HYDROSFÉRA a georeliéf 1. Obeh vody na Zemi 2. Voda v oceánoch 3. Voda na pevnine 4. Vodou podmienené procesy a formy reliéfu 5. Ďalšie vonkajšie procesy a formy georeliéfu 6. Vplyv človeka na hydrosféru

1. Obeh vody na Zemi Všetky zásoby vody na Zemi (v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, snehu, pôde, horninách, atmosfére) tvoria hydrosféru Patrí k základným zložkám FGS, k hlavným faktorom existencie života na Zemi, k dôležitým činiteľom hospodárskeho rozvoja územia Zásoby vody v jednotlivých častiach hydrosféry sú veľmi rozdielne: 1386 mil. km³ vody – celkovo, 97% - voda v oceánoch a moriach, 3% - zvyšná voda ( 75 % - ľadovce, 22 % - podzemná voda, 3 % - vodné toky, jazerá) Môže sa vyskytovať vo všetkých troch skupenstvách, je nerovnomerne rozložená na zemskom povrchu ( z 361 mil. km² je na sev. pologuli 155 mil. km² , na juž. pologuli 206 mil. km² )

Neustály obeh vody na Zemi je zapríčinený slnečnou energiou a pôsobením gravitačnej sily Prostredníctvom obehu vody v krajine dochádza medzi jednotlivými časťami hydrosféry k výmene vody Vplyvom tepla sa voda vyparuje zo zemského povrchu, vzdušné prúdy unášajú vodné pary (prenos), po ich kondenzácii voda opäť padá na hladinu oceánov alebo pevninu v podobe zrážok. Časť vody zo zrážok, kt. padli na pevninu sa vyparí, časť vsiakne, časť odteká povrchovými a podpovrchovými tokmi. Obeh vody (hydrologický cyklus): - veľký obeh vody sa uskutočňuje medzi oceánom a pevninou - malý obeh vody vzniká iba nad oceánmi alebo iba nad pevninou Na obehu vody sa podieľa asi 525 000 km³ vody

Schéma obehu vody v krajine veľký obeh malý obeh malý obeh V – výpar, Z – zrážky, O - odtok

2. Voda v oceánoch Voda v oceánoch a moriach vytvára súvislý obal Zeme - svetový oceán (Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový, Južný – od r.2000) Pre svoju vysokú tepelnú kapacitu je obrovským akumulátorom tepla – zmierňuje výkyvy teplôt na Zemi, ovplyvňuje cirkuláciu atmosféry Oceán – je časťou svetového oceánu, kt. sa nachádza medzi kontinentami, vyznačuje samostatným vodným režimom, vznikom a tvarom dna, priestorovou štruktúrou morí, má vlastné vodné masy s charakteristickými vlastnosťami a vlastný systém sedimentov (usadenín) More - je časťou oceánu, kt. vniká do pevniny, alebo je od oceánu oddelené ostrovmi, od oceánu sa líši špecifickými vlastnosťami (salinita ovplyvnená riečnou vodou, riečne sedimenty, vlastná cirkulácia)

Vlastnosti vody oceánov a morí Moria sa najčastejšie delia na: okrajové (Arabské more), medziostrovné ( Karibské more) a vnútrozemské (Čierne more) Vlastnosti vody oceánov a morí 1. Teplota – teplo získavajú pohlcovaním sl. žiarenia ale aj z dna oceánov. Teplota vody klesá od rovníka k pólom a od hladiny k oceánskemu dnu. Priemerná teplota na povrchu svetového oceánu je 17°C, pásmo najvyšších teplôt vody je asi 27˚C – severne od rovníka( dosah Antarktídy, vplyv morských prúdov, rozloženie pevnín a oceánu), v hĺbkach sa teplota pohybuje v rozmedzí okolo 0˚ - 3˚C, pri teplote asi -2˚C morská voda zamŕza, rozdiely v teplote vody medzi západnou a východnou časťou oceánu spôsobujú morské prúdy – chladnejšie sú východné časti

2. Slanosť = salinita, je to celkové množstvo minerálnych látok (solí) v 1 kg morskej vody , udáva sa v ‰ Priemerná slanosť je 35 ‰, na slanosť vody má vplyv výpar, množstvo zrážok, prítok sladkej vody z pevniny, zmeny teploty vody, morské prúdy a hĺbka. Najväčšia salinita je okolo 30° sev. a juž. šírky - kde je najväčší výpar a málo zrážok , smerom k pólom a rovníku sa slanosť zmenšuje. Najvyššiu salinitu má Červené more (42‰) a najnižšiu Baltské more (okolo 25‰), Čukotské more (28‰). Tak ako pri teplote, tak aj pri salinite morskej vody možno pozorovať pásmovitosť V morskej vode sú najviac zastúpené chloridy (88%) a sírany (10, 8%), menej uhličitany (0,3%) a organické látky (0,3%).

