Slovenský realizmus

Spoločensko-historické pomery R. 1874 – na príkaz vlády zrušené všetky tri gymnáziá , až do 1918 neexistovala jediná slovenská stredná škola, v nasledujúcom roku zrušená aj Matica slovenská Narastá sociálna bieda v dôsledku nových zákonov 1882 založený spolok Detvan študentmi v Prahe, ktorý organizoval vzdelávacie a kultúrne podujatia, podnecoval záujem o spoločenské dianie Už od 60.rokov – kultúrne centrum Martin (kníhtlačiareň, spolok Živena) 1872- slovenská ochotnícka scéna- Spevokol 1895- Slovenská muzeálna spoločnosť, prvý predseda A. Kmeť Postavený Národný dom Časopis Hlas- okolo neho skupina dejateľov –hlasisti: Vavro Šrobár a Pavol Blaho Obnovená činnosť Slovenských pohľadov Časopis Orol

Literatúra v realizme Vývoj za Európou oneskorený cca o 50 rokov, nadväzuje na európsky realizmus, no uprednostňuje národnú tematiku, a teda sa má brániť zahraničným vplyvom (naturalizmus ako neprijateľný), má zostať svojská, nadväzuje na národnú tradíciu romantikov (štúrovci), nezavrhujú ani Kollára Realisti udržia odkaz predchádzajúcich generácií 1879/80- Svetozár Hurban Vajanský vydáva zbierku Tatry a more, Kritické listy- S.H.Vajanský a J. Škultéty- ako má vyzerať literatúra a ako sa má vyvíjať

Prvá vlna slovenského realizmu Predstavitelia: S.H.Vajanský, P.O.Hviezdoslav, T. Vansová, E.M.Šoltésová, M. Kukučín Spájajú prvky romantizmu a ideály realizmu- protikladné spojenie Naďalej zostáva národná problematika V lyrike: sylabo-tonický veršový systém, lyrické a lyricko-epické cykly V próze: krátke útvary- poviedka, novela, črta Dej do súdobého prostredia, používajú hovorový jazyk, propagácia slovenčiny Pohľad na skutočnosť je vonkajší, bez prieniku do hĺbky, len opisujú daný stav spoločnosti, veria v neskazenosť slovenského ľudu, zhovievavosť voči problémom (alkoholizmus), bez tabuizovaných tém Na okraji stojí dráma

Svetozár Hurban Vajanský (1847-1916) Syn Jozefa Miloslava Hurbana, vyštudoval právo v Bratislave a Pešti, pracoval ako advokát, r.1878 sa ako vojak rakúsko-uhorskej armády zúčastnil na okupácii Bosny a Hercegoviny, po návrate končí s advokátskou praxou a usadil sa v Martine, rediguje Národné noviny a Slovenské pohľady Zb. Tatry a more- básnická zbierka v 7 častiach, vzťah jednotlivca a národa, úsilie o národné sebavedomie Prózy: Letiace tiene (novela- úpadok zemianstva, záchrana v jeho spojení so slovenskou inteligenciou, pričom ostane verné tradíciám), Suchá ratolesť (román)

Pavol Országh Hviezdoslav (1849-1921) Nar. vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine, stredná škola v Miškovci a Kežmarku, naučil sa po maďarsky a prejavil básnický talent, niekedy okrem maďarčiny využíval aj nemčinu V tomto období ho profesor Adolf Medzi-hradský zoznámil s poéziou A.Sládkoviča- to spôsobilo jeho návrat k slovenčine vo veršoch 1868- zb. Básnické prviesienky Jozefa Zbranského Počas štúdia v Prešove sa zoznámil s Kolomanom Banšellom a spolu vydávajú almanach Napred, zbierka literárnych prác vtedajšej mladej generácie- túžba po slobode a láske Po zložení advokátskej skúšky žil dlhú dobu v Námestove, neskôr v Dolnom Kubíne, kde sa naplno venoval literárnej tvorbe

