Odpad a životné prostredie IX.B

Obsah Odpad Separácia odpadu Vplyv odpadu na životné prostredie Skládky Negatíva skládok odpadov Triedenie odpadov Nebezpečný odpad Prečo recyklovať ???

Veľký problém súčasnosti Odpad Veľký problém súčasnosti Odpad nazývame niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné, nechcené a chceme to odstrániť. Ale to, čo je pre nás odpadom, môže byť niekde inde hodnotný zdroj. Musí byť odstránený podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov. Na Slovensku ľudia vyprodukujú asi 2,5 milióna ton „smetia“ ročne. V Bratislave pripadá na jedného obyvateľa 240 – 270 kg odpadu ročne. Je preto veľmi dôležité, aby sa odpad dal ďalej využiť. Recyklácia - šetrí prírodné zdroje, znižuje spotrebu energie, znižuje znečistenie prostredia, v ktorom žijeme. Prvý zákon o odpadoch bol vydaný v roku 1991 Ministerstvom životného prostredia SR pod číslom 238/1991 Zb.

Separácia odpadu Separácia alebo recyklácia je proces opätovného využitia predtým už použitých materiálov a produktov (napr. recyklácia papiera, farebných a ostatných kovov, skla, plastov a pneumatík,...). Recyklácia zabraňuje mrhaniu zdrojov, redukuje spotrebu surových prírodných materiálov, redukuje množstvo uskladnených odpadov a redukuje spotrebu energie, čím prispieva k redukcii emisií skleníkových plynov oproti použitiu surových materiálov V súčasnosti je na Slovensku do programu recyklácie zapojených veľké množstvo obcí, väčšina miest a viaceré, najmä veľké, organizácie. Vyčlenené stanoviská majú najčastejšie 2 až 4 druhy kontajnerov na separovaný zber odpadov, ktoré sú farebne odlíšené (zelená - sklo, žltá - plasty, modrá - papier). Avšak v súčasnosti sa na Slovensku recykluje len asi 1,2% komunálneho odpadu.

Vplyv odpadu na životné prostredie Skládky odpadov svojim chemickým zložením môžu negatívne vplývať na podložné horniny. Najmä staré neriadené skládky, pri ktorých dochádza k prenikaniu chemických zlúčenín do podložia, môžu meniť jeho chemické a fyzikálne vlastnosti. Výsledkom vzájomných chemických reakcií môžu byť rôzne veľmi nebezpečné zlúčeniny ohrozujúce zdravie človeka. Voda je na každej skládke odpadu významným činiteľom. Voda vytvára prostredie v skládke, rozpúšťa chemické zlúčeniny, zúčastňuje sa chemických procesov vo vnútri skládky, ovplyvňuje biologické procesy a fyzikálne vlastnosti skládky.

Skládky Delíme Neriadené Skládky Riadene skládky

Neriadené Skládky Skládka je výrazným zdrojom poškodzovania nášho životného prostredia. Neriadené skládky vznikli v minulosti ukladaním rôzneho typu odpadu bez rešpektovania ochrany životného prostredia. Tieto skládky sú nevhodne umiestnené, zloženie odpadu uloženého na skládku je často neznáme, na skládku majú voľný prístup živočíchy i ľudia. Neriadené skládky sa stávajú nebezpečnými aj z hľadiska šírenia chorôb, rozmnožovania nepríjemných parazitov a miestom šírenia inváznych druhov rastlín, znečisťujú povrchové i pod povrchové vody, veľmi často sa zapália samovznietením a šíria zapáchajúci dym. Do začiatku 90. rokov boli na Slovensku stovky neriadených skládok komunálneho odpadu, na ktoré bol ukladaný bez zabezpečenia všetok odpad vytvorený v obci. Na takéto skládky sa dostávali nielen odpady z domácností, ale aj odpady zo zdravotníckych zariadení, priemyselných podnikov a rôzny nebezpečný odpad priamo ohrozujúci zdravie obyvateľstva a životné prostredie. Nové zákonné úpravy už v súčasnosti nedovoľujú svojvoľné ukladanie odpadu na neriadené skládky. Tieto skládky sa v súčasnosti označujú ako staré environmentálne záťaže a postupne sa musia odstraňovať. Vzhľadom na nebezpečnosť neriadených skládok sa na Slovensku podrobne mapuje výskyt skládok a sleduje sa ich vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia.

