Banskobystrický kraj Cestovný ruch
Mestá
Mesto sa stalo známe vďaka ťažbe zlata, striebra, medi a železa. V roku 1255 sa na základe listiny kráľa Bela IV. Banská Bystrica stala slobodným kráľovským mestom. Počas druhej svetovej vojny sa stala centrom protifašistického odboja a miestom vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP). Banská Bystrica
Múzeum mincí a medailí v Kremnici – od roku 1994 súčasťou NBS Múzeum mincí a medailí v Kremnici – od roku 1994 súčasťou NBS .Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Múzeum Gýča Mestský hrad Expozície (Líce a rub peňazí – Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska) Biela stopa – medzinárodné zimné diaľkové preteky, zaradené v sieti Euroloppet Kremnica
Sú jediným festivalom v Strednej Európe, ktorý sa dlhodobo programovo orientuje na kvalitný a nezávislý humor a satiru. Festivalový program je z časti národnou súťažou najlepších humoristických a satirických produkcií v Slovenskej republike a súčasne prehliadkou výnimočných zahraničných osobností a umeleckých skupín zo Strednej Európy. Kremnické gagy
Najstaršia písomná zmienka o meste je z 12 Najstaršia písomná zmienka o meste je z 12. storočia, kde sa spomína ako terra banensium – zem baníkov. Banská Štiavnica je známa ťažbou kovov (najmä striebra a zlata). Mesto je centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy . Dňa 11. decembra 1993 bolo mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO Nachádza sa tu prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica
Hrady, zámky, kostoly
Jeden z najstarších rannostredovekých hradov na Slovensku. V minulosti bol vojenským a správnym strediskom Zvolenského panstva a súčasne bol sídlom uhorských kráľov pri ich poľovačkách V súčasnoti sú už z hradu iba zrúcaniny. Pustý hrad vo Zvolene
Kláštor v svätom Beňadidku Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075. Bola poddanskou obcou najskôr opátstva, neskôr ostrihomskej kapituly. Komplex kláštora a kostola je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Kláštor v svätom Beňadidku
V 13. storočí tu bol vystavaný kostol s cintorínom a karnerom. Koncom 14. storočia tu stál nový farský kostol, ktorý bol opevnený dvojitými hradbami so vstupnou hranolovou vežou a baštami. Stál tu aj kráľovský dom, kde sídlil banský komorný gróf. Medzi hradbovým a parkanovým múrom remeselníci postavili v 15. storočí aj radnicu s kaplnkou, ktorá bola v 19. storočí zbúraná. Dnešný hradný kostol sv. Kataríny vznikol na konci 15. storočia prestavbou staršieho farského kostola sv. Michala, prípadne i rozsiahlej obytnej budovy, ktorá bola sídlom komorného grófa. Hradné budovy ničili často požiare. Hrad Kremnica
Nový Zámok Banská Štiavnica Budova bola postavená v rokoch 16. soročí a slúžila ako strážna veža - súčasť mestského protitureckého opevnenia. Dnes je vo vnútri expozícia s tematikou protitureckého odboja. Nový Zámok Banská Štiavnica
Starý Zámok Banská Štiavnica Renesančná protiturecká pevnosť, ktorá vznikla prestavbou stredovekého farského kostola v rokoch 1546- 1559. Pôvodný kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia ako trojloďová románska bazilika. Celý tento komplex bol pripravený na turecké nájazdy. Turci sa však Štiavnicu nepokúšali dobiť a tak sa tento hrad zachoval v pôvodnom stave. Dnes, po rekonštrukcii, slúži ako sídlo vlastivedného múzea. Starý Zámok Banská Štiavnica
Zrúcanina, dominanta priamo v centre mesta na nízkom strmom návrší. Prvá zmienka v r. 1242, kedy bol hrad kráľovským majetkom. V 1. polovici 14. storočia patril Matúšovi Čákovi. Mohutná delová veža sa dodnes volá Bebekova (v tej je dnes expozícia venovaná histórii hradu). V r.1682 po viac ako ročnom obliehaní bol hrad zapálený tureckými vojskami. Od tej doby chátra. Fiľakovský hrad
Zámok Zvolen Pôvodne gotický hrad postavený v rokoch 1370-82. V r. 1548 počas tureckých nájazdov opevnený, z tej doby je i jeho renesančná podoba. Prízemie zostalo gotické, vrátane zachovaných nástenných malieb. Dnes v objekte sídli Slovenská národná galéria, je tu lapidárium gotického umenia a zbierky európskej maľby 16.- 18. storočia. Zámok Zvolen
