Centrum národného a kultúrneho života v druhej polovici 19.st MARTIN Centrum národného a kultúrneho života v druhej polovici 19.st Ponechalová 2.D

EXKURZIA V otróbri 2010 sme sa my, trieda 2.D spolu s profesorkami vybrali na exkurziu do neďalekého Martina, do mesta s bohatou históriou a zaujímavými pamiatkami. Prechádzali sme Národným cintorínom kde sme mohli vidieť hroby známych osobností, zastavili sme sa na Memorandovom námestím a v budove Slov. národného múzea.

Martin Historické a kultúrne centrum Turca sa rozprestiera v severnej časti Turčianskej kotliny obkolesené vrchmi Malej a Veľkej Fatry. Archeologické nálezy dokumentujú stopy osídlenia na území dnešného Martina už 2 600 rokov pred naším letopočtom. Neskôr sa na tomto území usadili Slovania, o čom svedčí mohyla v Priekope. V povedomí verejnosti je mesto Martin od polovice 19. storočia známe predovšetkým ako centrum národného a kultúrneho života Slovákov.

Kultúrne pamiatky mesta Dve budovy Matice Slovenskej v centre mesta Budova Tatra banky (deklarácia slovenského národa) Budova Mestskej sporiteľne (1936) Turčianska galéria Evanjelický kostol Národný cintorín

Minulosť Národného cintorína Medzi najnavštevovanejšie miesta Martina patrí už tradične popri Matici Slovenskej a Slovenskom národnom múzeu aj Národný cintorín. Svoje pomenovanie nedostal úradným aktom. Od pohrebu Karola Kuzmányho v roku 1866 ho naši predkovia postupne začali takto vnímať, po roku 1918 i označovať a jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967 len zakotvilo stav jestvujúci vo vedomí spoločnosti.

V 19. storočí prišli do centra národného života mnohí spisovatelia, redaktori, právnici, ale i vedci, hospodárski predstavitelia či umelci, ktorí budovali Maticu Slovenskú, Živenu, Muzeálnu slovenskú spoločnosť a aj ďalšie národné spolky, peňažné ústavy a priemyselné podniky. Pravda, na ich rozvíjaní sa významne podieľali aj martinskí mešťania. Väčšina z týchto osobností skončila svoju životnú púť práve na Národnom cintoríne. Kuzmányho nasledovali Janko Kalinčiak, Viliam Pauliny – Tóth, Mikuláš Štefan Ferienčík a už v roku 1928 sem zo Záhrebu previezli telesné pozostatky Martina Kukučína, v roku 1940 zo Zlatých Moraviec telesné pozostatky Janka Kráľa a neskôr z Bratislavy aj telesné pozostatky Janka Jesenského.

Slovenské národné múzeum patrí k najstarším a najväčším zložkám súčasného Slovenského národného múzea. Od svojho vzniku (1893) budovalo zbierky vlastivedného charakteru dokumentujúce históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí. V súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnych artefaktov. V roku 1961 po zlúčení so Slovenským múzeom v Bratislave sa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom. K 1. aprílu 2004 bolo zlúčené s Múzeom Andreja Kmeťa do spoločného organizačného útvaru Slovenské národné múzeum v Martine.

Matica Slovenska celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Je konzervačnou i depozitnou knižnicou, prednostne uchováva slovenské dokumenty a dokumenty týkajúce sa Slovenska. Spravuje a ochraňuje historický knižný fond, je národným pracoviskom pre oblasť reštaurovania, konzervovania, ochranného kopírovania a digitalizácie knižných dokumentov, spravuje súborný katalóg monografii knižníc a koordinuje jeho tvorbu.

Bola založená v roku 1863

Sídla Matice slovenskej 1.BUDOVA Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875. Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m2. Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Budova je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj sochaS.H.. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálne umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea.

2.BUDOVA Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 - 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m2. Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele.

3.BUDOVA Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 - 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2. budove.

Pamätná tabuľa na 1.budove MS

Vypracovanie otázok z exkurzie 1. Janko Kráľ- romantizmus Vladimír Roy- symbolizmus, impresionizmus Ján Smrek- lit .tvorba 20.storočia Martin Kukučín- realizmus Štefan Krčméry- kritický realizmus, symbolizmus

2. Milan Hodža-SNS Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Miloš Štefanovič-jeden z iniciátorov a vedúcich činiteľov aliančnej spolupráce Slovákov, Srbov a Rumunov v Uhorsku v boji za národné práva a proti maďarizácii verejného života. Matúš Dula- slovenská národná a roľnícka strana

3. 4. 5. Koloman Tisza Štefan Moyzes Hana Meličková Naďa Hejná Karol Plicka- hrom znázorňuje šošovku fotoaparátu. Maša Haľamová Andrej Kmeť- otvorená kniha

ZDROJE http://www.rajecke-teplice.com/Martin/index.php http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%BD_cintor%C3%ADn_v_Martine http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_%C4%BEud%C3%AD_pochovan%C3%BDch_na_N%C3%A1rodnom_cintor%C3%ADne_v_Martine http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Kr%C4%8Dm%C3%A9ry http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=snmt Atď..

Ďakujem za pozornosť..!