Jazykové prostriedky Systém: jazyk Podsystém: jazyková rovina

Prezentace na téma: "Jazykové prostriedky Systém: jazyk Podsystém: jazyková rovina"— Transkript prezentace:

1 Jazykové prostriedky Systém: jazyk Podsystém: jazyková rovina
1. zvuková, základná jednotka: hláska; najmenšia nedeliteľná jednotka zvukovej stránky jazyka, ktorá sa vyslovuje ustáleným spôsobom – hláska realizovaná v reči sa nazývam fonéma, písaná podoba sa nazýva graféma; jazykovedná disciplína: fonetika/hláskoloslovie, fonológia

2 2. morfologická, základná jednotka: tvar/gramatický tvar; najmenšia časť slova, ktorá má význam alebo funkciu sa nazýva morféma; jayzkovedná disciplína: morfológia/tvaroslovie. 3. syntaktická/skladobná, základná jednotka: veta; najmenšia jednotka sklad/syntagma; jazykovedná disciplína: syntax/skladba 4. lexikálna/významová, základná jednotka: slovo/lexéma; jazykovedná disciplína: lexikológia/ náuka o slove 5. štylistická; základná jednotka: štyléma; jazykovedná disciplína; štylistika; prijíma štylisticky príznakové jednotky z ostatných jazykových rovín.

3 Zvukové jazykové prostriedky
Hlásky: Samohlásky – tóny Dvojhlásky – tóny Spoluhlásky – šumy Rozlišujte: Fonéma – najmenšia zvuková jednotka, ktorá má schopnosť rozlišovať význam slov (v- vodí, r- rodí) Hláska – v reči realizovaná fonéma (fčela, polieuka) Graféma – písmeno, grafická jednotka, ktorá zaznemnáva fonému (V,v,W,w)

4 Samohlásky Sú tóny Rozdiely medzi nimi sú v trvaní (dĺžke)
Delíme ich na krátke a dlhé Dlhé vyslovujeme dvojnásobne dlhšie ako krátke Sú základom slabík – majú slabikotvornú funkciu Krátke : a, ä, e, i, o, u Dlhé: á, é, í, ó, ú Nerešpektovanie dĺžky hlásky môže narušiť zrozumiteľnosť textu a zmeniť význam slova (zástavka – zastávka)

5 Dvojhlásky Sú spojením dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike
Majú slabikotvornú funkciu Z hľadiska trvania sú dlhé Vyslovujú sa v jednej slabike (trie-da, pia-tak) – nemôžeme ich rozdeliť na konci riadka V cudzích slovách ide o dve samohlásky stojace vedľa seba (di-é-ta, infúzi-a) – môžeme ich rozdeliť na konci riadka Dvojhlásky sú: ia, ie, iu, ô

6 Spoluhlásky Keď ich vyslovíme, počujeme ich ako šum. Do výdychového prúdu sa ako prekážka postaví napr. podnebie a jazyk (ť), pera a zuby (v). Ak sa do výslovnosti zapoja navyše aj hlasivky, vyslovíme znelé spoluhlásky (b, d, ď..) Ak ostanú hlasivky v pokoji, vyslovíme neznelá spoluhlásky (p, t, ť..) Niektoré spoluhlásky sa ozvučujú v nosnej rezonančnej dutine (m,n) a majú nosové zafarbenie, iné vznikajú v hrdelnej rezonančnej dutine (k, h, ch)

7 Delenie spoluhlások podľa tvrdosti:
tvrdé: d, t, n, l, k, g, h, ch mäkké: ď, ť, ň, ľ, dž, č, ž, š, dz, c, j obojaké: b, m, p, r, s, v, z, f Delenie spoluhlások podľa znelosti: znelé párové: b, d, ď, g, dz, dž, h, v, z, ž znelé nepárové: p, t, ť, k, c, č, ch, f, s, š nepárové (zvučné): m, n, ň, l, ľ, ĺ, r, ŕ, j

8 Diakritické a interpunkčné znamienka.
Diakritické znamienko sa v slovenčine píše nad písmeno a na rozdiel od interpunkčného znamienka sa viaže len na jedno písmeno, ktoré graficky znázorňuje hlásku; nevydeľuje celú vetu (ako napr. bodka) alebo vetný úsek (ako napr. čiarka) či celé slovo (ako napr. úvodzovky) Osobitné mesto má apostrof, ktorý signalizuje skrátený tvar slova alebo výraz.

9 Diakritické dĺžeň (á, é, í, ĺ, ŕ...)
(rozlišovacie) mäkčeň (č, š, ž...) znamienka dve bodky (ä) vokáň (ô) Interpunkčné (rozdeľovacie) znamienka: apostrof, bodka, bodkočiarka, čiarka, dvojbodka, lomka, otáznik, tri bodky, výkričník, zátvorky, pomlčka.

10 Asimilácia / spodobovanie
Je prispôsobenie výslovnosti dvoch susedných alebo blízkych spoluhlások Zmena je iba vo výslovnosti, nie v písanej podobe K znelostnej asimilácii prichádza: Vnútri slova – rozplakala sa, žabka Na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti – Dub padol. Na konci slova pred prestávkou – Príď! Pravidlá spodobovania (z = znelá spoluhláska, n = neznelá spoluhláska): Ak sa stretnú vedľa seba dve spoluhlásky píšeme vyslovujeme z + n nn predpis, rozsadiť [pretpis, rossadiť ]

11 Ak sa stretnú vedľa seba dve spoluhlásky
Ak sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína znelou spoluhláskou alebo samohláskou Ak sa jedno slovo končí znelou a druhé sa začína neznelou spoluhláskou píšeme vyslovujeme n + z zz prosba [prozba] píšeme vyslovujeme n + z alebo samohláska zz pes vrčí, s očami [pez vrčí, z očami] píšeme vyslovujeme z + n nn jež spí, loď pláva [ješ spí, loť pláva]

12 Miesto znelostnej asimilácie
Začiatok slova: kde (gde), včera (fčera) Morfematický švík (predpona alebo prípona + slovotvorný základ: pred-potopný (pret-potopní), kos-ba (koz-ba) Hranica slov pri splývavej výslovnosti: brat ide (brad ide) Koniec slova pred prestávkou: je to mosadz (je to mosac)

13 Použitá literatúra: CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk 1. Učebnica pre stredné školy. Bratislava: Orbitus Pictus Istropolitana, s. ISBN Spracoval: Mgr. Peter Beňo