3. Hustota – závisí na teplote, salinite, tlaku, maximálnu hustotu má voda pri teplote 4˚C, všeobecne platí, že morská voda má väčšiu hustotu ako sladká voda 4. Farba - a priehľadnosť morskej vody závisí od obsahu rozpustených organických i anorganických látok a na schopnosti pohlcovania slnečných lúčov, farba vody sa mení od pobrežia - hnedá farba, do oceánov - modrá a zelená, a od rovníka - modrá k pólom - zelená až biela. Oceány a moria modrej farby sú chudobné na planktón, zelená znamená, že more obsahuje dostatok planktónu a živín

Reliéf dna oceánov a morí: 1 Reliéf dna oceánov a morí: 1. podmorské okraje pevnín (šelf – do hĺbky 200m, pevninový svah, pevninové úpätie) 2. prechodné oblasti ( hlbokomorské priekopy) 3. vlastné oceánske dno ( oceánske panvy – asi 50% dna oceánov, hĺbka asi 3-6 km, stredooceánske chrbty) Sedimenty – pokrývajú dno oceánov, delia sa na : 1. pevninové – prinášané riekami, ľadovcami, vetrom 2. hlbokomorské – tvorené zvyškami odumretých mikroorganizmov, sopečným a kozmickým materiálom

Pohyby oceánskej a morskej vody hladina svetového oceánu je neustále v pohybe, rozlišujeme tri hlavné druhy vplyvov : 1. kozmické vplyvy (Slnko, Mesiac) – spôsobujú príliv a odliv 2. fyzikálno – mechanické vplyvy (slnečné žiarenie, cirkulácia vzduchu) – spôsobujú vlnenie, príboj a morské prúdy 3. geodynamické vplyvy (podmorské zemetrasenia a sopečná činnosť) – spôsobujú vznik tsunami Vlnenie – vzniká pôsobením vetra na morskú hladinu, ich výška zvyčajne nepresiahne 15 m

Ak vlna prudko naráža na breh, prepadáva a triešti sa - vzniká príboj

Príťažlivosťou Mesiaca a Slnka vzniká príliv a odliv Príliv a odliv sa striedajú približne každých 6 hodín

Tsunami - je jedna alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine mora, vznikajú podmorským zemetrasením,... Ich výška na otvorenom mori je niekoľko desiatok cm, ale smerom k pobrežiu sa zvyšuje ich výška až na 30m a viac(85m), rýchlosť môže byť až 700km/h, pri pobreží sa rýchlosť spomalí

Morské prúdy – označujeme masu vody, kt Morské prúdy – označujeme masu vody, kt. sa v oceánoch a moriach premiestňuje z jedného miesta na druhé, podmienené sú hl. rozdielnou salinitou a teplotou vody v rôznych hĺbkach a cirkuláciou vzduchu v atmosfére Podľa teploty sa delia na: 1. teplé morské prúdy - pohybujú sa od rovníka do vyšších geograf. šírok (Golfský, Brazílsky, Kuro-šio,...) 2. studené morské prúdy - privádzajú chladnejšiu vodu k rovníku (Kanársky, Labradorský, Benguelský,...) Ovplyvňujú podnebie priľahlých pevnín, spôsobujú výmenu veľkého množstva vody v horizontálnom i vertikálnom smere, vplývajú na rozdelenie teploty, slanosti, plynov, biologických látok v oceáne

Mapa morských prúdov

Význam oceánu pre človeka (hospodársky) zabezpečenie dostatku potravín - morský rybolov tvorí takmer 90% celkového svetového úlovku (sleď, treska, morský okáň, losos a makrela predstavujú asi polovicu úlovku) ťažba nerastných surovín – ropa, zemný plyn, uhlie, železná ruda, cín, diamanty,... z dna plytkých morí priamo z morskej vody – kuchynská soľ (1/3 svet. ťažby), horčík (2/3), bróm (9/10) získavanie pitnej vody odsoľovaním – Kuvajt, Irán, Kalifornia,... získavanie energie – prílivové elektrárne – Francúzsko, Kanada, V.Británia,... námorná doprava – suroviny, tovar, osoby s využitím sv. oceánu je úzko spojený problém jeho znečisťovania

