Literatúra ku skúške Milan F. Pospíšil a kolektív: Biológia človeka 1., Univerzita Komenského, Bratislava, 2001, 285 s. Karol Kapeller a Viera Pospíšilová : Embryológia človeka (Učebnica pre lekárske fakulty), Osveta, 2001, 371 s. Prof. MUDr.Radomír Čihák, DrS. : Anatomie 1,2, 3. Avicenum, Zdravotnické nakladatelství, 1987. Peter Mráz a kol. : Anatómia ľudského tela, 2004

Skúška pozostáva 2 otázky - z embryológie 2 otázky - zo sústav (kostrová, svalová, obehová, dýchacia, tráviaca, močová, pohlavná, endokrinná) 1 otázka - zo zmyslovej sústavy 1 otázka - nervová sústava Hodnotenie : 1 otázka 4 body, za 6 otázok maximum 24 bodov

24 - 23 bodov A 22 - 20 bodov B 19 - 17 bodov C 16 - 14 bodov D 13 - 12 bodov E 11 bodov a menej Fx Z každej dvojice otázok , aspoň za jednu najmenej 2 body, ak nie, opakovať blok pri dosiahnutí 12 bodov.

Embryológia človeka vývinom človeka pred narodením, prenatálnym obdobím vývinu. Prenatálny vývin človeka - v maternici (uterus), preto vnútromaternicový alebo intrauterinný vývin (lat. intra – vnútro, uterus – maternica). Prenatálny vývin – začína po oplodnení, končí pôrodom, ľudský plod –> novorodenec.

Postnatálny vývin Po narodení – rast jedinca, vývin sekundárnych pohlavných znakov, schopnosť reprodukcie, starnutie, smrť. Ontogenetický vývin (ontogenesis) – celý vývin jedinca od oplodnenia až do jeho smrti.

Vnútromaternicový vývin v priemere 38 týždňov ( 266 dní ), v gynekológii priemerná dĺžka gravidity 40 týždňov (280 dní alebo 10 lunárnych mesiacov) Intrauterinný vývin rozdeľujeme na 2 obdobia: 1.embryonálny vývin (embryogenesis) – vývin zárodku (embrya) – 1. a 2. lunárny mesiac Blastogenéza – včasný embryonálny vývin : morula, blastocysta, zárodkové listy, - embryo a extraembryonálne súčasti. Včasná organogenéza – primitívne orgány embrya

Fetálny vývin 1.fetálny vývin (fetogenesis) – vývin plodu (fetus) – od začiatku 3. lunárneho mesiaca Organogenéza. Ľudský zárodok , podobajúci sa dospelému človeku sa nazýva – plod - fetus. Vnútromaternicový vývin sa končí pôrodom – fyziologicky 36. – 42. týždeň gravidity.

Organa genitalia masculina tvorba mužských pohlavných buniek od puberty, ich transport, syntetizovanie pohlavných hormónov Organa genitalia masculina interna ( vnútorné pohlavné orgány muža): Testis Epididymis Ductus deferens Vesicula seminalis Prostata

Testis (grécky orchis, semenník) – párová žľaza, uložená v miešku (scrotum). Tvar - elipsovitý, zo strán sploštený. Rozmery – dĺžka 4 – 5cm, šírka 3cm, hmotnosť okolo 25 g. Ľavý väčší a ťažší, asi o 1cm uložený nižšie. Semenník – parenchým, na povrchu tuhá väzivová membrána – tunica albuginea, z nej smerom k zadnému okraju – septula testis, väzivové priehradky, rozdeľujú semenník na lobuli testis (lalôčiky), kuželovitý tvar. Počet lalôčikov – 100 až 250. V lalôčikoch – 3 – 4 tubuli seminiferi contorti testis (stočené semenotvorné kanáliky, dĺžka 70 – 100cm, obsahujú semenotvorný epitel.

Semenotvorný epitel – vlastný spermiogenný epitel (od puberty spermiogenéza- tvorba mužských pohlavných buniek) a podporné Sertoliho bunky (ochrannú a vyživovaciu funkciu). Vmedzerené tkanivo - medzi kanálikmi , po puberte sa objavujú – intersticiálne Leydigove bunky – nepravidelné ovoidné alebo polyedrické, obsahujú enzýmy syntetizujúce testosteron. Pri zadnom okraji – 3-4 stočené semenotvorné kanáliky sa spájajú v tubulus seminifer rectus testis - rete testis – z tejto 10 – 20 ductuli efferentes testis (vývody semenníka), vnárajú sa do hlavy nadsemenníka.

