA Dominika Matesková

Je púštna oblasť, nachádzajúca sa na západnom pobreží Južnej Ameriky. Púšť sa tiahne na 1 000 km okolo Pacifiku - od južnej hranice Peru až do severných oblastí Čipe. Miestami zasahuje až 100 km do vnútrozemia až po úpätie Západných Ánd (Cordillera Ocidental) do nadmorských výšok 5 000 metrov. Je to jedno z najsuchších miest na Zemi, v niektorých oblastiach neprší aj celé desaťročia.

KLIMATICKÉ PODMIENKY Atacama, ako väčšina púštnych oblastí, je typická náhlymi teplotnými výkyvmi, ktoré sa v letnom období pohybujú od 0 °C v noci až po +50 °C cez deň. Veľký teplotný gradient urýchľuje intenzívnu eróznu činnosť hornín. Vlhké vetry, ktoré zásobujú východnú časť Južnej Ameriky, nie sú schopné prekonať morfologickú hradbu Ánd, vlaha sem nie je transportovaná ani z oblastí východného Pacifiku, pretože v okolí pobrežia prúdi studený Peruánský oceánský prúd a vplyvom sily zemskej rotácie sa už tak riedke mračná stáčajú späť nad oceán a nie nad pevninu.

TEPLOTNÝ GRADIENT - zmena teploty na určitej vzdialenosti, vyjadrená ako stupeň Celzia/m. V snehovej pokrývke sa merá vždy kolmo od pôdy po povrch snehu. Za „malý“ sa považuje teplotný gradient okolo napr.1 st.C na meter, za „veľký“ sa považuje napr.25 st.C na meter

OSÍDLENIE V oblasti Atacamy žije okolo 1 milióna obyvateľov. Dôvodom je výskyt obrovského množstva nerastných surovín - náleziská železných, medených a iných rúd sa stali významným artiklom tejto nehostinnej oblasti.

Medzi ďalšie dôležité nerastné bohatstvo patria najväčšie náleziská dusičnanu sodného na svete. O jeho vlastníctvo sa viedla aj Pacifická vojna. Počas obdobia najväčšej ťažby pokrývala produkcia z Atacamy až 4/5 svetovej spotreby.

ZAUJÍMAVOSTI Atacama aj napriek týmto extrémom má čo ponúknuť a to v podobe národného parku Los Flamengos , Valle de la Luna či gejzíry El Tatio, ktoré sú jediným gejzírovým poľom v Južnej Amerike a zároveň najvyššie položenými gejzírmi na svete.

V púšti sa nachádza aj Európske južnéobservatórium (ESO), pretože sa v tejto oblasti vyskytuje najväčší počet bezoblačných dní a je ďaleko od ľudských sídiel a tak nič neruší pozorovanie nočnej oblohy.

Niečo o púšťach Púšte pokrývajú takmer tretinu súše na Zemi. Na niektorých miestach vystúpi počas dňa teplota nad 48 °C a sú také suché, že tam živé organizmy môžu len ťažko prežiť. Iné púšte môžu byť chladné: denná teplota počas zimy v púšti Gobi môže klesnúť na – 20 °C.

Vo väčšine púští sa každoročne vyskytuje niekoľko silných dažďov. Púšť Gobi v Ázii leží tisícky kilometrov od mora, takže sa tam nikdy nedostane vlhký vzduch. Iné ležia blízko vysokých pohorí a väčšina vlhkosti pri prechode pohorím spadne ako dážď. Preto sú púšte také suché.

Zaujímavosť je, že v púšti Atacama na západnom pobreží Južnej Ameriky sú miesta, kde nepršalo najmenej 400 rokov. Ale aj v najsuchšej púšti sa hlboko v podzemí nachádza voda. Oáza je miesto, kde je povrch zeme blízko hladiny spodnej vody, ktorá sa tak môže dostať na povrch. Pretože sa v oázach nachádza voda, sú oázy dôležitým miestom pre púštne živočíchy. 

