Slovenská baroková literatúra
Spoločensko-historické pomery protihabsburské povstania (Rákoczi, Vešeléni...) následky vojen – epidémie, hlad, mor reformácia a protireformácia strediskom vzdelania u katolíkov – univerzita v Trnave (jediná v Uhorsku) u evanjelikov – lýceá v Prešove a Bratislave zásluhu na rozvoji školstva mali rehole, najmä františkáni, jezuiti a piaristi
Literárny barok rozčleňuje sa na: a) náboženský b) svetský naša baroková literatúra sa vyhýbala pompéznemu štýlu, charakterizoval ju záujem o slovenské dejiny a úcta k slovenskému jazyku Náboženská baroková poézia – tvoria ju predovšetkým katolícke a evanjelické spevníky – prvý tlačený katolícky spevník Cantus catholici. Písné katholické – zostavil a vydal jezuita Benedikt Szöllösi
Svetská baroková poézia čiastočne sa tvorila v latinčine a čiastočne v slovakizovanej češtine alebo bohemizovanej slovenčine bola zachytená v spevníkoch a zborníkoch patrí sem: svetská ľúbostná poézia jarmočná poézia didakticko-reflexívna poézia
Didakticko-reflexívna poézia predstaviteľom bol: Peter Benický napísal zbierku básní: Slovenské verše– zobrazuje ľudské chyby i prednosti, moralizuje a dáva rady
Hugolín Gavlovič (1712-1787) kazateľ, neskôr vychovávateľ a kaplán, rozhľadený, vzdelaný autor v básňach venoval veľa miesta tomu, čo by sme mohli označiť za základnú výchovu človeka k slušnosti rozsiahla veršovaná skladba: Valaská škola – mravúv stodola obsahuje 1298 básní –mravných ponaučení písaných slovakizovanou češtinou o rôznych životných otázkach („škola valachov“ = životná múdrosť pastierov) napr. kritizuje opilstvo, pánov a boháčov, vyzdvihuje význam vzdelania, vyslovuje odpor k vojne