Riadené skládky Otvorené skládky Riadené skládky odpadov predstavujú v súčasnosti „najbezpečnejšie“ zneškodňovanie odpadov, pretože spĺňajú kritériá na ochranu životného prostredia. Prvé riadené skládky odpadov boli založené v Anglicku okolo roku 1920 tak, aby v čo možno najmenšej miere ovplyvňovali okolité životné prostredie. Rozdeľujeme ich na tri kategórie: skládkovania s prekrývaním ekologicky najprijateľnejší. Skládka sa zapĺňa odpadom, ktorý sa postupne zhutňuje pomocou ťažkých mechanizmov a prekrýva v pravidelných intervaloch vrstvou izolačného materiálu, najčastejšie zeminou. skládky s kontrolovaným spaľovaním odpadu Odpad sa vrství do hrúbky cca štyroch metrov, po navrstvení sa zapáli a nechá sa zhorieť jeho horľavá súčasť. Následne sa zvyšný popol utlačí a opätovne sa naváža ďalšia vrstva odpadov. Takýto spôsob likvidácie odpadu je veľmi nevhodný pre životné prostredie Otvorené skládky vyvážaný odpad postupne zhutňuje ťažkými mechanizmami. Skládka nie je prekrývaná izolačnými vrstvami, preto môže dochádzať k znečisteniu podzemných vôd a častému samovznieteniu obsahu skládky.

Negatíva skládok odpadov Únik priesakových vôd : ťažké kovy (Zn, Ni, Pb, Cu, Cd, atď.), syntetické organické zlúčeniny (napr. trichlóretylén, dichlórmetán) Poškodzovanie miestnych druhov zvierat, rastlín :ekologického vzhľadu krajiny. Ekonomické straty : zo skládkovania ( záber krajiny, zníženie estetickej kvality krajiny, zmena kvality životného prostredia v okolí skládky, náklady na vybudovanie a rekultiváciu skládky a pod.) Zdravotné vplyvy : poruchy močového mechúra, pľúc a žalúdka, leukémia a podobne Dopravné náklady :prepravy odpadov a ďalšie vyvolané investičné náklady (poškodzovanie povrchu vozoviek, ovplyvňovanie statického stavu budov na dopravnej trase) Záber pôdy :pri výstavbe a záber priestoru pri ukladaní odpadu (1 tona komunálneho odpadu = 1 m3 priestoru).

Triedenie odpadov Spracovateľom surovín (papierne, sklárne, kovohuty, atď.) sa vďaka druhotným surovinám z triedeného zberu znižujú náklady na výrobu, čo v konečnom dôsledku znamená pre spotrebiteľov lacnejšie výrobky. • Výstavba a prevádzka recyklačných technológií je lacnejšia ako výstavba a prevádzka technológií na zneškodňovanie odpadov (skládky, spaľovne, atď.). • Za zneškodňovanie odpadov je nutné platiť (napr. poplatok za zneškodnenie a poplatok za uloženie odpadov na skládku), ale za triedenie platiť nemusíme. Obce, ale aj občania a firmy si môžu triedením odpadu finančne prilepšiť príjmami za odpredaj druhotných surovín a príjmami z RF.

Nebezpečný odpad Nebezpečný odpad je taký odpad, ktorý svojimi vlastnosťami (najmä toxicitou, infekčnosťou, dráždivosťou, výbušnosťou, horľavosťou, chemickými vlastnosťami, karcinogénnymi (rakovinotvorné), mutagénnymi (spôsobuje mutácie genetickej informácie, prípadne rakovinu) vlastnosťami je alebo môže byť nebezpečný pre zdravie obyvateľstva alebo životné prostredie. Do tejto kategórie patria odpady produkované niektorými priemyselnými odvetviami, rádioaktívny odpad, odpad z bitúnkov, kafilérií, nemocníc a iné Medzi najnebezpečnejšie odpady patria rádioaktívne odpady z jadrových elektrární a z rôznych (civilných aj vojenských) jadrových zariadení. Tieto odpady sú nebezpečné svojimi nepriaznivými vplyvmi rádioaktívneho žiarenia na ľudské zdravie a na zdravie všetkých živých organizmov. Bezpečné zneškodnenie a uloženie vyprodukovaného rádioaktívneho odpadu je celosvetovým problémom a vyžaduje veľmi vysoké finančné náklady.

Prečo recyklovať ??? Recyklovanie odpadu nemá význam len z ekonomického hľadiska, ale aj s ohľadom na životné prostredia K životnému trendu dnešnej rýchlej doby, že venujeme veľkú pozornosť tomu kde a ako výhodne kúpime nový elektrospotrebič, menej sa však  staráme  o tom čo urobíme so starým spotrebičom, ktorý práve doslúžil. V minulosti sme vyhadzovali chladničky, práčky či sporáky do kontajnerov alebo dokonca do lesa či potoka.  Skončili tak niekde v spaľovni alebo len tak pohodené v prírode na čiernej skládke namiesto toho, aby sa recyklovali, teda ekologicky  spracovali.  Až 90%  elektroodpadu sa dá naďalej využívať. Recykláciou získané suroviny sa dajú  použiť na výrobu rôznych ďalších výrobkov. Napríklad 40% z celosvetovej výroby ocele ide z recyklačných liniek. Recykláciou odpadu šetríme naše životné podmienky.

Ďakujeme za pozornosť IX.B Zdroje: www.wikipedia.com www.greenpeace.org www.referáty.sk IX.B