EGYPT Štefan Kosa Martin Skaba Martin Friedery 3.F

OBSAH Všeobecné informácie Reliéf Podnebie Obyvateľstvo Ťažba a Priemysel Poľnohospodárstvo Doprava História Centrá cestovného ruchu Mapa História Francúzska: Francúzsky štát sa formoval už v 10.storočí po nástupe kráľovskej dynastie Kapetovcov. V stredoveku bolo Francúzsko jedným z najvyspelejších európskych štátov. V tzv. storočnej vojne Anglicka s Francúzskom (1337-1453) stratili Angličania prakticky všetky dŕžavy na európskom kontinente. Krátko potom, keď sa kráľovi Ľudovítovi XI. podarilo pokoriť väčšinu mocných feudálov, došlo koncom 15.storočia k vytvoreniu jednotného francúzskeho národného štátu vo forme centralizovanej absolutistickej monarchie, ktorej rozmach a koloniálna expanzia vyvrcholila za vlády Ľudovíta XIV. Po jeho smrti (1715) nastal rozklad feudálnej spoločnosti. Úsilie buržoázie o získanie podielu na moci v štáte a odpor utláčaných ľudí vyvrcholilo Veľkou francúzskou buržoáznou revolúciou (1789-1794), a potom buržoázne demokratickou revolúciou v rokoch 1848-1849, ktoré boli udalosťami celosvetového významu. Po revolúcii v roku 1870 a potlačení historickej Parížskej komúny v roku 1871 nastalo obdobie stabilizácie buržoáznej republiky a vysielania zámorských výprav, ktorými sa Francúzsko stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou. Prvej svetovej vojny sa Francúzsko zúčastnilo ako jedna z hlavných dohodových mocností a v rokoch 1918-1920 sa aktívne podielalo na imperialistickej intervencii proti mladej Sovietskej republike. V roku 1938 bolo inicializátorom Mníchovskej dohody, ktorou vydalo spojenecké Československo napospas hitlerovskému Nemecku. Dňa 3.9.1940 vypovedala francúzska vláda fašistickému Nemecku vojnu. Po porážke a kapitulácii francúzskej armády na jar 1940 okupovali 22.6.1940 nemecké vojská severnú časť Francúzska a na ostávajúcom území bol pod nacistickým dozorom zriadený tzv. Francúzsky štát s kolaborantskou vládou vo Viche. Dva roky potom nacisti obsadili i túto časť Francúzska. Za nemeckej fašistickej okupácie pôsobilo vo Francúzsku silné ľudové hnutie odporu, ktorého najorganizovanejšou zložkou boli komunisti. Po vyhnaní okupantov a skončení druhej svetovej vojny viedlo Francúzsko koloniálne vojny v Indočíne (1946-1954) a v Alžírsku (1954-1962), ktoré skončili francúzskym neúspechom a viedli k rozpadu francúzskej koloniálnej ríše. Francúzsko patrí k najsilnejším a najrozvinutejším kapitalistickým mocnostiam a hrá významnú úlohu v európskej i svetovej politike. Od roku 1949 je členským štátom NATO; v roku 1966 vystúpila z jeho vojenskej organizácie, ale zostala členom politickej organizácie NATO. Má vlastné jadrové zbrane. Je členom EHS, Európskeho spoločenstva atómovej energie (Euratomu), Západoeurópskej únie a iných hospodárskych i politických zoskupení a organizácií. V sedemdesiatych rokoch sa francúzske vedenie zameralo na zvyšovanie aktivity zahraničných stykov, na uvoľňovanie medzinárodného napätia a na rozvíjanie celoeurópskej spolupráce.