Tvorba P.O. Hviezdoslav Lyrika: Sonety (21 zneliek-sonetov); Letorosty; Žalmy a hymny (konfrontuje svoje predstavy o živote so skutočným stavom sveta, chce ho zmeniť pomocou pravdy, krásy a dobra, pociťuje bezvýslednosť vlastného úsilia poznať tajomné cesty osudu Prechádzky jarom, Prechádzky letom- prírodná lyrika s úvahovými prvkami, lyrický subjekt vedie dialóg s kvetom, stromom, vtáčaťom, príroda vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva Prechádzky jarom-osobnejší ráz (starnúci básnik, mladá príroda v kontraste); v Prechádzkach letom pokojnejší, človek ako organická súčasť prírody Stesky, Dozvuky Krvavé sonety- skladba zo sonetov, reakcia na pošliapanú ľudskosť v I.sv.vojne

Tvorba P.O.Hviezdoslav Epika: Hájnikova žena- lyricko-epická skladba na kontraste ľud-šľachta, svet kaštieľov verzus svet chalúp Úvod aj záver oslavuje prírodu, hory: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“ ako súčasť deja, niekedy akoby predznamenáva priebeh udalosti Súčasťou skladby sú básnikove reflexie a piesňové zložky V postave Artuša Villániho-demoralizovaná nižšia šľachta (zemania) Autor vytvoril paralelu medzi lovom jeleňa a Artušovým lovom na Hanku v horárni Na príbehu lásky Miška Čajku a jeho ženy Hanky-morálna sila, česť, statočnosť obyčajného ľudu, obe postavy sú vykreslené ako realistické charaktery, ktoré majú bohatý vnútorný svet a vyvíjajú sa. http://zlatyfond.sme.sk/dielo/18/Hviezdoslav_Hajnikova-zena/1 Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský Dráma: Herodes a Herodias

Hájnikova žena Expozícia- oboznámenie s prostredím a hlavnými postavami, s hájovňou ukrytou v lese pred drzými pohľadmi, stojí tam ako pevný hrad, ktorý chráni sama príroda. Po smrti starého Čajku žiada jeho syn Miško u starého grófa Villániho o službu hájnika, ten mu vyhovie, nakoľko mu starý Čajka pred rokmi zachránil život a tak sa cíti dlžný. Miško požiada o ruku Hanku (jej rodičia sú proti sobášu) a spolu žijú v hájovni. Kolízia- Čajkovci sa vyberú do kostola, Hanku si všimne mladý gróf Artuš Villáni. Miško sa Hanka si vyznávajú lásku v ľúbostnej piesni. Artuš v lese prekvapí Hanku, ona sa bráni a pociťuje strach a predtuchu. Konflikt narastá, Artuš sa dobýja do hájovne, no Hanka sa zamkne, večer Miškovi neprezradí, čo sa stalo.

Hájnikova žena Kríza- zrážka medzi hlavnými postavami (9.spev), poľovačka na jelene, počas ktorej Artuš najprv poníži Miška, potom sa odpojí od skupiny a vyberie sa do hájovne, napadne Hanku a tá ho v sebaobrane zabije, Miško tuší niečo zlé, pribehne domov a zaprisahá Hanku, aby nič neprezradila, sám na seba berie vinu Peripetia- Miško čaká vo väzení na sú, Hanka žije u rodičov, ktorí jej vyčitajú vinu za vlastný osud, ona to neunesie a pmiatne sa, otec ju vyháňa z domu, matka od žiaľu umiera. Hanka sa túla, príde na súd a vypovie celú pravdu Oboch Čajkovcov oslobodia. Katastrofa- život s pomätenou Hankou je ťažký, počas búrky voda odnesie most, Miško zachráni starému Villánimu život a ten im obom odpúšťa. Hanka sa uzdravuje, v závere opatruje v náručí dieťa az práce prichádza unavený Miško, ktorý sa teší na ženu a synčeka Janka.