V najteplejšej časti roka vydržia ťavy týždeň bez vody, pretože sa môžu naraz napiť až 50 litrov, aj keď je to slaná voda. Niektoré púštne živočíchy, ako tarbíkomyš nepijú vôbec. Všetku vodu, ktorú potrebujú, získavajú z potravy.

Ako vznikajú púšte? Klesajúci vzduch sa postupne ohrieva a absorbuje vlhko. Tak vznikajú suché oblasti ako Sahara, kde je cez celý rok vysoký tlak vzduchu. Vetry z týchto oblastí fúkajú preč a vysoký tlak vzduchu bráni vlhkým vetrom od oceánov preniknúť až do púšte. 

Ďalší typ púšti vzniká v oblastiach zrážkového tieňa, ktoré sú zakryté horskými hrebeňmi alebo rozsiahlými zemskými pásmi pred mrakmi, prinášajúce vlahu. Tretí typ púšte vzniká neďaleko pobrežia, kde sú vetry ochladzované studeným oceánskym prúdením. Vetry prídu o väčšinu svojej vlahy nad morom, a keď sa dostanú na pevninu, vzduch sa ohrieva a odoberá vlhkosť. 

Vznik a podnebie púští Smerom od rovníka na sever a na juh pokles zrážok. Je tam veľmi teplo, ale chýba vlaha, vejú tam vetry - pasáty - ešte viac vysušujú územia. Na púšťach je veľký rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami.

Obyvateľstvo Púšte sú veľmi riedko zaľudnené. Život sa sústreďuje do oáz, chovatelia dobytka sú kočovníci - nomádi. Tuáregovia obyvatelia púšte majú svoje obydlia vybudované v zemi. 

Cez deň vyše 4O °C,  v noci aj mraz , pre nedostatok vlahy nie je rastlinstvo, ktoré by tepelne ochraňovalo povrch púšte. Povrch púšte tvoria piesok, štrk, kamene, nebezpečné sú piesočné búrky, ktoré vytvárajú pieskové presypy – duny, čím menia vzhľad krajiny. 

Rastlinstvo Rastlinstvo púšte obmedzené zrážkami. Sekulentné rastliny napr. kaktusy, majú hrubé listy, z týchto sa tak rýchlo neoparuje voda. Niektoré rastliny majú namiesto listov tŕne, a majú veľmi dlhé korene.

Zvláštne sú aj semená niektorých púštnych rastlín, pretože dokážu čakať na dážď v zemi aj niekoľko rokov, potom v priebehu niekoľkých dni vyklíčia zakvitnú a zvädnú. V oázach rastú hlavne datľové palmy – datle obživa pre človeka i zvieratá, listy na laná, pokrytie strechy aj palivo, kmeň stavebný materiál. 

Živočíšstvo S podnebím súvisí aj život zvierat na púšti. Sú to viac nočné zvieratá, ktoré sa tak vyhnú vysokým denným teplotám, prípadne sú stavbou tela prispôsobené životu v púští. Typické sú hady, a drobné hlodavce. 

Typické sú hady, a drobné hlodavce. Štrkáč rožkatý , púštna líška, jež ušatý, púštny potkan – veľké uši. Mungovia cicavce žijúce v severnej časti púšte Gobi znášajú aj zimný pokles teploty na – 50 °C. Zviera púšte ťava, široké stupaje brania ťave zabárať sa do piesku, podkožný tuk uložený v hrbe, dlhé mihalnice chránia oči pred pieskom a tiež aj čiastočné zatvorenie nozdier, hustá srsť chráni pred horúcimi lúčmi. 

Pôdy Povrch púšte tvorí piesok, štrk a kamenie, ktoré nepokrýva humus, výnimkou sú oázy. 

Vodstvo Dážď veľmi zriedkavý. V niektorých častiach púšte Atacama nepršalo aj storočie. Po prudkých dažďov sa vytvorili korytá občasných riek - vádí. Na miestach, kde sú studne vznikli oázy - kvitnúce záhrady púšte.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