Vojtech Mihálik 1926 – Dolná Streda 2001 - Bratislava básnik prekladateľ publicista politik

Z diela debutoval zbierkou Anjeli Plebejská košeľa Spievajúce srdce Ozbrojená láska Neumriem na slame Erotikon Archimedove kruhy Vzbúrený Jób Tŕpky ... výbery z jeho tvorby vyšli vo vyše dvadsiatich knihách, niektoré vo viacerých reedíciách

Preklady prekladateľskou tvorbou sa zaradil medzi významných slovenských prekladateľov prekladal z antickej, gréckej a rímskej literatúry Sofokles Aristofanes Ovídius z poľskej klasickej i novodobej poézie talianskej, francúzskej a americkej literatúry

Starý album Literárny druh: Literárny žáner: Literárna forma: Téma: ľúbostná lyrika Literárny žáner: lyrická báseň Literárna forma: poézia Téma: rozhovor vnuka a starého otca o živote a o láske Idea: autor jemným a citlivým spôsobom zachytáva prostý okamih ľudského života – starý otec si prezerá album starých fotografií so svojím vnukom formou jednoduchého rozhovoru odkrýva hlboké stopy spomienok v ľudskom srdci, ktoré v ňom zanecháva láska

Umelecké jazykové prostriedky Metafora: ... (stará mať) už na cmiteri býva ... má oči živé od lásky Metonymia: ... žili tieto staré obrázky ... boli tu len na návšteve (... si ľúbil ...) tú, čo skrývaš v stole Epiteton: staré obrázky staré bôle ťažká odpoveď Zdrobnenina: deduško obrázky oslovenia deduško, huncút poukazujú na blízky a citlivý vzťah medzi starým otcom a vnukom

Forma básne dialóg medzi starým otcom a vnukom strofa: verš rým báseň nie je členená na strofy básnik nedodržiava pravidelný rým ani rytmus verš dĺžka veršov je rôzna každý verš je samostatná výpoveď ( ucelená myšlienka - veta) autor používa rôzne druhy viet podľa postoja hovoriaceho – oznamovacie, opytovacie, zvolacie rým nie je pravidelný Báseň nemá pravidelný rým a rytmus, básnik používa voľný verš

počas celej doby „nášho putovania“ na tejto zemi. Nájdeme podobnosť? ... A ozaj žili tieto staré obrázky? Žili, no boli tu len na návšteve... Viem, ktorú z nich si ľúbil, aj ti poviem hneď. Ktorú, ty huncút? Tú, čo skrývaš v stole. ... padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú tie kvety, aj my zvädneme a klenoty hruda kryje: Ale tie hviezdy predsi svietili, a pekný život tie kvety žili, a diamant v hrude nezhnije! Hoci je život človeka na tomto svete obmedzený časom, každý hlboký a úprimný vzťah, bez ohľadu na to, ako dlho trval, nosíme v sebe a chránime ho ako vzácne bohatstvo počas celej doby „nášho putovania“ na tejto zemi.

Ďakujem za pozornosť. Zdroje: Literárna výchova pre 8. ročník ZŠ Internet