Pravda ako hodnota pre 6. ročník ZŠ RÍMSKOKATOLÍCKA CIRKEV TRNAVSKÁ ARCIDIECÉZA Katechetické oddelenie Pravda ako hodnota pre 6. ročník ZŠ Mgr. Peter Drela 2012

Obsah: Kameň ako symbol Ezau a Jakub – dôsledky klamstva Ježiš a hriešnica Ôsme Božie prikázanie Médiá a šírenie pravdy

1. Kameň ako symbol Kameň v živote človeka V kultúre človeka zohral kameň dôležitú úlohu. Pre primitívneho človeka bol kameň nenahraditeľný. Používal ho ako nástroj i zbraň. V predhistorických časoch ľudia verili, že kameň má posvätnú moc. Pre primitívneho človeka nesie v sebe kameň život a plodnosť. Ľudia vztyčovali obrovské balvany (megality) a stavali z nich monumenty rozličného druhu a veľkosti.

Neskoršie začali kamene slúžiť ako základný materiál pri výstavbe obranných stavieb, napr. čínsky múr. Šalamúnov jeruzalemský chrám bol postavený z kameňa, veľkolepé Koloseum v Ríme je postavené z kamenných kvádrov. Prvé písmo človek vyrýval do kamenných tabuliek. Mojžiš dostal od Boha dve kamenné tabule – Desať Božích prikázaní.

Kameň vo Svätom písme Symbol kameňa môžeme nájsť vo Svätom písme na mnohých miestach: Kameň ako symbol Božskej moci – napr. Jakub, ktorý zaspí na kameni a sníva sen o nebeskom rebríku. Z kameňa stavia Bohu oltár a miesto nazýva Bétel – Boží dom, brána do neba (Gn 28, 11 - 19). Kameň ako symbol tvrdosti srdca – „Tuhé ani kameň jeho srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je (Jób 41, 16).

Sväté písmo nazýva Boha kameňom základným, uholným Sväté písmo nazýva Boha kameňom základným, uholným. Kameň uholný sa stáva symbolom Mesiáša. Sväté písmo pomenúva Boha ako Skalu Izraela (Gn 49,25). Dávid spieva Bohu ďakovnú pieseň a nazýva ho svojou skalou, útočišťom (2 Sam 22,2 n). Ježiš nazýva Petra skalou: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18). Apoštol – skala je symbolom neotrasiteľnosti pravej viery, naznačuje vytrvalosť, stálosť. „A tak každý kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale“ (Mt 7,24). Aj v Prvom liste apoštola Petra sa píše o duchovnej stavbe, ktorú tvoria veriaci – živé kamene.

2. Ezau a Jakub – dôsledky klamstva Izák a Rebeka mali dvoch synov- starší Ezau, mladší Jakub. Keď Ezau dorástol stal sa lovcom, bol silný, mal rád divočinu. Jakub bol krotký, tichý a na rozdiel od brata ostával v stane, pásol ovce, bol roľníkom. Stal sa matkiným miláčikom. Jedného dňa sa Ezau vrátil z lovu veľmi hladný a vyčerpaný. Jakub práve pripravoval chutnú šošovicu. Ezau prosil brata aby mu dal z tohto jedla. Jakub súhlasil pod podmienkou získania práva prvorodeného. Izák bol už starý, slepý a nevládny. Vedel, že čoskoro zomrie a preto by rád odovzdal požehnanie svojmu najstaršiemu synovi. Požiadal Ezaua aby mu pripravil chutné jedlo a potom mu dá požehnanie.

Ezau odišiel do stepi uloviť zver, ale Rebeka všetko počula Ezau odišiel do stepi uloviť zver, ale Rebeka všetko počula. Ona mala iné úmysly, chcela podvodom podstrčiť svojho miláčika Jakuba. Rebeka pripravila chutné jedlo a do kozľacích kožiek zabalila Jakubove ruky a holý krk a obliekla mu najkrajšie šaty Ezaua. Jakub vošiel k otcovi a predstavil sa ako Ezau. Jakub takto oklamal svojho slepého a nevládneho otca Izáka, ktorý mu nakoniec udelil požehnanie. Keď sa Ezau vrátil z poľovačky a zistil, že brat ho podviedol veľmi sa nahneval, znenávidel Jakuba a rozhodol sa ho po smrti otca zabiť. Jakub preto musel utiecť k svojmu strýkovi Labanovi, kde slúžil sedem rokov, aby sa mohol oženiť s dcérou svojho strýka Ráchel.