3. Voda na pevnine A. Povrchová voda Voda v povrchových tokoch, jazerách, umelých vodných nádržiach, mokradiach, ľadovcoch, snehu a pod zemským povrchom = voda súše Delí sa na : A. povrchovú vodu B. podpovrchovú vodu A. Povrchová voda Rieky a potoky = riečna sieť + jazerá, umelé vodné nádrže a mokrade = hydrografická sieť Základné charakteristiky vodného toku: dĺžka, spád, hustota riečnej siete, povodie, rozvodie, prietok, vodný stav, špecifický odtok, koeficient odtoku, režim odtoku

Rieka je masa vody, ktorá tečie zvážajúcim sa korytom obvykle smerom k oceánu. Rieky zaisťujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria základnú súčasť obehu vody na Zemi . Na rieke rozoznávame 3 úseky. HORNÝ TOK V hornom toku tečie rieka rýchlo dolu po príkrom svahu a vymieľa roklinu v tvare písmena V STREDNÝ TOK V strednom toku je spád rieky miernejší a prúd pomalší. Rieka obteká prekážky a vytvára tak meandre( zákruty) DOLNÝ TOK V dolnom toku nemá rieka takmer žiadny spád, tečie lenivo a hromadí usadeniny, môže vytvárať meandre prítok – vodný tok ústiaci do hlavnej rieky (pravostranný a ľavostranný) potok – menší prítok rieky prameň – miesto, kde vzniká rieka ústie – miesto, kde sa rieka vlieva do jazera, mora,... , poznáme napr. deltovité ústie, estuáriové ústie

Estuár – lievikovité ústie, Labe Delta Nílu Estuár – lievikovité ústie, Labe

Prameň Meandre Váhu Sútok Moravy a Dunaja

dĺžka toku – vzdialenosť od ústia po prameň spád – výškový rozdiel dvoch ľubovoľných bodov na toku hustota riečnej siete – pomer celkovej dĺžky tokov v povodí a plochy povodia tvar riečnej siete – závisí od geologického a geomorfologického vývoja územia povodie – územie, z kt. hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu rozvodie – hranica medzi povodiami (pohorie) prietok – množstvo vody, kt. pretečie určitým profilom rieky za sekundu vodný stav – výška vodnej hladiny v toku nad nulou merného zariadenia – vodomernej laty špecifický odtok – množstvo vody, kt. odtečie z km² povodia za sekundu koeficient odtoku – vyjadruje vzťah medzi zrážkami a odtokom v povodí za určité obdobie

Tok a povodie Váhu Vodomerná lata

Tvary riečnej siete

Režim odtoku vybraných riek sveta režim odtoku – vyjadruje zmeny vodného stavu, prietoku, teploty a chemizmu vody v priebehu roka, ovplyvňuje ho podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda, vegetácia Režim odtoku vybraných riek sveta

NAJDLHŠIE RIEKY SVETA: Európa: 1. Amazonka 7062 km 1. Volga 3531 km 2. Níl 6671 2. Dunaj 2850 km 3. Jang c tiang 6300 km 3. Ural 2428 km 4. Mississippi 6212 km 5. Chuang che (Žltá rieka) 5464 km 6. Ob 5410 km 7. Kongo 4835 km 8. Mekong 4500 km 9. Amur 4416 km 10. Lena 4400 km

Príklad bezodtokovej obl. - Aralské jazero, Kaspické more úmorie – je územie, z kt. odvádzajú rieky vodu do jedného konkrétneho mora bezodtoková oblasť – územie vo vnútri kontinentu, kde neprebieha odtok do oceánu ani mora povrchovou, ani podzemnou cestou. Rieky ústia do bezodtokových jazier, alebo končia v púšti. Na bezodtokové oblasti pripadá asi 21 % súše (stred. Ázia, Arabský polostrov,...), 79% rozlohy súše je odvodňovaných do svetového oceánu = odtokové oblasti Príklad bezodtokovej obl. - Aralské jazero, Kaspické more