Druhá vlna realizmu Kritický realizmus Prevažuje próza, menej poézia a dráma Záujem o vnútorný život človeka, zameranie na sociálnu situáciu, snaha analyzovať skutočnosť aj postavu Neprikrášlený obraz živote najnižších ľudových vrstiev Autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob Hovorový jazyk, nárečie daného regiónu Realistické charaktery, konflikt blízky aktuálnej skutočnosti zo života

Božena Slančíková Timrava Timrava –podľa studničky, ktorá nikdy nevysychala, vzdelanie dostala od otca, ktorý deti vyučoval doma, neskôr rok na meštianskej škole, neskôr niekoľko mesiacov strávila v Dolnom Kubíne u Pavly Országhovej, desať rokov ako učiteľka v škole v Ábelovej, ako nevydatá mala existenčné problémy, posledné roky prežila v Lučenci, kde aj zomrela. Tvorba: poviedky a novely z dedinského života: Na jednom dvore, Ťapákovci Zo života vidieckej inteligencie, najmä mladých, vydajachtivých dievčat: Za koho ísť, Bez hrdosti, Veľké šťastie S témou vojny: Hrdinovia, Skon Paľa Ročku Autobiografický charakter: Všetko za národ, Skúsenosť Život na dedine zobrazuje neúprosne pravdivo, protirečivé ženské postavy, duševný svet ženy, „odromantizovala“ lásku Vnútorný monológ často dramatickejší ako vonkajšie dianie, z hľadiska idey aj dôležitejší- vytvára MODERNÝ VNÚTORNÝ MONOLÓG pre slovenskú literatúru

Ťapákovci Chronologická kompozícia, vonkajší dej (konflikt Ťapákovcov s Iľou) dopĺňa vnútorný dej (tragédia Anče-zmije), navzájom sa prelínajú V protiklade stojí chlapská ťapákovská neschopnosť konať a dve ženy, ktoré sú tiež vykreslené kontrastne, v ich prezývkach je ukrytá ich charakteristika Anča je najtragickejšou postavou v tvorbe autorky, vnútri citlivá a nežná, no jej nešťastie ju robí závistlivou a zákernou, túži byť milovaná, no zostáva jej len vyšívanie čepcov pre iné nevesty

Jozef Gregor Tajovský Narodený v Tajove pri BB, otec bol remeselník, ako najstarší z desiatich detí sa dostal do opatery k starému otcovi- základné mravné a sociálne hodnoty do života aj pre tvorbu, ktorej časť venoval starému otcovi (Žliebky, Prvé hodinky, Do kúpeľa) Počas prvej svetovej vojny bojoval na ruskom fronte, kde prebehol do ruského zajatia a dostal sa do čs.légií Po vojne pomáhal mladým intelektuáloma r1939 s J.Jesenským vystúpili na obranu spoločného štátu Čechov a Slovákov V tvorbe zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení bohatstvom ľudského citu (sluhovia, učni, siroty) Pranieruje alkoholizmus, útočí proti slovenskej pasivite, neochote prijať vzdelanie Kritizuje sociálny útlak, tvorí monografické poviedky, kde sa sústreďuje na jednu postavu Kukučínovskú zhovievavosť nahrádzaosobnou prítomnosťou v rozprávaní- nespoľahlivý rozprávač Detailne vykreslí zovňajšok, charakteristický jazyk postáv

Poviedky Maco Mlieč- sociálne ladená poviedka, ktorú autor vyrozprával v 1.osobe, sám sa rozpráva s postavou, ale na deji sa nezúčastňuje, tým vyvolal dojem skutočnej udalosti (tzv. nespoľahlivý rozprávač). Cez opis osoby vyrozpráva celý príbeh človeka. Na lúkach stretol richtárovho kraviara Maca, pozná ho z videnia, richtár a Maco sú rovnako starí, no Maco vyzerá oveľa staršie, celý život ťažko pracoval, peniaze postupne od gazdu nedostával, pracoval za „strechu“ nad hlavou, poživeň a oblečenie, na svoju sluhovskú vernosť bol pyšný Autor si nevšíma prostredie, dominantná je postava Apoliena: poviedka o hluchom dievčati-slúžke, ktorej sa rovesníci vysmievajú, svoje správanie k nej zmenia, keď da dozvedia príčinu jej hluchoty- otec –opilec ju často bil