Epididymis (nadsemenník) úzky párový orgán – prebieha pozdĺž zadného okraja testis. Caput epididymidis (hlava nadsemenníka) – horná široká časť Corpus epididymidis (telo nadsemenníka) – prostredná časť, trojuholníkovitého tvaru Cauda epididymidis (chvost nadsemenníka) – prechádza do ductus deferens (semenovod). Povrch – väzivové puzdro – priehradky – lalôčiky – mnohonásobne pozahýbané kanáliky – stočený vývod nadsemenníka (ductus epidydimidis). Bunky nadsemenníka – látky podmieňujúce zrelosť spermií. Dolná časť vývodu nadsemenníka (ductus epidydimidis) – zásobáreň spermií.

Descensus testium - Testis a epididymis , ductus deferens - pôvodne v lumbálnej oblasti brušnej dutiny . Descensus testium – medzi 4. – 7. mesiacom zostupujú nižšie. Zostup do scrota - 7. – 9. mesiac, dokončí sa pred narodením.

Chyby – anomálna poloha Retentio testis – zadržanie semenníka na ceste zostupu, u 10% novorodencov, u 2% chlapcov ešte v puberte, v krajine brušnej, v kajine slabín, pred symfýzou. Viazne spermiogenéza. Ektopia testis – atypické miesto uloženia, u 2%. Navonok od slabinového kanála, pod kožou pohlavného údu. Inversio testis – preklopenie semenníka, dopredu dolu, laterálne.

Ductus deferens – semenovod Vesicula seminalis – semenný mechúrik Prostata – predstojnica

Organa genitalia masculina externa vonkajšie pohlavné orgány muža Penis – pohlavný úd Scrotum – miešok

Mužská pohlavná bunka (spermium, spermatozoid, spermatozoon) – objavená v roku 1677 – L.Hamm, žiak Leeuwenhoeka. Leeuwenhoek pokladal spermie ako čulo sa pohybujúce útvary s chvostíkom za primitívne „zárodky“, ktoré v semene parazitujú. Od neho pochádza starší aj dodnes používaný názov – spermatozoon ( lat. animaculum seminalis – semenné zvieratko).

Spermium hlavička, stredná časť, bičík Dĺžka spermie – 60 µm Hlavička – (dĺžka 4 µm, spredu oválny tvar, zboku hruškovitý ), - jadro so zahusteným chromatínom, genetický materiál otca. Na prednej časti hlavičky – akrozóm s čiapočkou (pokryté 2/3 jadra). Čiapočka - nad jadrom vonkajšiu a vnútornú membránu, medzi nimi enzýmy akrozómu (hyaluronidáza, proteázy, neuraminidáza) – napomáhajú prenikaniu spermie cez obaly sek. oocytu. Celú hlavičku, strednú časť a bičík – pokrýva plazmatická membrána.

Stredná časť spermie (dĺžka 5 µm) – krček a spojovacia časť Krček – proximálny centriol, po obvode –9 pozdĺžnych priečne segmentovaných chord. Spojovacia časť – začiatok distálny centriol, koniec – prstencovitý útvar – anulus. Distálny centriol – bazálnou platničkou osového vlákna. Okolo osového vlákna 9 pozdĺžnych nesegmentovaných chord. Mitochondriálna pošva - závitnicovito Usporiadané mitochondrie obaľujúce osové vlákno. Mitochondrie – pohybové centrum bičíka, premena chemickej energie na kinetickú.

Bičík – pars principalis (hlavná časť), pars terminalis (koncová časť). Osové vlákno – stredom celého bičíka. Pars principalis (45µm) – 9 obvodových hladkých chord a fibrózna pošva obaľujú osové vlákno. Pars terminalis (5µm) – osové vlákno obalené iba plazmatickou membránou. Zdravý muž – v 1 ml ejakulátu – 100 miliónov spermií a rôzne množstvo nezrelých alebo abnormálnych spermií. U zdravého muža výskyt až 10% .

Kapacitácia spermií Spermie odobraté z ejakulátu – nie sú schopné oplodniť vajíčko. Počas transportu cez uterus a tuba uterina – proces, ktorým získajú oplodňovaciu schopnosť - kapacitácia spermií. Tento proces v roku 1951 opísali Austin a Chang. Toto uschopnenie (kapacitácia) – enzymatická interakcia s výlučkami maternice a vajcovodu. Neskôr – aj v laboratórnych podmienkach (in vitro) – kapacitačné faktory (primárne zmeny kapacitácie - v plazmatickej membráne) . Dôsledok kapacitácie – aktivácia a príprava na akrozómovú reakciu.