Jazero – je prírodná zníženina na zemskom povrchu čiastočne alebo úplne vyplnená vodou. Môžeme ich deliť podľa rôznych kritérií – podľa fyzikálnych vlastností jazernej vody, podľa odtoku,...podľa pôvodu ich delíme na: 1. tektonické – Bajkalské, Tanganika, Mŕtve more,... 2. ľadovcové – Ženevské, Štrbské pleso, jazerá v s. Kanade, Fínsku,... 3. ľadovcovo-tektonické – Ladošské, Veľké kanadské,... 4. vulkanické – Crater Lake (USA), Ukerewe, Titicaca,... 5. krasové – Plitvické, ... 6. pobrežné (limanové) – vznikajú z morských zálivov, Maracaibo,... 7. riečne – vznikajú v slepých ramenách riek 8. reliktné – pozostatky bývalého mora, Kaspické m.,... Rozlohou najväčšie jazero je Kaspické more, najväčšie sladkovodné jazero je Horné j., najhlbšie je Bajkalské j. (1637 m),najnižšie položené jazero je Mŕtve more,...

Riečne jazero (slepý meander Labe) Plitvické jazerá

Maracaibo Mŕtve more Crater lake Bajkalské j.

Jazerá vo Východoafrickej priekopovej prepadline - tektonické

Jazerá majú vplyv na reguláciu vody v krajine a klimatické podmienky, sú zásobárňou a zdrojom pitnej vody, majú rekreačnú funkciu a hospodársky význam ako dopravné cesty , sú miestom rybolovu,... Umelé vodné nádrže - sú umelo vytvorené vodné telesá s obmedzeným priestorom pre hromadenie vody, ktorej množstvá človek dokáže ovládať (napúšťať, vypúšťať, regulovať výšku hladiny a pod.) a hospodári v nich podľa schváleného manipulačného poriadku. účelom výstavby vodných nádrží je zachytenie vody k jej neskoršiemu hospodárskemu využitiu, ochrana pred povodňami, možnosť úpravy vlastností vody, vyrovnávanie nepravidelných prietokov, energetické využitie, rekreácia, doprava, ... rozlišujeme: priehrady a rybníky K najväčším vodným nádržiam patrí: Tri rokliny – rieka Jang-ć ťiang a Itaipú – r. Paraná Veľké vodné nádrže sú vybudované na riekach Níl, Zambezi, Volga, Angara,...

S výstavbou nádrží sú spojené aj rozsiahle zásahy do ŽP, krajiny Tri rokliny Itaipú

Ľadovcové údolie tvaru U, tróg Ľadovce – spolu so stálou snehovou pokrývkou tvoria najväčší zdroj sladkej vody. Zaberajú asi 16,2 mil. km² a obsahujú viac ako 24 mil. km³ vody Delia sa na: pevninské ľadovce (85% - Antarktída, 12% Grónsko) a na horské (tvoria 3% všetkých ľadovcov), kt. sa vyskytujú nad snežnou čiarou – nachádzajú sa napr. v Himalájach, Kaukaze, Alpách,... snežná čiara – hranica, za ktorou sa sneh neroztápa počas celého roka (čím bližšie k rovníku, tým sa posúva do vyššej nadmorskej výšky) Svojou eróznou a akumulačnou činnosťou sa podieľajú na modelovaní reliéfu (kary, trógy, morény) morény Ľadovcové údolie tvaru U, tróg

ľadovcový kotol = kar je polkruhový záver zaľadnených dolín alebo výklenok vo svahu prehĺbený horským ľadovcom, kt. sa v ňom vytvára Ľadovcové jazero

Pevninský ľadovec Horský ľadovec

B. Podpovrchová voda Je voda, ktorá sa nachádza pod zemským povrchom Vzniká vsakovaním zrážkovej vody, alebo kondenzáciou vodných pár v horninách Delí sa na: pôdnu vodu – nachádza sa v najvrchnejších častiach pôdy, hornín a netvorí súvislú hladinu a na podzemnú vodu – vytvára súvislú hladinu podzemnej vody nad nepriepustnou vrstvou Hladina podzemnej vody – je úroveň po kt. sú póry a pukliny vyplnené súvisle vodou Krasová podzemná voda – nachádza sa vo vápencových horninách Artézska podzemná voda – vzniká v miestach naklonených alebo korytovo prehnutých striedajúcich sa priepustných a nepriepustných vrstiev, kde je hladina vody pod hydrostatickým tlakom (napätá hladina)