História Históriu starovekého Egypta môžeme sledovať do hĺbky 5000 pr.Kr. rokov a predhistóriu ešte (prinajmenej) o 5000 rokov hlbšie. Najskôr sa v okolí Nílu utvárali poľnohospodárske osady a obce, tie sa spájali do krajov a väčších celkov ( nomov) a tie vytvorili rozsiahle oblasti - Horný (Červený - púšte a kamenie, symbolizovala ho kvitnúca trstina) a Dolný Egypt(Čierny - údolie černozeme v Nílskej delte, symbolizoval ho kvet papyrusu). Horný a Dolný Egypt údajne zjednotil okolo roku 3000 pr.Kr. legendárny panovník Horného Egypta Meni a týmto rokom sa začína periodizácia starovekého Egypta. Meni bol zakladateľom Archaickej doby, mesta Mennefer a aj prvej dynastie v Egypte.           Po Archaickej dobe nasledovala Stará ríša - obdobie stavby najväčších pyramíd. Prvú pyramídu postavil zakladateľ strej ríše Džoser. Má tvar šiestich postupne sa zmenšujúcich stupňov, preto sa nazýva stupňovitá. Najväčšiu pyramídu s tohto obdobia postavil Chufu. Stavba pyramíd však veľmi vyčerpala krajinu a začali vznikať vzbury. Egypt sa prepadol do obdobia chaosu, Prvého prechodného obdobia. Poriadok znovu nastolil Mentuhotep, zakladateľ Strednej ríše, ktorá sa označuje ako druhá sláva Egypta. Jej koniec spôsobil vpád Hyksósov z Ázie - vznik Druhého prechodného obdobia.           Po vyhnaní Hyksósov vznikla Nová ríša a jej zakladateľom bol Ahmose. Vtedy zaznamenal Egypt vrcholný rozmach. Neskorší králi sa už však nedokázali ubrániť zahraničným nájazdníkom a ani predchádzať vnútorným nepokojom a tak predali moc do rúk amonových kňazov, ktorý založili dynastiu kňazských kráľov. Tí sa viac starali o "bohoslužbu"  ako o ríšu. To znamenalo politický rozpad krajiny a tým aj koniec Novej ríše. Po nej nasledovala Neskorá doba. Krajina bola nestála, králi boli líbyjského a núbijského pôvodu. V roku 670 pr.Kr. sa Egypt dostal na nejaký čas pod krutovládu Asýrčanov. Táto nadvláda bola porazená a na 100 rokov sa stal Egypt nezávislým. Za toto obdobie sa mocensky a ekonomicky vzmohol. Túto nezávislosť prerušil vpád Peržanov v roku 525 pr.Kr., ktorý bol po čase potlačený. Avšak v roku 343 pr.Kr. Egypt znovu dobyli Peržania. Okupovali ríšu do roku 332 pr.Kr, kedy ich vyhnal Alexander Veľký. Založil mesto Alexandria, ktoré sa stalo strediskom vedy a kultúry a bol uznaný za oficiálneho Egyptského panovníka. Po ňom nastúpila dynastia Ptolemaiovcov a Egypt skĺzol pod vplyv Ríma. Posledný faraón bola Kleopatra VII. Zomrela v roku 30 pr.Kr. Týmto rokom sa končia dejiny starovekého Egypta a začínajú dejiny Novovekého...  

Hlavné mesto: Káhira Názov štátu: Egyptská Arabská Republika  Štátne zriadenie: Republika Rozloha: 1 001 449 km2 Obyvateľstvo: egyptskí Arabovia, potom nasledujú Koptovia, Núbijci, Berberi a Beduíni Počet obyvateľov: 44,670 mil. HNP/obyv: 1080 USD Náboženstvo: sunnistský moslimovia 90%, kresťania 10%  Prírastok obyvateľstva: 2.3% Stredná dĺžka života: 65.4 (m), 69.5(z) Administratívne členenie: 25 oblastí (muhafázy)  Mena: egyptská libra (100 piastrov) Členstvo: OSN

Poloha: Územie Egypta, ktoré leží v Severovýchodnej Afrike Poloha: Územie Egypta, ktoré leží v Severovýchodnej Afrike. Na severe ho ohraničuje Stredozemné more, na západe Líbya, na juhu Sudán a na východe Červené more. Väčšinu povrchu pokrýva púšť a stredom územia preteká najvcšia rieka Afriky Níl. Prieplav: Suezský Polostrovy: Sinajský polostrov Pohoria: Suezská šija Rieky: Níl Púšte: Sahara ( Líbyjská púšť, Veľká piesnočná púšť , Arabská púšť)

