PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI RÓMOV V JEDNOTLIVÝCH HISTORICKÝCH OBDOBIACH

Prezentace na téma: "PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI RÓMOV V JEDNOTLIVÝCH HISTORICKÝCH OBDOBIACH"— Transkript prezentace:

1 PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI RÓMOV V JEDNOTLIVÝCH HISTORICKÝCH OBDOBIACH
Ingrid Slančíková

2 Rómovia pred osvietenectvom
Rómovia boli predovšetkým kováči. Zhotovovali rôzne časti poľnohospodár-skeho náradia, kovania, zbrane. Boli vynikajúci hudobníci, vojaci. Ďalšie remeslá – korytári, štetkári, košíkari, veštci

3 UKÁŽKA NÁSTROJOV, VÝROBKOV, POMÔCOK
Náradie stredovekého kováča Výrobky stredovekého košíkara Amulet cigánskeho veštca

4 Kováči - charťasi Kováči boli najstarší rómski remeselníci
Pracovali posediačky s prekríženými nohami alebo kľačali Dielňa bola prenosná Názvy kováčskych nástrojov sa veľmi nezmenili: kladivo – svirin, kliešte – siľavis, prebíjač – čalavkerdo, dorňikos, sekáč – duršlovo, kropenka – vachtura

5 DEDINSKÝ KOVÁČ, DRIENOV PRI PREŠOVE, FOTO JOZEF KOLARČÍK-FINTICKÝ, 1934

6 Obdobie osvietenectva –vláda márie terézie a jozefa II.
Rómov po prvý raz nevyháňali z krajiny. Mali sa stať roľníkmi. Bola im pridelená pôda. Museli prijať kresťanské meno, museli začať používať priezvisko.

7 Cisár jozef ii. Kládol dôraz na školskú dochádzku a výchovu detí
Požadoval Realita Kládol dôraz na školskú dochádzku a výchovu detí Vyučenie remeslu Povinná návšteva kostola Rómovia robili v lete pomocné práce na poliach, vo vinohradoch Pomáhali pri pasení dobytka Roztĺkali kameň na cesty Pálili vápno, drevené uhlie Boli hrnčiarmi, vyrábali nepálené tehly

8 Obdobie 19. storočia Na dnešnom území Slovenska vtedy žilo Rómov, z toho kočovalo iba Ostatní žili na jednom mieste. Ženy pomáhali svojim mužom pri hrnčiarskych prácach. Ženy plietli laná, robili kefy z konských vlasov, prasačích štetín. Robili metly z vŕbového prútia, cigánske tkanice. Kočovní Rómovia brúsili nože, drôtovali riad, hrnce, zbierali handry, kožky, kosti, perie. Obchodovali s koňmi.

9 Rómski hudobníci - lavutara
Patrili spolu s kováčmi k najváženejšej skupine Rómov. Výborní rómski muzikanti sa tešili úcte na šľachtických dvoroch, neskôr v kúpeľoch, v mnohých mestách na Slovensku. Známe boli aj kapely – bandy na dedinách, za hru nedostávali veľké peniaze, skôr boli odmeňovaní potravinami, pálenkou a pod.

10 Medzivojnové obdobie – 1. čsr
V roku 1927 boli zavedené „cigánske legitimácie“ – Zákon „O potulných cigánoch“ Vymedzovalo sa miesto na táborenie Určoval sa počet členov kočujúcej skupiny Umožnilo sa odnímanie detí Zasahovalo sa proti Rómom, ktorí žili na jednom mieste V mestách sa vytvorili nové povolania, kde sa Rómovia uplatnili: špeditéri, čističi záchodových žúmp, mestskí šarhovia

11 Nové remeslá Špeditér – vlastnil koč s koňmi, sťahoval nábytok
Ostrobrusič- brúsil nože, nožničky na prenosnej brúske

12 Kočovní Rómovia Kočovní Rómovia obchodovali s koňmi, čarovali, veštili, vyrábali kotle, vrtáky, venovali sa hrnčiarstvu, drotárstvu, brúsili nože, ženy robili v poľnohospodárstve a žobrali. Boli najlacnejšou pracovnou silou, pracovali za jedlo alebo staré šatstvo.

13 OBDOBIE 2. SVETOVEJ VOJNY – TZV. SLOVENSKÝ ŠTÁT
Obdobie hromadného vyvražďovania Rómov európskych Rómov zahynulo Iba počas jednej noci v Osvienčime – Brzezinke mladých Rómov zavraždených „Svetový deň Rómov“ Všetky občianske práva pre Rómov, Židov prestali existovať v roku 1941 Zakladali sa tzv. .„pracovné útvary“ V pracovných útvaroch boli Rómovia využívaní na najťažšie práce pri stavaní priehrad, železníc, stavbách ciest

14 Obdobie po roku 1945 Rómovia zo Slovenska boli presídľovaní do vysídlených oblastí Šumavy v Čechách Pracovali v horských pasienkových družstvách, štátnych majetkoch, pri stavbe ciest, rekonštrukcii fabrík 1958 – definitívny zákaz kočovania – brali sa kolesá od vozov – koniec starých remesiel 1965 – likvidácia „cigánskych osád“ – Rómovia do mesta – koniec starých remesiel – práca v továrňach, roľníckych družstvách

15 Zoznam použitej literatúry
/ – článok „Rómske remeslá a povolania“ Z. Kumanová: Rómske kováčstvo na Slovensku – jeho tradície v obci Dunajská,