Hladina podzemnej vody

Prameň – miesto, kde podzemná voda vyviera na povrch, delia sa podľa teploty vody, výdatnosti, spôsobu výstupu na zemský povrch,... Výdatnosť prameňa – množstvo vody, kt. vytečie za určitý čas (l/s) Minerélne vody - sú v podstate veľmi zriedené roztoky rozličných solí, stopových prvkov a plynov, 1 liter obsahuje aspoň 1 gram rozpustných látok. Ich výskyt a vlastnosti ovplyvňuje geologická stavba a tektonika územia, využívajú sa ako stolové vody, na liečenie,... Termálne vody – vody s teplotou vyššou ako 25˚C Gejzír - je druh termálneho prameňa, ktorý periodicky vystrekuje horúcu paru a vzduch do vzduchu, sú väčšinou späté s vulkanickou činnosťou Podzemné vody sú dôležitým zdrojom pitnej vody, využívajú sa aj na rekreačné a liečebné účely, môžu byť jedným z predpokladov cestovného ruchu,...

gejzír Artézska voda

4. Vodou podmienené procesy a formy reliéfu Základné pojmy : Georeliéf (reliéf)– je súbor tvarov zemského povrchu, súčasne je plošným rozhraním medzi pevnou litosférou (pedosférou) na jednej strane a plynnou atmosférou alebo kvapalnou hydrosférou na strane druhej Geomorfologické procesy – sú procesy, ktoré utvárajú georeliéf (zemetrasenie, vulkanizmus, vrásnenie,..., činnosť vetra, vody, organizmov, svahové pohyby). Delia sa na vnútorné a vonkajšie geomorfologické procesy Formy georeliéfu – sú výsledkom rôznych geomorfologických procesov (oceánske panvy, oceánske chrbty, priekopové prepadliny, vrásy, sopky,...doliny, pohoria, svahy, jaskyne, piesočné presypy, lomy, atoly,...) Vnútorné geomorfologické procesy – utvárajú základné hrubé črty georeliéfu (hraste, sopky, oceánske priekopy, chrbty,...)

Vonkajšie geomorfologické procesy = exogénne – rozrušujú povrch utvorený vnútornými procesmi, pričom sa tvoria menšie formy georeliéfu, ich činnosť je pomalá, ale vytrvalá. Znižujú, zarovnávajú výškové rozdiely. Vonkajšie geomorfologické procesy pozostávajú z troch častí : 1. oddeľovanie častíc hornín a pôdy 2. prenos oddeleného materiálu 3. usadenie materiálu Voda je najvýznamnejší vonkajší geomorfologický činiteľ, formuje zemský povrch nielen na súši, ale aj v hĺbke pod morskou hladinou

1. Pobrežné formy reliéfu – vznikajú činnosťou príbrežných prúdov, vĺn a príboja lagúna

útesy kosa, liman klif

útes pláž mys

2. Zrážková voda – na svahoch, kt 2. Zrážková voda – na svahoch, kt. nie sú dostatočne chránené vegetáciou, môže dochádzať k vodnej erózii pôdy výmole stružky

3.Vodné toky – veľkosť a rýchlosť toku určujú jeho pohybovú energiu, kt. tok využíva na získavanie a následný prenos materiálu niva rieky koryto rieky delta rieky

Model a) údolná riečna niva (vyfarbená červeno) s meandrujúcou riekou s jej slepými ramenami, z kt. sa postupne - viď obr. b) a c) vyvíjajú akumulačné terasy. Žltou je v c) vyfarbená aktuálna (najmladšia) riečna niva

meandre riečne údolie náplavový kužeľ

riečna terasa vodopád tiesňava kaňon

4. krasové javy – špecifické tvary reliéfu vznikajú tam, kde sa vyskytujú horniny rozpustné vo vode – napr. vápence krasové jamy-závrty škrapy jaskyňa škrapy