Podnebie: Takmer celé územie Egypta leží v suchom subtropickom pásme Podnebie: Takmer celé územie Egypta leží v suchom subtropickom pásme. Prevažná časť jeho územia má vnútrozemské suché a horúce púštne podnebie. Vplyv Stredozemného mora zasahuje iba deltu vďaka vetrom vanúcim od mora. Rozlišujeme tu dve ročné obdobia. Letné obdobie bez zrážok trvá od mája, kedy teploty dosahujú aj 46°C (v tieni). Zimné obdobie trvá od novembra do apríla. V zimnom období sa teploty pohybujú na severe okolo 20°C a na juhu 30°C. Nastávajú tu tiež aj nočné mrazy. Teplotné rozdiely medzi dňom a nocou sa pohybujú okolo 18°C. V púšti môže nastať teplotný rozdiel až 40°C(počas dňa cez 40°C a v noci okolo 0°C). V Egypte prší v priemere iba 7 dní v roku. Priemerné ročné zrážky sú od 220 mm (Alexandria) a 33 mm na juhu od Káhiry, po 3 mm v oblasti Asuánu. Na púšti prší len raz za niekoľko rokov. Na jar vanie vietor Chamsín obyčajne od marca do mája s prestávkami 50 dní, ktorý vytrvalo zo Sahary prináša horúci vzduch, prach a púštne búrky. Iba severné pobrežie má miernejšie stredozemné podnebie.

Obyvateľstvo: egyptskí Arabovia, potom nasledujú Koptovia, Núbijci, Berberi a Beduíni Veková štruktúra obyvateľstva: 37 % deti do 15 rokov, 59 % 15-64 rokov, 4 % nad 65 rokov. Priemerný počet detí na ženu: 3,4. Natalita: 27,3 narodených /1000 obyvateľov Mortalita: 8,4 zosnulých /1000 obyvateľov Kojenecká úmrtnosť: 70 /1000 obyvateľov Náboženstvo: sunnistský moslimovia 90%, kresťania 10%  Úradný jazyk: arabčina Mestá: Káhira 12 000 000 obyvateľov Alexandria 3 517 000 Gíza: 2 156 000 Subrá al-Chejma: 811 000 Port Said: 460 000 Mahalla al-Kubra 385 000 obyvateľov Zaujímavosť: V delte Nílu žije 98,9 % obyv.

Priemysel: Hlavným nerastným bohatstvom EAR je ropa, ktorá sa ťaží na pobreží Červeného mora. Rafinérie ropy sú v Káhire, Alexandrii, Sueze a v Port Saide. Fosfáty sa ťažia v Kusejre, Safáge a v Silbáíji, mangán v Abú Zeníme na Sinajskom polostrove. Z mora sa získava kuchynská soľ. Ťaží sa aj železná ruda pri Asuáne, azbest, síra a málo uhlia. Vybudovali sa nové priemyselné odvetvia: výroba obrábacích a iných strojov, elektrotechnický, farmaceutický a petrochemický priemysel. Najdôležitejšími odvetviami však naďalej zostali textilný a potravinársky priemysel, ktoré poskytujú vyše polovice celkovej hodnoty priemyselnej výroby. Textilná výroba (Alexandria, Káhira) kryje domácu spotrebu a časť výrobkov sa vyváža. V potravinárskom priem. sú významné cukrovary (Edfú, Armant), tabakové závody, liehovary, pivovary a konzervárne. V ťažkom priemysle sa na čelo dostáva stále rozširovaná huta v Helváne, výroba dusíkatých a fosforečnatých hnojív, montáž automobilov, cementárne. Najväčšie strediská priemyslu sú: Káhira, Alexandria, Port Said, Suez, Mahalla el-Kubrá, Helván.

