KULTÚRNE DEDIČSTVO   Významnou súčasťou kultúry každého národa je jeho kultúrne dedičstvo. Je základom kultúrnej identity a zdrojom kulturnej rozmanitosti, vzájomnej odlišnosti.   Od nepamäti sa uchováva z generácie na gene-ráciu. Kultúrne dedičstvo patrí všetkým, celému ľudstvu.

Kultúrne dedičstvo a tradičná ľudová kultúra Neoodeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva je tradičná ľudová kultúra Slovensko bolo v minulosti prevažne poľnohospodárskou krajinou, základom tradičnej ľudovej kultúry je roľnícka kultúra. Základné spôsoby jej šírenia: ústne podanie a preberanie z generácie na generáciu, napodobňovanie.

Tradičná ľudová kultúra Zahŕňa najmä: folklór hudobný, tanečný, slovesný, hry mýtológiu obrady, obyčaje a zvyky spôsob obživy - tradičné poľnohospodárske postupy, remeselnícke výrobky a technológie bývanie, staviteľstvo a ľudovú architektúru rôzne prejavy ľudovej výtvarnej tvorby…

Zmeny a premeny TĽK Prejavy tradičnej ľudovej kultúry sa uchovali v živote súčasnej spoločnosti nerovnomerne. Existujú regionálne a lokálne odlišnosti – každý kraj iný mrav… Detva svojrázna, vplyv izolovanosti Prejavy TĽK aj dnes ovplyvňujú bežný život ľudí, sú jeho súčasťou. Ich formy a podoby sa neustále menia, mnohé tradície ustupujú, hrozí im zánik.

Detva a kultúrne dedičstvo   Detva ako predmet záujmu vedy a umenia začiatkom 20. storočia - detvianska maliarska kolónia. Andrej Sládkovič: DETVAN - Detva nadobudla postavenie istého mýtu a symbolu. 1. Národpisná výstava českoslovanská v Prahe v roku 1895 – prvé scénické vystúpenie Detvanov

Počiatky záujmu o Detvu Detva a vplyv výtvarných umelcov zač. 20. st. architekt Dušan Jurkovič muzeológ Andrej Kmeť jeho žiak Karol Anton Medvecký, katolícky kňaz, autor monografie Detva - prvá národopisná monografia obce napísaná v slovenskom jazyku, vyšla v Ružomberku v r.1905 spolky nesúce názvy Detvy, Detvan

Snahy o pozdvihnutie Detvy Významným medzníkom v kultúre a živote obce boli oslavy 300. výročia založenia Detvy v roku 1938. Program osláv „Detvan od kolísky po hrob“. Už vtedy zámer vybudovať Dom A.Sládkoviča. Veľkorysé zámery tej doby, spojené s kultúrnym a hospodárskym povznesením Detvy však prerušila druhá svetová vojna.  

Nedostatočná starostlivosť o kultúrne dedičstvo Nedostatočná starostlivosť o kultúrne dedičstvo – mnohé hodnoty zanikli, upadali do zabudnutia, vplyvy spriemyselňovania. Ľudia si neuvedomovali význam týchto hodnôt, považovali ich za prežitok, uprednostňovali modernejšie veci, čo bolo staré nahrádzali novým, modernejším (odev, bývanie, strava..). Chýbalo usmerňovanie, pestovanie vzťahu k hodnotám. Tento stav v mnohom pretrváva dodnes.  

Záujem a starostlivosť o folklór Rok 1966 - významná etapa v starostlivosti o uchovávanie kultúrneho dedičstva Detvy, vznikli Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, vplyv folklórneho hnutia. Aktivity boli zamerané najmä na prezentáciu folklórnych prejavov, menej oblasť hmotnej ľudovej kultúry (tradičného staviteľstva a bývania, hospodárenia, tradičných remesiel, zamestnaní a pod…)

Osamotená Detva Detva a jej kultúrne dedičstvo bokom záujmu slovenského muzejníctva a rezortu kultúry. Na Podpoľaní a Detva chýbal stánok kultúry, zariadenie, ktoré by prezentovalo bohatstvo národopisných hodnôt regiónu.

Vznik Podpolianskeho múzea Podpolianske múzeum, ktoré vzniklo v roku 1994 z podnetu miestnych aktivistov. Založené bolo Mestom Detva. Múzeum buduje zbierkový fond, aktivity na podporu uchovávania a dokumentácie kultúrneho dedičstva Detvy a regiónu, jeho histórie a súčasnosti

Tradície v živote Detvy Napriek nedostatočnej starostlivosti sa v živote Detvy dodnes zachovali mnohé prejavy, ktoré patria ku kultúrnemu dedičstvu Detvy a regiónu a sú dodnes dôležitou súčasťou života ľudí miestneho spoločenstva. Zachovávanie kroja, folklóru – hudby, spevu tanca, piesní, zvykov a obradov, ľudovoumeleckej tvorby prostredníctvom mladej generácie je pre zachovanie kultúrneho dedičstva rozhodujúce.