Princíp vzniku krasu

stalaktit stalagnát stalagmit sintrová záclona

5. Ďalšie vonkajšie procesy a formy georeliéfu 1. Mrazom podmienené procesy a formy - najznámejšie snehové procesy sú snehové lavíny – vytvárajú lavínové ryhy a ukladajú lavínové kužele - ľadovcové procesy – pri pomalom tečení a kĺzaní ľadovec vytvára ľadovcovú dolinu = tróg (tvar U), ľadovcový kotol = kar, materiál nesený ľadovcom sa ukladá a vytvorí rôzne druhy morén - v dlhodobo zamrznutej pôde a horninách (permafroste) pri roztopení vrchnej vrstvy vzniká kašovitá pôdna hmota, pomalé tečenie tejto hmoty sa volá pôdotok = soliflukcia, vznikajú úvaliny

lavínový kužeľ príklad morény ľadovcový kotol ľadovcová dolina

2. Vetrom podmienené procesy a formy - stretávame sa s nimi hlavne v miestach nechránených rastlinstvom - pretvára vzhľad krajiny, najmä na púšťach a stepiach vo vnútrozemí, na našom území sa prejavila činnosť vetra hlavne v ľadových dobách - vietor spôsobuje odnos materiálu a obrusovanie hornín nárazmi unášaných častíc - vznikajú napr. skalné okná, brány, presypy-duny, spraše, barchany,... - k ochranným opatreniam proti veternej erózii patrí zatrávňovanie, zalesňovanie, výsadba vetrolamov,...

presyp skalný hríb skalná brána

3. Kozmogénne formy a procesy - najznámejšie kozmogénne formy georeliéfu sú meteorické krátery, ktoré vznikajú pri dopade meteoritov - tvoria osobitú skupinu, ktorá na Zemi nie je síce veľmi rozšírená, ale prevláda na telesách Slnečnej sústavy Najznámejším meteorickým kráterom je Barringerov kráter známy tiež ako Canyon Diablo v Arizone. Vznikol dopadom malého železného asteroidu (veľkého meteoritu) s priemerom okolo 35 m pred 5 000 až 50 000 rokmi. Je 1189 m široký a 174 m hlboký. Celkove bolo vyvrhnutých do okolia 0,3 km3 zeminy. Na okraji krátera sa nachádzajú vápencové balvany s hmotnosťou až 4000 t.

4. Biogénne procesy a formy - na vytváraní foriem zemského povrchu sa podieľajú aj živé organizmy priamo a nepriamo - ovplyvňujú reliéfotvorné procesy – rozrušujú a zvetrávajú, vytvárajú aj vlastné tvary – hromadenie schránok a kostier rôznych odumretých organizmov, tvorbou koralových útesov, koralových ostrovov = atolov, termitísk,... - odumreté zvyšky vegetácie sa podieľajú na tvorbe rašelinísk

termitiská koralový útes rašelinisko

5. Antropogénne procesy a formy - činnosť človeka v súčasnosti patrí k najvýznamnejším geomorfologickým procesom - ľudskou činnosťou vznikajú lomy, štrkoviská, haldy, cesty, kanály, zákopy, sídla,... - človek vplýva na georeliéf aj tým, že ovplyvňuje prírodné procesy – exhaláty urýchľujú zvetrávanie, odlesnenie spôsobuje eróziu pôdy a zanášanie nádrží, vyvoláva zemetrasenia, ...

haldy štrkovisko lom zákop

6. Gravitačné procesy a formy - k týmto pohybom dochádza ak je porušená stabilita stabilita svahov ( zvetrávaním, dažďovou i podpovrchovou vodou, ....) pôsobením gravitácie - takéto procesy sú napr. rútenie – náhly pád časti skalnej steny, zosúvanie hornín – vytvára zosuvy, úsypiskové kužele, stekanie, ...

úsypiskový kužeľ zosuv

6. Vplyv človeka na hydrosféru Voda je pre život nenahraditeľná, preto sa získavaniu zásob pitnej vody venuje veľká pozornosť Zdroj pitnej vody môže byť podzemná aj povrchová voda, kt. sa musí vhodne upraviť Vodná nádrž, kt. sa využíva ako zdroj pitnej vody sa na iný účel nevyužíva (Starina na Ciroche, Málinec na Ipli,...) Vodné zdroje vhodné ako zdroj pitnej vody sú nerovnomerne rozložené (obrovské zásoby má napr. Škandinávia, Kuvajt nemá prakticky žiadnu sladkú vodu) Znečistenie zásob pitnej vody má negatívny dopad na krajinu a jej obyvateľov Vo viac ako 30 štátoch sveta je iba 1/3 vidieckeho a 3/5 mestského obyvateľstva zásobované upravenou pitnou vodou, chýbajú čističky odpadových vôd, denne zomiera asi 25 000 ľudí v dôsledku pitia znečistenej vody