Poľnohospodárstvo: Okolo 75% vývozu tvoria poľnohospodárske produkty, najmä bavlna. Obrábaná pôda existuje iba vďaka umelému zavlažovaniu (dolina a delta Nílu). Pokračuje sa vo zväčšovaní obrábanej plochy vysušovaním močarín a zavlažovaním púšte. Celkove však úžitková pôda zaberá sotva 3% rozlohy krajiny. Pestuje sa najmä: bavlník, pšenica, kukurica, ryža, jačmeň, sorgo, cukrová trstina, ľan, sezam, olivy, podzemnica olejná, fazuľa, šošovica, rajčiaky, kapusta, cibuľa, citrusy, banány, palma datľová, jablká, hrušky, broskyne, marhule, vinič. Hlavnou oblasťou pestovania bavlníka, pšenice, kukurice a ryže je Dolný Egypt, sorga, cukrovej trstiny a cibule Horný Egypt. Poľnohospodárska výroba však nekryje spotrebu mäsa, ktoré treba dovážať. Živočíšna výroba poskytuje iba 3% hodnoty celkovej poľnohosp. produkcie. Chová sa hovädzí dobytok, byvoly, ovce, kozy, somáre, ťavy, kone, hydina.

Doprava:.predovšetkým sústreďuje na more, sú tu vybudované prístavné v Alexandrii, Dekheile, Damiette and Port Saide, v letoviskách dominuje jachting, využívajú sa letiská i cestná doprava. Návštevníci tejto krajiny sa radi povozia po tradičných ťavách. SUEZSKÝ PRIEPLAV - Pred rokom 1869 sa loďou z Európy do Indie, Číny či Japonska dalo dostať len oboplávaním celej Afriky. V roku 1869 sa po desiatich rokoch budovania dokončil 195 km dlhý a minimálne 6 m hlboký ( na niektorých miestach i hlbší ) Suezský prieplav, ktorý spojil Stredozemné a Červené more. - Projektantom prieplavu bol Francúz Ferdinand Marie Vicomt de Lesseps. - Odvtedy čo bol kanál postavený ho niekoľkokrát rozšírili a prehĺbili a to priamoúmerne s tým, ako sa zväčšovali námorné lode. Cesta do Indie sa tým skrátila o 10 000 km. - Za možnosť plávať prieplavom lode museli platiť. Najskôr Francúzom, potom Britom a od roku 1956, kedy Suezský kanál znárodnil egyptský prezident Násir, poplatky šli Egyptu. Keďže lodná doprava rástla, rástli i poplatky. - Prívod peňazí zo Suezského prieplavu zablokovali vojny, ktoré vypukli. Roku 1973 egyptsko-izraelská, v rokoch 1980 – 1988 iránsko-iracká a napokon roku 1990 iracko-kuwajtská. Suez bol dlho zablokovaný, kanál neudržiavaný a neprehlboval sa ani nerozširoval, čo bol veľký problém pre stále sa zväčšujúce lode. Dnes Egypt prehlbuje kanál tak, aby tadiaľ mohli prechádzať lode s hmotnosťou 350 000 bruttoton ( doteraz mohli vyplávať lode len do 150 000 bruttoton

CENTRÁ CESTOVNÉHO RUCHU HURGHADA KARNAK ÚDOLIE KRÁĽOV LUXOR ASUÁN ALEXANDRIA

HURGHADA V súčasnej dobe je Hurghada jedným z najvýznamnejších letovísk na pobreží Červeného mora. Celoročne ponúka slnko, pláže s kulisou púštnych hôr, oblasti vhodné pro surfovanie a potápanie. Po dĺžke 30 km sú rozložené ubytovacie zariadenia. V centre starej Hurghady nájdete neďaleko od seba mešitu i koptský kostol, nechýba ani typický miestny bazár a manufaktúra na spracovanie rýb. Hurghada poskytuje skvelé prostredie a podmienky pre prevádzkovanie vodných športov - od športového potápania cez surfovanie až po jachting. Sú tu dlhé pláže z jemného piesku a predsunuté korálové útesy, ku ktrorým sa dá doplávať loďami s presklenným dnom i s tými, ktorí sa nevenujú potápačskému športu. Voda Červeného mora dosahuje v najteplejšom období v povrchovej vrstve až 32 stupňov, nikdy však neklesne pod 22 stupňov Celzia.