Akrozómová reakcia Aby spermia mohla vniknúť do vajíčka pri oplodnení – musí v nej prebehnúť akrozómová reakcia – perforácia bunkovej membrány aj vonkajšej akrozómovej membrány  prednej časti akrozómu. Uvoľneniu enzýmov akrozómu – umožňujú prechod spermie cez obaly vajíčka. Oplodňujúca schopnosť spermií : 24 – 48 hodín

Organa genitalia feminina - tvorba ženských pohlavných buniek, syntetizovanie pohlavných hormónov, dochádza v nich k oplodneniu, transportu vývinu zárodku a plodu. Organa genitalia feminina interna: ·     Ovarium ·     Tuba uterina ·     Uterus ·     Vagina

Ovarium (vaječník) párová žľaza, tvar - mandľovitý, uloženie – v malej panve (pelvis minor), v priehlbenine pobrušnice – fossa ovarica, po stranách maternice. Veľkosť, povrch a tvar vaječníka - v závislosti od veku a fázy reprodukčného cyklu. U mladej ženy : dĺžka 3 cm, šírka 1,5 cm, hrúbka 1 cm, hmotnosť 10 g. Povrch – do puberty hladký, neskôr zjazvený. Fixácia – ligamentum suspensorium ovarii – k bočnej stene panvy -  ligamentum proprium ovarii – k maternici -  mesovarium – duplikatúra pobrušnice k lig. latum uteri

Ovarium (vaječník) Stavba – povrch : zárodočný epitel , tunica albuginea – väzivová vrstva stroma ovarii – väzivo: cortex ovarii (kôra) – riedke väzivo, folliculi ovarici ovariálne folikuly obsahujúce zárodočné bunky, medulla ovarii (dreň) – hustejšie väzivo s početnými cievami krvnými i lymfatickými, nervami a snopcami hl. svaloviny .

Tuba uterina (vajíčkovod) párová trubica , dlhá 10 – 15 cm , hrubá 0,5 cm. Smerom k vaječníku - nálevkovite  otvorený (ostium abdominale tubae) do brušnej dutiny . Druhý koniec ústi do maternice (ostium uterinum tubae). Nálevkovite rozšírený koniec – infundibulum tubae uterinae : 10 – 15 fimbriae tubae (prstovité výbežky) – zachytiť vajíčko pri ovulácii. Fixácia - mesosalpinx – pobrušnicový záves, pripojený k hornému okraju  lig. latum uteri Peritoneum (pobrušnica)

Stavba - sliznica pokrytá jednovrstvovým riasinkovým epitelom, kmitá smerom k maternici. Svalová vrstva – hl. svalstvo , vnút. vrstva – cirkulárna vonk. vrstva – pozdĺžna Tela subserosa - riedke väzivo

Uterus (maternica) nepárový, dutý svalový orgán. Poloha – v pelvis minor : medzi - močový mechúr a konečník. Tvar - sploštenej hrušky, zúženou časťou smerom dolu. Ženy, ktoré nerodili : dĺžka 6 – 8 cm, šírka 4 – 5 cm, váži 40 – 50g. Počas gravidity – mnohonásobné zväčšenie , až 1 kg.

Hlavné časti – corpus uteri – telo - kraniálna širšia časť cervix uteri – krčok – užšia kaudálna, valcovitá časť, otvorená do pošvy. isthmus uteri - úžina –zúžený úsek medzi corpus a cervix, dlhý asi 1 cm. Počas pôrodu nie je jeho svalovina aktívna, stavbou sa podobá viac cervixu.

Corpus uteri – fundus uteri – maternicové dno, mierne vyklenuté cornua uteri - rohy, v nich vstupujú vajíčkovody do maternice. Cervix uteri - portio vaginalis – pošvová časť (maternicový čapík) – dolný, konický a zaoblený úsek krčka, vyčnieva do dutiny pošvy. ostium uteri - otvor maternice (vonkajšia maternicová bránka) do pošvy, vrcholu čapíka . Ostium uteri – u žien , ktoré nerodili – kruhovitý tvar, u žien, ktoré rodili štrbinovitý.

Fixácia : poloha maternice udržiavaná 2 spôsobmi: - podporný aparát – svaly panvového dna - závesný aparát – parametrálne väzy Závesný aparát – ligamentum cardinale uteri – od isthmu a cervixu – k bočnej panvovej stene. - ligamentum sacrouterinum - od maternice smerom k os sacrum - ligamentum vesicouterinum – smerom k močovému mechúru - ligamentum pubovesicale - smerom k symfýze - ligamentum teres uteri - od rohov maternice laterálne, slabinovým kanálom, končí v labia majora.

