Mgr. Petra Huráková Polťáková Politické procesy Mgr. Petra Huráková Polťáková

Politická situácia v Československu v rokoch 1945-1953 Druhá svetová vojna zmenila politickú mapu aj veľmocenské vzťahy v Európe Do popredia sa dostali dve superveľmoci USA a ZSSR Československo sa dostalo do sovietskej záujmovej sféry Nastalo obdobie preberania moci komunistami

Komunistický prevrat Cesta československých komunistov k monopolu moci bola dlhá, ale samotný prevrat trval iba niekoľko dní Komunistický prevrat prebehol vo februári 1948 Uskutočnil sa bez prítomnosti Červenej armády, bez väčšieho odporu a za tichého súhlasu väčšiny obyvateľov

Jednohodinový generálny štrajk v Prahe 24.2.1948 Manifestácia v Prahe - 21.2.1948 Edvard Beneš, Klement Gottwald, Václav Nosek a Antonín Zápotocký pred podpisom novej vlády 25.2.1948 Skladanie sľubu Gottwaldovej vlády prezidentovi Benešovi 27.2.1948 Prezident prijal demisiu ministrov DS 25.2.1948

Zmena... Československá spoločnosť sa začala meniť podľa komunistickej ideológie Zmeny sprevádzali masové perzekúcie, násilie, nezákonnosť a prenasledovanie nepohodlných Cieľom komunistov bolo absolútne ovládnutie spoločnosti, každého jednotlivca

Strach... Bolestnou súčasťou komunistického systému bolo prenasledovanie tzv. triednych nepriateľov - skutočných či iba vymyslených odporcov režimu Bežné bolo masové zatýkanie, väznenie, porušovanie ľudských a občianskych práv Nepohodlné osoby posielali do táborov nútených prác Uskutočnili sa stovky vopred naplánovaných súdnych procesov

VINA? Obžalovaní sa po krutom fyzickom i psychickom mučení priznávali k najťažším zločinom /vlastizrade, špionáž, sabotáže, atď/, ktoré však nikdy nespáchali Ich "vina" spočívala v pokuse opustiť republiku, v styku s cudzími osobami, vo vyjadrovaní svojich politických a občianskych názorov a pod. Rozsudky z politických procesov boli kruté: mnohoročné väzenie a rozsudky smrti

Politické procesy Obeťami sa stali funkcionári bývalých nekomunistických strán Kňazi a rehoľníci, pričom všetky rehole boli rozpustené a kláštory zatvorené Funkcionári vládnucej komunistickej strany Protifašistickí bojovníci, roľníci, ktorí nechceli vstúpiť do spoločných družstiev a obyčajní občania

Politické procesy Mali občanov donútiť k poslušnosti a zároveň mali ospravedlniť hospodárske ťažkosti, ktoré sa pri budovaní socializmu vyskytli Napätie a strach, ktoré spôsobovali, vyvolávali v občanoch sklamanie a odpor Napriek nebezpečenstvu a streľbe na hraniciach každý rok opustilo Československo stovky občanov

Politický proces so slovenskými biskupmi Ján Vojtaššák Vykonštruovaný proces proti trom slovenským biskupom patrí k najväčším procesom v Československu Úder proti biskupom mal obmedziť vplyv Svätej stolice na veriacich a naopak, zvýšiť vplyv komunistickej ideológie Michal Buzalka Peter Pavol Gojdič

Ján Vojtaššák Narodil sa v roku 1877 v Zákamennom Spišský biskup Zomrel v roku 1965 Říčanoch

Odsúdenie 15. 9. 1950 ho štátna bezpečnosť zatkla 10.-15. 1. 1951 sa konal súd v Bratislave. Bol odsúdený z vlastizrady na 24 rokov odňatia slobody, stratu občianskych práv, zhabanie majetku a pol milióna korún pokuty

Väzenie Trpel v mnohých väzniciach vo Valdiciach, Leopoldove a v Ilave 5. 10.1963 bol podmienečne prepustený na slobodu Po prepustení žil krátko v Oravskej Lesnej a neskôr v Senohraboch pri Prahe Zomrel vo vyhnanstve v Říčanoch pri Prahe, pretože mu bol zakázaný pobyt na Slovensku V roku 1990 bol rehabilitovaný zrušením rozsudku

Peter P. Gojdič Narodil sa v roku 1888 Ruských Pekľanoch gréckokatolícky biskup Zomrel v roku 1960 v Leopoldove

Odsúdenie a väzenie V dňoch 11. – 15. 1. 1951 vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi bol biskup Gojdič odsúdený na doživotné odňatie slobody, zaplatenie dvestotisíc korún pokuty a odňatie všetkých občianskych práv Nasledovali premiestňovania z jedného väzenia do druhého, ako napr. Praha-Ruzyň, Valdice, Ilava, Leopoldov

Väzenie Na základe amnestie v roku 1953 vydanej prezidentom A. Zápotockým bol zmenený jeho trest z doživotia na 25 rokov odňatia slobody Vtedy mal biskup 66 rokov a jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval Ďalšie žiadosti o amnestiu, vzhľadom na už spomínaný zlý zdravotný stav a vek, boli však vždy zamietnuté Zomrel v roku 1960 v Leopoldove

Michal Buzalka Narodil sa v Svätom Antone v roku 1875 pomocný biskup Trnavskej apoštolskej administratúry Zomrel v roku 1961 v Tábore

Odsúdenie a väzenie 12. 7. 1950 bol ŠtB zatknutý 12. 1. 1951 ho štátny súd v Bratislave odsúdil na doživotné odňatie slobody, konfiškáciu majetku, peňažný trest 200 000 korún a stratu občianskych práv Roky 1951 – 1956 prežil vo väzniciach: Valdice, Leopoldov, Ruzyň, Žilina, Ilava a Praha-Pankrác Bol vystavený stálemu ponižovaniu a trestom - väčšinu času trávil v samotkách

Väzenie V r. 1956 mu bol prerušený výkon trestu, internovali ho v domove dôchodcov v Děčíne, kde mal obmedzený pohyb, návštevy a slobodu prejavu V rokoch 1958 -1961 bol na nútenom pobyte v charitnom domove v Tábore Amnestia prezidenta republiky sa na odsúdeného M. Buzalku nevzťahovala 7. 12. 1961 zomrel v Tábore v južnom Česku

Na záver proces s názvom „J. Vojtaššák a spol.“ bol divadelným predstavením Odohral sa podľa vopred pripraveného scenára - s dialógmi i náčrtmi zasadacieho poriadku v súdnej sieni Súčasťou bola publicita - tlačová aj rozhlasová – išlo o exemplárny prípad - naraz odsúdili až troch biskupov To sa nestalo v žiadnej inej krajine patriacej do bývalého sovietskeho bloku

Zdroje Internet Učebnica dejepisu pre 9. ročník základných škôl Barnovský, M.: Na ceste k monopolu moci. Bratislava 1993. Pešek, J. - Barnovský, M.: Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948 – 1953. Bratislava 1997.