Chránené stavovce na Slovensku Radoslava Lacová 7.B

Ryby Všetky ryby ktoré žijú na našom území sú chránené počas obdobia párenia Medzi celoročne chránené ryby patria Čík európsky Jeseter ruský Kapor sazan Karas zlatistý

JESETER RUSKÝ Jester ruský sa u nás vyskytuje na rieke Dunaj. Zaraďujeme ho medzi všežravce , dravce.Dorastá do dĺžky 80-160 cm maximum sú až 2 metre. Dožíva sa aj 50 rokov. Veľký druh jesetera sa vyskytuje aj na iných riekach Európy ako je Dunaj. V minulosti pravidelne prenikal do dolného toku Moravy.

Kapor sazan Kapor je takmer najrozšírenejšou rybou rôznych bagrovísk, priehrad, ale i niektorých tečúcich vôd, na lov ktorého sa špecializuje najviac rybárov. Jeho kvalitné mäso, ktoré sa dá upraviť rozmanitým spôsobom už od nepamäti lákalo mlsné jazýčky labužníkov. U nás a takmer v celej Európe žijú dva druhy kaprov. Divý kapor - SAZAN, ktorý sa nachádza u nás v Dunaji, tiež v dolných častiach jeho prítokov a jeho vyšľachtená forma rybničný kapor obyčajný.

Obojživelníky Obojživelníky ohrozuje necitlivý vzťah ľudí voči vodným plochám a vysušovanie mokradí. Medzi chránené obojživelníky patria: Ropucha bradavičnatá Rosnička zelená Mlok hrebenatý Ropucha zelená

Ropucha bradavičnatá Obýva lesy, záhrady, polia, lúky a staveniská. Hojná po celom území a neraz sa vyskytuje aj v nadmorských výškach okolo 2000 m. Pári sa zavčas na jar v marci alebo začiatkom apríla. Pre veľkú žravosť, predovšetkým škodlivého hmyzu, je užitočným živočíchom.

Rosnička zelená Obýva :Ukrajinu, Bielorusko, Grécko, Taliansko, Slovensko, Poľsko a Česko, väčšiu časť Nemecka, Francúzko aj Holandsko, nájdeme ju aj na území Pyrenejského polostrova. Dorastá do dĺžky 3–5 cm a výšky 3–4 cm. Rosnička zelená sa živí širokou škálou obvykle živočíšnej potravy. Dospelí sa živia prevažne väčšími bezstavovcami, ktoré nachádzajú na listoch stromov a ktoré často lovia pomocou rýchleho skoku.

Plazy Chránené plazy ohrozuje znečisťovanie a zmeny životného prostredia , lov. Na našom území sú chránené tieto plazy: Užovka stromová Korytnačka močiarna Jašterica zelená Jašterica živorodá

Korytnačka močiarna Korytnačka močiarna, iným názvom aj korytnačka bahenná žije v stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Naše pôvodné populácie korytnačky bahennej boli viazané na Východoslovenskú nížinu a niektoré lokality na južnom Slovensku a Záhorskej nížine. Cena za pokutu jednej korytnačky je 1 327,76 €. Farba korytnačiek bahenných je tmavohnedá až čierna. Samce dorastajú do dĺžky 18 cm a samice až 25 cm. Korytnačka bahenná sa v prírode živí dravým spôsobom.

Jašterica zelená Naša najväčšia a jedna z najkrajších jašteríc. V oblastiach jej výskytu je jašterica zelená pre svoju veľkosť a dravosť dôležitým predátorom. Žije v južnej a juhovýchodnej Európe a v Malej Ázii. V dospelosti dorastá do dĺžky 30-40 cm, čo z nej robí najdlhšiu a najväčšiu jaštericu v strednej Európe. To znamená, že potrebuje aj najväčšie množstvo potravy je teda aj najužitočnejšou jaštericou v SR.

Vtáky Vtáky ohrozujú činnosti ľudí, ktoré im zabraňujú prístupu k potrave alebo úkrytom, napr. rúbanie lesov, nadmerný lov. Na Slovensku poznáme napríklad tieto chránené vtáky: Orol skalný Rybárik riečny Lastovička domová Bocian biely, čierny

OROL SKALNÝ Štatistiky uvádzajú, že v Nemecku je 50 párov v alpskej časti, v Rakúsku sa počet orlov odhaduje na 260 až 360 párov a na Slovensku len 20-25 párov v Tatrách. V ČR sú len 4 jedince prevezené zo Slovenska. Samička dosahuje dĺžku tela 90 – 100 cm, pričom samec je o 10 cm menší. Rozpätie krídel sa u samcov pohybuje medzi 190 – 210 cm, u samičiek 200 – 230 cm. Orol skalný loví zväčša v otvorených krajinách v nízkom lete s využitím rôzneho krytia. Plachtí tesne nad strmými zrázmi a snaží sa svoju korisť náhle prekvapiť. Dokáže uloviť aj mladého kamzíka.

Rybárik riečny Rybárik riečny, iným názvom aj rybárik obyčajný dosahuje dĺžku 16 cm. Rybárik je po väčšinu roka samotársky žijúci a prísne teritoriálny vták. Živí sa predovšetkým menšími rybami, ale v malej miere sa v jeho potrave objavuje aj vodný hmyz a obojživelníky. Hniezdia v norách, ktoré si hĺbia v strmých brehoch vôd, v jednej znáške pritom býva 5 – 7 svetlých vajec. V roku 2011 ho Slovenská ornitologická spoločnosť označila za „vtáka roka“ .

Cicavce Podobne ako vtáky, aj cicavce ohrozujú činnosti ľudí ako napr. používanie chem. Látok v poľnohospodárstve, stavebné činnosti a podobne. Na našom území žije veľa zákonom chránených cicavcov ako: Netopier obyčajný Rys ostrovid Vydra riečna Kamzík vrchovský

Rys ostrovid Na Slovensku sa zachoval v lesoch pohorí Malá Fatra, Veľká Fatra, Tatry, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy, Levočské vrchy. Rys ostrovid dosahuje dĺžku od 80 do 130 cm. Sfarbenie je veľmi variabilné, všeobecne platí, že čím vyššie na sever rys žije, tým má svetlejšiu srsť. Základná farba jeho srsti je sivá so žltkavým až hrdzavým zafarbením. Rys ostrovid sa považuje za sanitára hôr pretože požiera len choré a staré živočíchy. Má dobre vyvinutý zrak a sluch.

KAMZÍK VRCHOVSKÝ Žije v európskych krajinách v strednej nadmorskej výške. Dospelé jedince dorastajú do výšky 75 cm a vážia od 20 do 40 kg. Dožíva sa približne 20 rokov a živí sa najmä bylinami, lišajníkmi. Samice s mláďatami žijú v stáde. Samce sa zvyknú zdržiavať osamote počas celého roka. Ak usmrtíte, alebo inak poraníte kamzíka dostanete pokutu vo výške 4 979 €

Ako chrániť stavovce? Dnes máme na Slovensku uzákonenú ochranu stavovcov a iných živočíchov s cieľom zachovať rozmanitosť prírody. Chránené živočíchy nesmieme Rušiť Chytať Usmrcovať Zraňovať Premiestňovať Veľký význam pre ochranu stavovcov má zachovanie čistoty vody, pôdy a ovzdušia

Ďakujem za pozornosť 