Aktivity na ich zachovanie Výročné sviatky, tradície nadobúdajú nové podoby a funkcie Ľudovej hudbe, spevu, tancu sa venujú stovky miestnych aktivistov združovaných vo folklórnych kolektívoch. Ich zásluhou je tento región známy čoraz viac aj vo svete. Detva – 41 rokov organizátorom Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve Iné folklórne podujatia ako sú napr. Spievanky Iod Poľanou, Rómske spievanky a pod..  

Dokumentácia prejavov Stále cChýba mapovanie stavu a dokumentácia folklórnych prejavov, zvykoslovia, nárečia a pod.. Komplexnejšiemu podchyteniu informácií o stave tradičnej ľudovej kultúry a jej premien sa v rámci Detvy nevenuje žiadna inštitúcia. Neexistuje dokument ani program, ktorý by komplexnejšie riešil túto starostlivosť na národnej, regionálnej či miestnej úrovni.  

Architektúra Významnou súčasťou každej obce mesta, jej obrazu je architektúra. Pre tradičnú architektúru Detvy bol charakteristický súlad s prírodou, rešpektovanie prírodných materiálov a istých zákonitostí. Novodobá architektúra Detvy je nesúrodá, zapríčinená nedostatočným usmerňovaním a plánovaním výstavby a rozvoja.

Stavby architektúry Zachované len v obmedzenom rozsahu. klasicistický kostol budova bývalého obecného úradu Vagačov dom budova prvej meštianky ľudové domy v historickom centre Detvy, s dlhými dvormi na lazoch usadlosti, ktoré sú základom rozptýleného lazníckeho osídlenia.  

Archeologická lokalita Chrapková pod Kaľamárkou Skalná plošina podoby kamenného hradiska, približne 5 km od Detvy nad osadou Stavanisko, dokumentuje počiatky osídlenia územia. Sprístupňuje ju turistický náučný chodník. .

Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi Dominanta historického centra Detvy, na Partizánska ul.. klasicistický z r. 18O3 - 18O4 s oltárnymi neskorobarokovými maľbami a bohato zdobeným interiérom. okolie kostola zvýšená pamiatková ochrana

Ľudové plastiky Prícestná socha Sv. Jána Nepomuckého Ľudová plastika na južnej strane kostola z obdobia neskorého baroka z roku 1768, Partizánska ul. pred domom č.71. Prícestná socha Sv. Floriána Ľudová plastika neskorobaroková z 18. storočia, nachádzajúca sa na križovatke ciest Partizánskej a Cintorínskej ulice. Božia muka - Sládkovičova Ul.

Pamätná tabuľa Karolovi Antonovi Medveckému Tabuľa umiestnená na vonkajšej južnej stene kostola sv. Františka z Assisi, Partizánska ul., venovaná národnému dejateľovi, historikovi, etnografovi, Karolovi Antonovi Medveckému, ktorý pôsobil v Detve ako katolícky kňaz. Svoje poznatky o Detve, umení a živote jej ľudu zhrnul v monografii Detva, vydanej v roku 1905. Dielo je prvou slovenskou monografiou obce.

Cintorín Religiózny priestor, miesto posledného odpočinku zosnulých, severovýchodne od historického centra Detvy. Pozoruhodnosťou sú drevené vyrezávané náhrobné kríže, diela miestnych ľudových majstrov. Solitéry staršieho datovania patria medzi kultúrne pamiatky.

Kalvária pri cintoríne Priestor dotvárajúci sakrálne dominanty Detvy. miesto vyhliadky na Detvu, kaplnka z r. 1905 - 1908 v historizujúcom slohu. Okrem kaplnky a ústredného dreveného kríža sa tu nachádza drobná sakrálna architektúra s nikami a obrazmi krížovej cesty, socha Panny Márie a pri vstupe dom smútku. Drevené náhrobné vyrezávané kríže, ktoré stratili svoju pôvodnú funkciu, obnovené a inštalované – expozícia.

Tradičný detviansky dom, Nám. SNP č. 3: -     Murovaný dom s drevenou vyrezávanou bránou a solárnym motívom na štíte domu je pamiatkou a ukážkou ľudovej architektúry Detvy, tzv. dlhých domov, v ktorých bolo za sebou radených niekoľko bytových jednotiek. V takýchto domoch pôvodne žilo niekoľko spríbuznených rodín. Drevená vyrezávaná brána z roku 1857 je ojedinelou zachovanou pamiatkou drobnej architektúry niekdajšej Detvy (kultúrna pamiatka).  

