Zapaľovacia sviečka Je elektrické zariadenie, ktoré je v hlave každého valca spaľovacích motorov a zapaľuje stlačené palivá pomocou elektrickej iskry, čo uvádza piest do pohybu.

Konštrukcia sviečky Hlavnú časť tvorí stredná a vonkajšia elektróda upravená tak, aby mohla byť vložená do pracovného priestoru zážihového motora.

Konštrukcia sviečky Strednú elektródu obklopuje izolátor, ktorého spodná časť je zalisovaná do oceľového plášťa sviečky. Plášť končí závitom na zaskrutkovanie sviečky do hlavy valca a vo svojej spodnej časti je vytvarovaný do vonkajšej elektródy.

Druhy sviečok

Druhy sviečok

Odrušená sviečka

Materiály použité pre výrobu zapaľovacej sviečky musia zniesť veľké teplotné spády, odolávať chemicky agresívnemu prostrediu, izolátor musí znášať bez poškodenia napäťové rázy až 25 kV.

Izolátor Izolátor je najdôležitejšou a najnáročnejšou časťou zapaľovacej sviečky. Používajú sa hlavne materiály, ktorých hlavnou zložkou je čistý oxid hlinitý, známy ako korund, s rôznymi prísadami. Z hľadiska mechanických požiadaviek sú zapaľovacie sviečky vystavené tlaku až 5 MPa, a preto sa požaduje od ich keramických častí vysoká pevnosť. Pri rôznych prevádzkových režimoch motora by sa pracovný rozsah tepelných hodnôt dolnej časti izolátora zapaľovacích sviečok mal pohybovať od 400 do 850 °C, aby sa zabezpečila správna funkcia zapaľovacích sviečok. Až pri teplote vyššej ako 400 °C (hranica samočistiacej teploty zapaľovacích sviečok) nastáva samočinné čistenie zapaľovacích sviečok. Pri teplotách nad 850 °C môžu príliš rozžeravené zapaľovacie sviečky spôsobiť samozápaly.

Tepelná hodnota sviečky Tepelná hodnota zapaľovacích sviečok sa označuje charakteristickým číslom tepelnej hodnoty. Pre málo sa zohrievajúce a dobre chladené motory sa obyčajne používajú sviečky s nižšou tepelnou hodnotou – studené sviečky (8 až 9) Sviečky s vyššou tepelnou hodnotou sa používajú pre motory z vyššou prevádzkovou teplotou. Tepelná hodnota sviečky závisí od vlastnosti materiálu a od tvaru a usporiadania jednotlivých dielov sviečky – teplé sviečky (5)

Vzhľad sviečky Správne zvolená zapaľovacia sviečka - má kovovo čisté až sivé elektródy – nezačadené, izolátor svetlohnedý. Príliš studená zapaľovacia sviečka - je zaolejovaná, alebo silne začadená a to ako na elektródach, tak aj na izolátore. Príliš teplá zapaľovacia sviečka - má elektródy svetlosivé, zdrsnené, izolátor biely, niekedy vidieť aj perličky vytaveného kovu z elektród. Zo vzhľadu izolátora možno posudzovať vhodnú bohatosť zmesi paliva a vzduchu. Pri správnej zmesi je farba izolátora sivožltá až hnedá. Chudobná zmes sa prejavuje svetlým až bielym povlakom izolátora a náchylnosťou k samozápalom, ako pri príliš teplých zapaľovacích sviečkach. Bohatá zmes zanecháva na izolátore tmavý až čierny povlak karbónu. http://www.tuning.cz/a0218:zapalovaci-svicky/

Stanovenie vzdialenosti elektród Vzdialenosť vonkajšej elektródy od vnútornej má vplyv na veľkosť iskry. Pri malej vzdialenosti je iskra slabá. Pri veľkej vzdialenosti zasa sviečka vynecháva. Čím menšia je vzdialenosť elektród zapaľovacích sviečok, tým je potrebné menšie zapaľovacie napätie a opačne. Optimálnu vzdialenosť elektród predpisuje výrobca motorov alebo vozidiel Mierka na sviečky. Vzdialenosť elektród zapaľovacích sviečok sa pohybuje od 0,5 mm do 1,1 mm a aj viac. Sviečky používané pri batériovom zapaľovaní v dvojtaktných motoroch mávajú vzdialenosť 0,5 až 0,75 mm. Sviečky používané pri magnetovom zapaľovaní majú menšiu vzdialenosť elektród 0,3 až 0,6 mm.

Údržba sviečok V prevádzke sa elektródy sviečky opotrebovávajú a vzdialenosť medzi nimi sa zväčšuje. Ak sa po čase vzdialenosť elektród veľmi zväčší, musia sa kontakty jemne priklepnúť alebo prihnúť. Vzájomná vzdialenosť sa má kontrolovať plieškovými mierkami. Pravidelne treba všetky zapaľovacie sviečky vyčistiť, skontrolovať vzdialenosť elektród (na stanovenie vzdialenosti elektród. pr. po 5000 km) a v prípade potreby ju nastaviť, ale hlavne dôsledne dodržiavať interval výmeny všetkých zapaľovacích sviečok, ktorý predpisuje výrobca motora alebo vozidla.