Soľ nad zlato
Bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom žil starý kráľ, kráľovstvo múdro spravoval, tri krásne dcéry mal. Najstaršej princeznej Drahuši páči sa zlato v náručí. Druhá dcéra Jelena plné truhlice drahokamov má.
Najmladšia princezná Maruška stará sa o kráľovstvo a tatuška Najmladšia princezná Maruška stará sa o kráľovstvo a tatuška. Jedného dňa kráľ z rozmaru zavolal si dcérenky pospolu: „Povedzte, dievky premilé, máte ocka rady, a či nie?“ Najstaršia dcéra vykročí, pozrie sa ockovi do očí:
„Poviem ti, otec, a to hneď, mám ťa ja rada ako zlatý kvet, ľúbim ťa ako kvet zlatý, ktorý si pripínam na šaty!“ Druhá predstúpi pred neho, dala by drahokam za neho. Drahokam veľký ako vajce, takých má doma na tisíce.
Smeje sa kráľ, len tak pre seba, čo viac mu bolo potreba Smeje sa kráľ, len tak pre seba, čo viac mu bolo potreba? Uznal sám vladár blažene, zlato dnes stúpa na cene! A hneď sa pýta tretej dcérenky, či tiež vyváži lásku na šperky. Povie mu Maruška prekrásna, jej láska k nemu ver nezhasla...
Odpovie, len tak po vôli a lásku prirovná ku soli Odpovie, len tak po vôli a lásku prirovná ku soli. Kráľ povedal, že soľ je prežitok, tak vyhodil všetku zo sýpok. Otecko svoju zlosť vypustil a Marušku z kráľovstva vyhostil. Pokiaľ sú všetci na plese, Maruška blúdi po lese.
v kráľovstve sa všetka soľ stratila. Prekliate kráľovstvo, choré je, Kým hlávku u starkej zložila, v kráľovstve sa všetka soľ stratila. Prekliate kráľovstvo, choré je, nikto sa bez soli nesmeje. Spomína si kráľ na dcéru, ľutuje, že nedal jej dôveru. A tie dve zlato predali, aj tak zaň soľ nedostali.
Jedného dňa vraví starká Maruške: „Zober si zo soli po troške, choďže s tým darom za otcom, odmení sa ti kráľovstvom!“ Vykročí Maruška von z lesa, zo strachu sem - tam potkne sa. A či ju ocko prijme zas, veď sestričky dali mu toľko krás.
Veď zlato sa viac ligoce ako soľ, čo jej má za vrece Veď zlato sa viac ligoce ako soľ, čo jej má za vrece. V kráľovstve nastala veselosť, veď soli už má každý dosť. Ver, uznal Maruške pyšný kráľ, že soľ je veľmi vzácny dar. A uznal v kráľovstve každý to, že „Soľ je predsa len nad zlato!“
KONIEC