Laban ho však oklamal a dal mu za ženu druhú dcéru Liu Laban ho však oklamal a dal mu za ženu druhú dcéru Liu. Jakub bol teda nútený kvôli Ráchel zostať u strýka ďalších sedem rokov. Takto sa Jakubovi vrátilo jeho klamstvo. Po čase Jakub u Labana zbohatol, ale cítil sa ohrozený strýkom. Ušiel preto aj s rodinou a majetkom do Kanaánu. Prežil tu dvadsať rokov, zažil mnohé ťažkosti a príkoria. Napriek tomu všetkému Boh ho nikdy neopustil. Po dlhých rokoch sa rozhodol vrátiť domov a zmieriť sa so svojim bratom. Jakub pripravil Ezauovi bohatý dar. Bratia sa nakoniec zmierili, odpustili si. Dôsledkom klamstva boli na dlhé roky odlúčení, takisto sa Jakub už nestretol so svojou matkou, ktorá sa nedožila jeho návratu domov.

3. Ježiš a hriešnica Príbeh o Ježišovi a hriešnici (Jn 8,2 – 11) nám hovorí o odsudzovaní (posudzovaní), ale aj o odpustení. Človek niekedy posudzuje a odsudzuje svojich najbližších. Myslí si, že je lepší, hodnotnejší. Každý človek má rovnakú hodnotu. Ježiš v príbehu o cudzoložnici ukázal, že každý človek má šancu na zmenu, možnosť začať nanovo. Keď ľuďmi pohŕdame znižujeme nielen ich dôstojnosť a hodnotu, ale hodnotu každého človeka, teda aj seba. „Moderný“ spôsob posudzovania, pohŕdania a vyvyšovania nazývame šikanovanie.

Niekedy v minulosti používali ľudia rôzne zbrane, aby ublížili človeku Niekedy v minulosti používali ľudia rôzne zbrane, aby ublížili človeku. Dnes možno používame slová ako kamene – ničíme ostatných. Svoje ostré slová „hádžeme“ do tých, ktorí sú nám nesympatickí. Pohadzujeme tvrdé slová všade okolo nich, aby to všetci počuli, aký sú tí druhí. Vypovedané slová majú veľkú moc. Neuvážene vypovedané slovo je ťažko zobrať späť, odčiniť škodu, ktorú naše ústa napáchajú. Také slovo je akoby kameňom, ktorý spôsobuje veľké rany duše. Naše slová sa stávajú kameňmi, keď inými pohŕdame, keď ich odsudzujeme, opovrhujeme. Ježiš nás učí inému pohľadu na človeka. Učí nás pozerať hlbšie, neodsudzovať unáhlene. Som zodpovedný za to čo hovorím. Slovom môžem ublížiť, ale aj „pohladiť“.

4. Ôsme Božie prikázanie „Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu“. Každý človek je povolaný k úprimnosti a pravde v skutkoch aj v reči. Klamať znamená hovoriť, alebo vedome a zámerne konať v rozpore s pravdou. Ten kto klame, podvádza sám seba a klame druhých, ktorí majú právo poznať celú pravdu o nejakej veci. Každé klamstvo je previnením proti spravodlivosti a láske. Klamstvo je formou násilia pretože podkopáva dôveru, na ktorej stavia každé ľudské spoločenstvo.

Ohováranie znamená, že bez vážneho dôvodu odhaľujeme chyby a previnenia človeka osobám, ktoré o nich nevedia. Osočovanie je, keď o inom hovoríme nepravdu, ktorá poškodzuje jeho dobré meno. Ohováranie a osočovanie ničia dobré meno a česť blížneho.

5. Médiá a šírenie pravdy Tvorcovia médií majú zodpovednosť voči svojim divákom, poslucháčom a čitateľom. Mediálne informácie slúžia spoločnému dobru, preto musia mať pravdivý obsah. Pri získavaní pravdivých informácií ako aj pri ich zverejňovaní sa musia rešpektovať mravné zákony, legitímne práva a dôstojnosť človeka.

Spoločenské komunikačné prostriedky majú prispievať k budovaniu spravodlivého, slobodného a solidárneho sveta. V skutočnosti sa však médiá neraz zneužívajú ako zbrane na ideologické trenice alebo s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu sledovanosť sa vzdávajú akýchkoľvek morálnych zásad a stávajú sa prostriedkami, ktoré ľudí zavádzajú a robia ich závislými.

Použitá literatúra: Dobrenková L., PaedDr., Poznávanie pravdy (metodická príručka), KPKC Spišská Nová Ves 2009 Dobrenková L., PaedDr., Poznávanie pravdy (pracovný zošit), KPKC Spišská Nová Ves 2011 YOUCAT – KKC pre mladých, Karmelitánske nakladateľstvo Bratislava 2011