Stavba maternice 4 vrstvy: 1. endometrium – sliznica 2.      myometrium - svalovina 3.      perimetrium - primaterničné väzivo 4. peritoneum - pobrušnica

Cavum uteri – vystlané sliznicou – s vysokým riasinkovým epitelom, riasinky kmitajú smerom k ostium uteri. Endometrium (sliznica) - 2 vrstvy : pars basalis pars functionalis (podlieha zmenám) Myometrium (svalová vrstva) – hladké svaly, usporiadané do 3 vrstiev : vnútorná – longitudinálna stredná – špirálovite a cirkulárne povrchová - longitudinálne

Fyziologická poloha maternice – anteversio (preklopenie anteflektovanej maternice- telo maternice je naklonené dopredu, cervix dozadu) et anteflexio uteri (ohnutie maternice dopredu). Vplyvom anteverzie zviera uterus s vaginou uhol 70º - 100º.

Pre polohu a upevnenie vnút. ženských pohl Pre polohu a upevnenie vnút. ženských pohl. orgánov- význam ligamentum latum uteri - široký väz maternice, riasa frontálne postavená uprostred malej panve. Uprostred – uterus, po jej stranách k hor. okraju tuba uterina, k zadnej ploche svojim závesom ovarium.

Organa genitalia feminine externa (pudendum femininum) ·     Labia majora pudendi ·     Labia minora pudendi ·     Vestuibulum vaginae ·     Clitoris ·     Mons pubis ·     Bulbus vestibuli ·     Glandula vestibularis

Ovulum (vajíčko ) Ženská pohlavná bunka Veľkosť: 150 µm, najväčšia bunka ľudského tela 17. storočie – za vajíčko - guľovité, mechúrikovité útvary vo vaječníku - folliculi ovarii. Vajíčko – objavené až v roku 1827 - Karl Ernest von Baer

Ľudské vajíčko – podľa množstva žĺtka – oligolecitálne - podľa rozdelenia žĺtka – izolecitálne - spôsob brázdovania - totálne - veľkosť blastomér - ekválne

Žĺtok – výživa po oplodnení – proteíny, sacharidy a lipidy. Objemná cytoplazma (ooplazma) – veľké množstvo RNA a proteinov- syntetizované v období dozrievania oocytu. Plazmaléma – bunková membrána V periférnych oblastiach cytoplazmy a pod plazmalémou – zrniečka – kortikálne granuly – (význam pri oplodnení - kortikálna reakcia) – monospermatický typ oplodnenia. Zona pellucida – sekundárny obal vajíčka – na jej tvorbe oocyt i folikulové bunky.

Jadro vajíčka – guľovité, najčastejšie  vysunuté excentricky. Po ovulácii – sekundárny oocyt (nezrelé vajíčkov) spolu s folik. tekutinou uvoľnené, vajíčko obaľuje zona pellucida a folikulové bunky cumulus oophorus. Za normálnych okolností – zachytené fimbriami tuba uterina. Transport vajíčka vo vajíčkovode - pohybmi vajíčkovodovej svaloviny, riasinkového epitelu – do ampulárnej časti – tu oplodnenie. Prítomnosť folikulových buniek - pri oplodnení nevyhnutnprodukujú látky , ktoré sa uplatňujú pri oplodnení) – neskôr ich uvoľňovanie. Pred oplodnením – vajíčko nezrelé (sekundárny oocyt) – nemá ukončené 2. meiotické delenie, ktoré sa ukončí iba po oplodnení. Medzi povrchom vajíčka , bunkovou membránou a zona pellucida je tzv. perivitelinný priestor - kde sa ukladajú pólové telieska.

Ovulum – oplodňujúca schopnosť – 24 hodín. Kortikálna reakcia – uvoľnenie kortikálnych granúl cez bunkovú membránu do perivitelinného priestoru . Dôsledok kortikálnej reakcie – blok zona pellucida (zmena chemickej vlastnosti zona pellucida – stane sa rezistentnou pre spermie).

Reprodukčný cyklus ženy periodicky v mesačných cykloch sa opakujúce procesy - dozrievanie vajíčok a folikulov v ováriu, zmeny sliznice maternice. Cyklické zmeny prebiehajúce v ováriách - ovariálny cyklus, v maternici - uterinný cyklus Reprodukčný cyklus ženy - v puberte, okolo 13. roka veku dievčat, menštruáciou. Obdobie pohlavnej aktivity ženy - menarché. Dozrievanie vajíčka aj menštruácia - každý lunárny mesiac /každých 28 dní/. Oba tieto procesy - pod regulačným vplyvom hormónov hypofýzy.