Vagačov dom, Partizánska ul.: Rodinný dom Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku. Jej vznik sa datuje do roku 1787, kedy tu Ján Vagač, rodák zo Starej Turej založil bryndziareň, ktorej výrobky prispeli k menu Detvy a stali sa známe aj v zahraničí, najmä v Rakúsku a Amerike. Dom bol postavený na začiatku 20. storočia a nadstavaný v roku 1930.

Amfiteáter Prírodný amfiteáter v príťažlivom prostredí Detvy. Postavený v  r. 1976. Jedinenčná scéna, čerpajúca námet z ľudového staviteľstva, znázorňujúca výsek z drevenej dediny. Autorom návrhu je Ing. arch. Viliam Gruska. Miesto s pohľadmi na Poľanu a okolitú krajinu. Miesto konania medzinárodného folklórneho podujatia - Folklórnych slávností pod Poľanou (druhý júlový víkend) organizovaného v gestorstve mesta Detva.  

Drevené vyrezávané kríže Prícestné kríže a náhrobné kríže Sú dielami majstrov drevorezby. Patria k najpozoruhodnejším výtvarným prejavom Detvy. Charakteristický je pre ne polychrómovaný vrubo-rez s rastlinnými a geometrickými ornamentami. Súčasní majstrI: patri Jozef Krnáč (Detva, Ul. No-vá Ves), Jozef Krnáč (Detva,Krné) Ján Môťovský (Detva, Ul. Jilemnického), Štefan Melich (Detva, Ul. Sládkovičova), Stefan Ľupták (Korytárky).  

Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne Súsošie z roku 1952, autorov akademického sochára Jána Hučka a arch. J. Fulhammera, Partizánska ul, Nám. SNP. Pamätné tabule na Ul. Partizánskej, Ul. Cintorín-skej, v areáli cintorína, hroby a pamätné miesta spojené s vojnovými udalosťami

Podpolianske múzeum Regionálne múzeum Podpoľania, Ul. Partizánska č. 63. Vzniklo z iniciatívy miestnych zanietencov v roku 1994 a ich snahy o zachovanie kultúrneho dedič-stva Detvy a Podpoľania ako jedného z najvý-znamnejších národopisných regiónov Slovenska. Múzeum čiastočne vypĺňa absenciu takéhoto zariadenia v regióne Jeho zakladateľom a prevádzkovateľom je mesto Detva. Tel. kontakt: O45 / 5455212, muzeum@orangemail.sk

Fujara klenot UNESCO   Tradičný ľudový drevený hudobný nástroj tvaru veľkej píšťaly, ornamentálne zdobený vruborezom. 25. novembra 2005 potvrdenie o zápise fujary do zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO (celkovo 43 diel.) Ide o medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných vyjadrení, akými sú napr. hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia.

Detvianska výšivka Prejav zručnosti, tvorivosti a výtvarného cítenia miestnych vyšívačiek. najčastejšie zhotovované technikou vyšívania krivou ihlou na plátne, tyle, zamate. Výšivka ozdoba detvianskeho kroja Výšivka má uplatnenie aj v súčasnom spôsobe života (stolové prestierania, obrusy, vankúše, obrázky)

Ľudový kroj mužský a ženský Ľudový odev Detvy, kedysi súčasť každodenného odievania, prechádzal vývojovými zmenami, zachoval sa dodnes. bohato zdobený výšivkou, s použitím prírodných materiálov dielom miestnych výrobcov, patrí k lokálnym a regionálnym zvláštnostiam líši sa generačne, podľa pohlaví, príležitosťami.

Folklór Folklórne prejavy – najmä ľudová hudba, spev, tanec, ľudová slovesnosť rozprávanie, príslovia, porekadlá, hry… Dodnes sú súčasťou živého kultúrneho dedičstva, uchovávané z generácie na generáciu. Ich pestovateľmi sú folklórne súbory, skupiny, ľudové hudby a jednotlivci, ale majú svoje väčšie či menšie miesto aj v bežnom živote každého človeka.

Obyčaje, zvyky a obrady Sú súčasťou bohatej klenotnice a života Detvy. Ročné – kalendárne: viažu sa k významným dňom a sviatkom roka Rodinné – k významným príležitostiam v živote človeka (narodenie, mládenectvo, svadba, úmrtie) Pracovné – spojené s prácou a pracovnými príležitosťami.

Mladí a tradície pestovať pozitívny vzťah k Detve, kultúrnemu dedičstvu, hrdosť na to, že som Detvan záujem o vlastné korene, históriu, život predkov spoznávať a učiť sa ľudové piesne, tance … detviansky kroj ako prejav príslušnosti k Detve pokúsiť sa oživiť niečo z tradícií kedysi udržiavaných doma v rodine (urobiť nahrávky spomienok na Mg) svoje poznatky, zručnosti odovzdávať iným