KARNAK Asi dva kilometre od Luxoru je jeden z najväčších chrámových komplexov – chrámové mesto boha Amona. K jeho architektonickým zvláštnostiam patrí ohromná stĺpová sieň, o rozlohe asi 5 000 m2, na ktorej je 134 stĺpov. Najvyšší stĺp dosahuje výšky 24 m a má obvod 15 m.

ÚDOLIE KRÁĽOV Na západnom brehu Nílu nachádzame jedno z najznámejších egyptských pohrebísk. V hrobkách faraónov je mnoho zachovalých malieb a hieroglyfických nápisov. K najdôležitejším z hrobov kráľov patrí hrob Thutmose III., Amenhotepa II., Tutanchamona, Sethi I. a Ramesse II. V Údolí kráľovien sú hroby kráľovien, princov a princezien Egypta. Neďaleko od pohrebiska sa rozkladá výnimočné architektonické dielo starého Egypta - chrám bohyne Hatšepsovet.

LUXOR Luxor leží asi 700 kilometrov na juh od Káhiry. Je to malé mesto s približne 40 000 obyvateľmi. Viac než 2 000 rokov je toto mestečko na východnom brehu Nílu obľúbeným cieľom návštevníkov z celého sveta. Každý rok tu prichádzajú státisíce návštevníkov, aby obdivovali kúzlo "stobranných" Théb, ako túto skvelú metropolu starovekého Východu nazval slávny grécky básnik Homér, ktorý mal na mysli mohutné konštrukcie brán faraónovho chrámu, ktoré ešte aj dnes pripomínajú arabské meno mesta al-Uksur, "hrady". Kedysi nádherná metropola ktorá už dnes neexistuje, stáročia však prežili mohutné chrámové stavby v srdci dnešného Luxoru a v blízkom Karnaku. Ulice Luxoru sú na mnohých miestach jedným hlučným turistickým bazarom, kde sa ponúka nakúpiť všetko možné i nemožné. Ten, kto má zvlášť romantickú myseľ, si iste nenechá újsť každovečernú hru zvukov a svetiel v karnackom chráme. Pri západe slnka tu v tichu svietia reflektory, ktoré reliéfom a stĺpom prepožičiavajú podivnú, tajuplnú žiaru. Nájdeme tu i jeden z najviac zachovalých egyptských chrámov.

ASUÁN Pre mnoho návštevníkov je Asuán najkrásnejším mestom celého nílskeho údolia. Žije tu okolo 250 000 obyvateľov. Hospodársky rozmach, ktorý so sebou priniesla nová priehrada, je všade zjavný, i keď ešte nedosiahol predpokladaný objem. Asuán však ponúka k návšteve i pamätihodnosti ostrova Elefantinz, botanické záhrady ležiace na Kitchenovom ostrove, mauzóleum Agy Chána na západnom brehu, malebné rozvaliny Simeonovho kláštora a skalných hrobov z faraónskeho obdobia. Najzaujímavejšia pamätihodnosť však leží za bránami mesta. Sú to žulové lomy faraónov, Asuánska priehrada a núbijské chrámy, které boli zachránené príkladnou medzinárodnou spoluprácou pred vlnami Násirovho jazera. Rastúci počet obchodov s upomienkovými predmetmi je ďalším spestrením čulého ruchu. Bazár situovaný na nábreží ponúka skutočne zmes všetkého tovaru.

ALEXANDRIA Je slávna prímorská metropola, arabské i svetové veľkomesto a druhým hlavným mestom Egypta. Dejiny Alexandrie siahajú do roku 331 pred Kristom, kedy mesto založil Alexander Veľký, podľa ktorého je mesto pomenované. V staroveku ležal v mori pred prístavom ostrov Faros, na ktorom sa vypínal jeden zo siedmych divov sveta, obrý maják. Na zbytkoch majáku bola postavená pevnosť sultána Kait Bay.