Hormonálna činnosť hypofýzy aj pohlavných žliaz - pod kontrolou nervovej sústavy. Pravidelný priebeh reprodukčného cyklu ženy postupne ustáva okolo 45. až 50. roku - obdobie prechodu - klimaktérium. Obdobie života ženy – zastavenie reprodukčného cyklu - menopauza.

OVARIÁLNY CYKLUS Začína - vývinom a rastom folikulov až po zrelý Graafov folikul s primárnym oocytom, prasknutie Graafovho folikulu - vyplavenie sekundárneho oocytu - tzv. ovulácia a končí vytvorením žltého telieska /corpus luteum/. zahŕňa tri fázy : l. predovulačnú alebo folikulovú fázu, 2.ovuláciu, 3.poovulačnú alebo luteínovú fázu.

Folikulová fáza rast a dozrievanie folikulov. Zrelý Graafov folikul – cumulus oophorus - s primárnym oocytom, cavum folliculi - liquor folliculi, membrána granulosa, obal folikula - theca folliculi - väzivo, cievy a tékové bunky vylučujúce hormóny -estrogény.

Ovulácia medzi 14. až 16. dňom cyklu. Zväčšovanie folikula, vyklenutie nad povrch ovária- stigma ovarii. Prasknutie stenčenej steny folikula -vyplavenie cumulus oophorus so sekundárnym oocytom.

Luteínová fáza vytvorenie žltého telieska- corpus luteum. Z roztrhnutých cievok theca folliculi - krvný výron do dutiny prasknutého folikula. Tento útvar -corpus haemorhagicum. Krv koaguluje a do krvného koagula vrastajú väzivové elementy téky a bunky membrána granulosa. V cytoplazme folikulových buniek – hromadienie tukových kvapôčok a žltý pigment - luteín. Podľa neho - premenené granulové bunky - luteínové bunky. Tieto vylučujú hormón - progesterón.

Medzi luteínové bunky vrastajú tékové bunky vylučujúce estrogény Medzi luteínové bunky vrastajú tékové bunky vylučujúce estrogény. Nakoniec sa vytvorí dobre vaskularizovaný orgán - tzv. žlté teliesko - corpus luteum menstruationis / stavba a funkcia endokrinnej žľazy/. Žlté teliesko funguje iba dočasne, ak nenastane oplodnenie vzniká a zaniká každých 28 dní. O 10 dní dosiahne veľkosť 1-2 cm v priemere.- potom degeneruje- belavá jazva-corpus albicans.

V prípade oplodnenia a gravidity žlté teliesko nedegeneruje - rastie až dosiahne veľkosť takmer polovice ovária. Hormonálnou činnosťou brzdí v priebehu gravidity vývoj folikulov a vajíčok v ováriu - corpus luteum graviditatis. Od 4. mesiaca - funkciu žltého telieska placenta.

UTERINNÝ CYKLUS morfologicko-funkčné zmeny sliznice maternice, opakujúce sa v priemerne 28- dňových intervaloch. hormonálna regulácia hormónmi ovária, v závislosti od dozrievania folikulov /estrogény/ a vzniku žltého telieska /progesterón/.

Sliznica maternice /endometrium/ - povrch -jednovrstvový cylindrický epitel s riasinkami Zóna functionalis - výrazné zmeny : povrchovejšia časť - pars compacta – ústia žliaz a väzivové bunky stredná časť sliznice - pars spongiosa – hubovitá konzistencia Spodná časť sliznice -zóna basalis . Každej fáze uterinného cyklu - zodpovedá určité obdobie ovariálneho cyklu.

1. Regeneračná fáza - pokrytie obnaženej bazálnej vrstvy sliznice regenerovaným epitelom. l deň. 2.  Proliferačná fáza /predovulačná, folikulová/ - obnova zóny functionalis. Je pod vplyvom estrogénov. Trvá asi 10 dní. 3. Sekrečná fáza (poovulačná, luteálna) - sekrécia uterinných žliazok, sa najskôr predlžujú, skrutkovito stáčajú, produkujú hlienovitý sekrét. Endometrium kypré, dobre prekrvené, presiaknuté tekutinou / hrubé 6-7 mm /. Sliznica/ pripravená na prijatie embrya. 14 dní.

4. Menštruačná fáza /ischemická, deskvamačná/ - sliznica ischemická, nedokrvená /z dôvodu kontrakcie ciev/. Degenerácia zóny functionalis. Uvoľnenie ciev - praskanie ich stien - vylievanie krvi do väziva. Odlupovanie sliznice presiaknutej krvou a sekrétom. 3-5 dní.