Hrad v Slovenskej Ľupči Hrad sa spomína už v roku 1255. V 15. storočí hrad okupovali Jiskrove vojská. V roku 1873 bol na hrade zriadený sirotinec. Počas SNP tu Nemci väznili povstalcov. V súčasnosti je kvôli rekonštrukcii sprístupnená iba časť hradu. Vstup je voľný. Hrad v Slovenskej Ľupči
Hrad v minulosti chránil spolu s hradom Revište cestu, ktorá spájala banské mestá. Najstaršie časti hradu sú z druhej polovice 13. storočia a boli viac ráz prestavované. Šášov mal malé, ale vynikajúce opevnenie a jeho múry dodnes svedčia o technickej zručnosti jeho staviteľov. Bol jedným z najznámejších sídel lúpežných šľachticov, ktorým nestačila práca a dávky poddaných, ale namiesto ochrany radšej plienili okolie, najmä majetky banských miest. Opraviť ho už nemal kto, a tak skoro už tri storočia jeho múry nemo hľadia do údolia Hronu a na malú obec Šášovské Podhradie. Šášov
Územie, na ktorom bol hrad vybudovaný, je pred rokom 1228 v listine doložené ako „terra Ryvchke", pričom sa dostáva do súkromných šľachtických rúk jobagiónov komitátneho Tekovského hradu, ktorý mali povinnosť strážnej a vojenskej služby, konkrétne komesa Leustacha, syna Borsu. BLÍZKE OKOLIE: Pre doplnenie obrazu o dejinách Revištského panstva je určite vhodná návšteva mesta Žarnovice s opevneným kaštieľom so stredovekým jadrom, alebo neďalekého Hronského Beňadika s opevneným kláštorom veľmi významnej umeleckohistorickej hodnoty. Taksito Vyhne s termálnym prameňom a veľmi pôsobivým prírodným útvarom „Kamenné more„. Revište
Hrad vznikol v druhej polovici 13 Hrad vznikol v druhej polovici 13.storočia ako kráľovský strážny hrad pri ceste na Horehronie. Postavil ho rod Bebekovcov na skalnatom brale zvanom Cigánka. Dnes je už iba zrúcaninou. Muráň
Drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku Evanjelický kostol Kostol je postavený v tvare kríža (dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie má 18 m, výška kostola je 8 m). Stavba má drevenú konštrukciu z masívneho - dubového a ihličnatého - smrekovcového dreva. Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča Súčasť UNESCO. Drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku
Kúpaliská a kúpele
Uprostred Štiavnických vrchov, na miestach kedysi preslávených kúpeľov, v oblasti známej svojimi liečivými termálnymi prameňmi sa nachádza v obci Vyhne Vodný raj. Nájdete tu príjemný relax počas celého roka, bez ohľadu na počasie. Relaxačno-športové centrum a má k dispozícii celý rad wellness služieb a možností na športové vyžitie. Vodný raj Vyhne
Číž Prírodné jódové kúpele. V Kúpeľoch Číž sa lieča choroby obehového, pohybového ústrojenstva, nervové choroby, choroby z poruchy látkovej výmeny, choroby z povolania, gynekologické ochorenia . Číž
Sklené Teplice
V kúpeľoch Kováčová sa úspešne liečia pacienti s neurologickými a ortopedickými diagnózami Základom kúpeľnej liečby v Kováčovej sú: bazénové a vaňové kúpele doplnené parfínovými zábalmi klasická podvodná i reflexná masáž rehabilitačný telocvik Kováčová
Sliač
Brusno
Vrchy a jaskyne
Sitno (1 009,2 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy. Steny z andezitu obklopujú z troch strán vrchol, na ktorom je rozhľadňa a Vysielač Sitno. Je opradený mnohými povesťami - najznámejšia je o Sitnianskych rytieroch žijúcich v masíve Sitna, pripravených pomôcť národu keď mu bude najhoršie. Sitno
Chopok Chopok je tretí najvyšší vrchol Nízkych Tatier. Blízko vrcholu sa nachádza chata pod Chopkom, konečná stanica lanovky i meteorologická stanica. Chopok patrí medzi najveternejšie miesta na Slovensku. Svahy Chopka sú vyhľadávaným miestom zimnej i letnej turistiky: stredisko Jasná leží na severnej Liptovskej a stredisko Kosodrevina na južnej Horehronskej strane. Chopok
Harmanecká jaskyňa Bola objavená v roku 1932. Dominuje v nej biely mäkký sinter a jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Harmanecká jaskyňa
Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, neďaleko známych stredísk cestovného ruchu Tále a Mýto pod Ďumbierom. Jaskyňa má priepasťový charakter, zo sintrovej výzdoby dominujú záclony visiace na sintrových kôrach, od roku 1971 sa niektoré časti podzemia Bystrianskej jaskyne využívajú na speleoterapeutickú liečbu. Bystrianska jaskyňa
Ďakujeme za pozornosť! Gabriela Högerová Ivana Monková 3.B