Konzumenti pitnej vody Spotreba vody vo svete, v mld. m³ za rok

Chronickým nedostatkom vody trpí v súčasnosti asi 2 mld Chronickým nedostatkom vody trpí v súčasnosti asi 2 mld. ľudí v 80 štátoch sveta Dochádza k zmenšovaniu zásob vody v prepočte na obyvateľa, vzhľadom k rastu populácie a stavu dobytka Vzrástla spotreba vody (hl. poľnohospodárstvo a priemysel – energetika, papierne a celulózky, chemický a potravinársky priemysel) Aj keď je voda ako prírodný zdroj v podstate nevyčerpateľná, vplyvom pôsobenia človeka dochádza ku kvalitatívnym i kvantitatívnym zmenám v celej hydrosfére Vážnym problémom je znečistenie vôd svetového oceánu ropnými produktmi (zníženie výparu, zvýšenie teploty, úbytok zelených rastlín), ťažkými kovmi – dostávajú sa do potravinového reťazca, rádioaktívnym odpadom, prítokmi riek v pobrežných oblastiach,...

Topenie ľadovcov Zlá kvalita zrážkovej vody je tiež dôsledkom hospodárskych aktivít človeka, dlhodobý prísun kyslých dažďov spôsobuje nárast kyslosti povrchovej i podpovrchovej vody, ničenie lesov, historických pamiatok,... V dôsledku globálneho otepľovania dochádza k topeniu ľadovcov - zvýšenie hladiny oceánov a zatopenie pobrežných oblastí, zmena salinity a tým aj morských prúdov, ohrozené živočíšne druhy,... Havária tankera

22. marec – svetový deň vody

Súhrnná správa OSN o stave vody vo svete, publikovaná 5. 3 Súhrnná správa OSN o stave vody vo svete, publikovaná 5.3.2003, konštatovala: -Do riek a jazier sveta sa vypúšťajú 2 milióny ton odpadov/deň. -1 liter odpadovej vody znečistí okolo 8 litrov sladkej vody. -Na svete sa nachádza 12 000 km³ znečistenej vody. -Do roku 2050 svet príde o 18 000 km³ sladkej vody, čo je 9 - násobok celkového množstva vody využívaného na zavlažovanie. -50 % populácie v rozvojových krajinách je odkázaných na znečistené vodné zdroje. -Spotreba vody sa za posledných 50 rokov zdvojnásobila. -Dieťa narodené v rozvinutom svete spotrebuje 30 až 60- krát viac vody ako dieťa v rozvojovom svete. -Denne zomrie 6 000 ľudí, väčšinou detí do 5 rokov, na hnačkové ochorenia vyvolané znečistenou vodou. -Rozdielna cena vody pre mestských ľudí a chudobných: napr. v Delhi (India) je cena pre chudobných 4,89 USD/m3, rodiny napojené na vodovod – 0,01 USD/m3. -Voda a poľnohospodárstvo: 25 000 ľudí/deň zomrie na hladomor, 815 miliónov ľudí trpí podvýživou – 777 mil. v rozvojových krajinách, 27 mil. v reformujúcich sa krajinách a 11 mil. v priemyselných krajinách.

-Okolo 10 % zavlažovanej krajiny je zničenej prevodnením a zasolením -Okolo 10 % zavlažovanej krajiny je zničenej prevodnením a zasolením. -Do roku 2025 sa predpokladá, že ústup vody vzrastie o 50 % v rozvojových krajinách a 18 % v rozvinutých krajinách. -60 % z 227 najväčších svetových riek je prehradených priehradami, odtokovými kanálmi priemyslu a vysušovacími štruktúrami. -Fauna: akútne je ohrozených 24 % cicavcov a 12 % vtákov vnútrozemských vôd. -Voda a medzinárodné konflikty: existuje 261 medzinárodných riečnych povodí, ktoré zahŕňajú 145 národov. Okolo jednej tretiny z týchto povodí preteká viac ako 2 krajinami, 19 piatimi a viac. V posledných 50 rokoch bolo min. 507 konfliktov vyvolaných „vodnou krízou“. -Do vôd každý rok vypúšťame 300 – 500 mil. ton ťažkých kovov, rozpúšťadiel a pod., priemysel spotrebováva 22 % vody.