školský rok 2007/2008 Živočíchy lesov

Prezentace na téma: "školský rok 2007/2008 Živočíchy lesov"— Transkript prezentace:

1 školský rok 2007/2008 Živočíchy lesov
Biologická olympiáda školský rok 2007/2008 Živočíchy lesov

2 hýľ lesný (=hýľ obyčajný) – Pyrrhula pyrrhula (čeľaď Fringillidae – pinkovité)
U nás hýľ obýva ihličnaté lesy prerušované lúčkami, poliankami, rúbaniskami, či izolované skupiny smrekov na lúkach, zmiešané lesy podobného charakteru a husté krovinaté stráne. Hniezdia v nadmorskej výške 400 m a vyššie. V nížinách sa vyskytujú v mimohniezdnom období. Zimujú podobne ako stehlík čížavý – časť populácie odlieta, časť zostáva a zimujú u nás aj hýľe zo severnej Európy. Potravou sú výlučne semená, púčiky a bobule (šípky, jarabina) drevín a semená bylín. Hniezda bývajú ukryté v konároch smrekov, jedlí a borievok, obyčajne blízko kmeňa a v nízkej výške do niekoľko metrov. Stavebným materiálom sú suché konáriky, zvnútra suché trávy, korienky a lišajníky. Hniezdia dvakrát do roka (apríl – máj a jún – júl). Na 4-6 vajciach sedí samica dní, samec ju kŕmi. O mláďatá sa starajú obaja rodičia asi dva týždne.

3

4 krivonos smrekový (=k. obyčajný) – Loxia curvirostra (čeľaď Fringillidae – pinkovité)
Žijú v ihličnatých, najmä smrekových a jedľových lesoch. U nás je stálym druhom, maximálne sa sťahuje na miesta s bohatšou úrodou šišiek, ktorých semená sú ich hlavnou potravou. Na takúto stravu majú veľmi dobre uspôsobený skrížený zobák. Uprednostňujú smrekové a jedľové semená, v menšej miere žerú aj semená iných ihličnanov či listnáčov, burín a ovsa. Hniezdia celoročne, najčastejšie skoro na jar, keď je k dispozícii najviac zrelých šišiek. Hniezdo stavia samica, samec ju sprevádza a kŕmi. Stavebným materiálom sú konáriky, steblá, mach, korienky, vnútornú výstelku tvorí jemné seno, srsť a perie. Hniezdo je obyčajne vysoko na smreku či jedli, dobre ukryté a kryté konármi stromu aj zhora. Je pevné až s 3 cm hrubými stenami. Na 3-5 vajciach sedí samica sama dní. O mláďatá sa starajú obaja rodičia asi 14 dní. Mláďatám sa skriví zobák až asi o týždeň po opustení hniezda. Pre krivonosa je typické tiež rozdielne sfarbenie pohlaví, samec je červený a samica olivovozelená.

5

6 Trieda: cicavce – Mammalia Rad: hmyzožravce – Insectivora jež východný (=jež bledý, j. východoeurópsky) – Erinaceus concolor (čeľaď Erinaceidae – ježovité) Jež východný je typický živočích stepných a lesostepných stanovíšť východnej a juhovýchodnej Európy. Nájdeme ho aj v blízkosti ľudských sídlišť. Zvláštnosťou ježa je jeho ostnatá koža, ktorá ho chráni pred jeho prirodzenými nepriateľmi. Pri ohrození sa skrúti do ostnatého klbka. Mláďatám sa objavujú ostne už na druhý deň po pôrode. Jež sa živí rôznymi druhmi hmyzu , nepohrdne však ani slimákmi, dážďovkami, obojživelníkmi, plazmi a vajcami vtákov. Je samotár a iba v čase párenia vyhľadávajú samce samice. Veľkosť revíru samcov je až 45 ha a samíc 20 ha. Jež si stavia nadzemné hniezda z trávy, lístia a machu. Hniezda sú ukryté v kroví, pri kmeňoch stromov, medzi koreňmi, v dutinách pňov a v hustej vegetácii. V októbri sa asi na 5 mesiacov ukladá na zimný spánok v zimnom hniezde. Nerobí si pritom zásoby, je pravý zimný spáč a jeho metabolizmus sa spomalí a telesná teplota klesne na 5°C. Rozmnožuje sa od apríla do augusta a samica po dňoch gravidity vrhá 2-10 mláďať, zväčša iba raz do roka. Mláďatá otvárajú oči po 14 dňoch a ako 3 týždňové opúšťajú hniezdo. Samica ich kojí 4-6 týždňov. Úmrtnosť mláďat je dosť vysoká a do veku 1 roka ich 2/3 zahynú, najmä cez zimu. Jež sa v prírode dožíva maximálne 6-7 rokov. Jež je všeobecne veľmi užitočný druh, veľa ich však každoročne zomiera pod kolesami áut či pri vypaľovaní trávy.

7

8 piskor lesný (=piskor obyčajný) – Sorex araneus (čeľaď Soricidae – piskorovité)
Tento drobný cicavec sa vyskytuje prakticky všade od nížin po vysokohorské polohy. Jedinou podmienkou jeho výskytu je, aby bol biotop vlhký s bohatým zárastom machov a tráv. Aktívny je predovšetkým v noci, ale môžeme ho stretnúť aj cez deň. Zdržuje sa na povrchu pôdy a v jej hornej vrstve, dobre hrabe a využíva aj nory iných drobných cicavcov, v ktorých hľadá potravu. V zime je aktívny aj pod snehom. Má veľmi rýchly metabolizmus a denne zožerie toľko potravy, koľko sám váži. Živí sa rôznymi článkonožcami, inými bezstavovcami, ale aj uhynutými stavovcami a rôznymi semenami a plodmi. Rozmnožuje sa od marca do septembra. Samica má 2-3 vrhy v sezóne, gravidita trvá 20 dní a počet mláďat vo vrhu je Mláďatá sú dojčené 3 týždne a po túto dobu pretrvávajú v hniezde. Po 3 týždňoch sú už také veľké ako dospelé, avšak pohlavne dospievajú v nasledujúcom roku. Piskory sú krátkožijúce živočíchy, ako dospelé už neprezimujú.

9

10 netopier veľkouchý – Myotis bechsteini (čeľaď Vespertilionidae – netopierovité)
Tento netopier je u nás veľmi vzácny a vyskytuje sa iba v oblastiach so súvislými lesnými porastmi. Letnými stanovišťami netopiera veľkouchého sú dutiny stromov, ale aj vtáčie búdky. V zimnom období ho nájdeme v jaskyniach a štôlňach. Korisť lovia aj uprostred lesa, v potrave sú výrazne zastúpené letu neschopné článkonožce ako pavúky a kosce, v menšej miere nočné motýle a dvojkrídlovce. Obe pohlavia žijú oddelene a oddelene aj zimujú. Samice tvoria 5-15 členné letné kolónie a rodia jedno mláďa ročne – v prvej polovici júna. Najvyšší známy vek u tohto druhu je 19 rokov.

11